Originálny názov: The Hobbit: The Desolation of Smaug
Žáner: dobrodružná fantazijná dráma
Minutáž: 161 minút
Krajina: USA | Nový Zéland
Rok: 2013
Prístupnosť: MP 12
Réžia: Peter Jackson
Scenár: Fran Walsh, Philippa Boyens, Peter Jackson, Guillermo del Toro
Kamera: Andrew Lesnie
Hudba: Howard Shore
Hrajú: Ian McKellen, Martin Freeman, Richard Armitage, Ken Stott, Graham McTavish, William Kircher, James Nesbitt, Stephen Hunter , Dean O’Gorman, Aidan Turner, John Callen, Peter Hambleton, Jed Brophy a ďalší
Dojnú kravu označkovanú prsteňovým ornamentom evidentne radno vyžmýkať do poslednej nanokvapky. Ako inak trefne pomenovať tendenciu dnešného Hollywoodu, ak nie vyplienenie i toho najmenšieho knižného potenciálu a jeho premena na vizuálne hody na striebornom plátne? Peter Jackson dostal tú najzelenšiu zelenú spomedzi všetkých zelenkastých a rozhodol sa nafúknuť útlu predlohu určenú ako uspávanka Tolkienovým vnúčatám na trilogické veľdielo, ktoré v dejinách trojitých prequelov nemá obdoby.
Kam sa hrabú Star Wars či neborák Prometheus? Tak, ako v spomínaných „predpríbehoch“, i v prsteňovom univerze sa nevyhneme ani povinným odkazom na iné filmy série, ani klonovaniu charakterov povedomých z LOTRa. Pán Prsteňov bol totiž natoľko komplexným dielom, že pri masívnom počte archetypov mužských hrdinov je len veľmi náročné do Hobita prepašovať postavičku či príbeh mladej lásky, ktorá by sa nápadne neponášala na niečo predošlé, divákovi známe. Úloha priam nemožná, a predsa sa v Smaugovej pustatine nájde zopár vychytávok, ktoré stoja za pozornosť.
Esom v rukáve je samotný drak Smaug, vďaka ktorému celý tento trojhodinový humbuk vznikol. Na bájneho tvora v kompletnej šupinatej paráde si nejakú tú šesťdesiatminútovku počkáme. Smaug sa Jacksonovi podaril natoľko, že Drako z Dračieho srdca by len s dlhým nosom odcupital na druhú priečku rebríčka best of dragons filmovej histórie. Hlas Seana Conneryho bola pre dobráckeho dračiska svojho času výborná voľba, no Benedict Cumberbatch je, skrátka, excelentný. Škoda len, že do našich kín Hobit docválal s českým dabingom, no aspoň že nezmenil farbu hlasov známym postavám.
Dialogická scéna Smauga s Bilbom je pamätihodnosť č.1 druhého dielu, ale silných momentov ponúka pokračovanie hneď niekoľko. Filmoví remeselníci majú totiž s efektnými nástupmi bohaté skúsenosti z predošlých dobrodružstiev. Zjavenie zlovestného Necromanta vám vtlačí oči až do sedačky, a tak nebudete schopní vnímať silne svietiaci mobil kino-ignoranta po vašej pravici. A vzhľadom na gurmánsky charakter celej scény, arachnofóbom odporúčam vynechať sekvenciu venovanú pavúčím závitkom.
Fajnšmeker Bilbo stvárnený vynikajúcim Martinom Freemanom kradne prívlastok „odvážny“ všetkým zúčastneným spolubojovníkom, výbojného Legolasa nevynímajúc. Keď sme pri Orlandovi Blomovi, ten jednoznačne ašpiruje na titul fantasy bojovníka dekády. Verva, s akou kosí nevrlých škriatkov, sa nevidí ani u všetkých ninja korytnačiek dohromady. Výdatne mu sekunduje elfka Tauriel, ktorá vniesla do adrenalínovej rezby auru ženskej pôvabnosti. Evangeline Lilly upriamuje svojou ladnou nehou všetku pozornosť publika na seba, hoci po ranu tiež nezájde priďaleko.
Veteránovi Stredozeme Orlandovi Bloomovi pridelili na môj vkus príliš veľa priestoru, no v konečnom dôsledku nepôsobí rušivo, ba naopak, zveľaďuje nudné pasáže filmu svojou presvetlenou prítomnosťou. Koniec koncov, chalan od ukončenia dejovej línie v Pirátoch z Karibiku nemá veľmi do čoho zaboriť čepeľ. A účty sú účty – neplatia sa samy.
Princeznú Galadriel, stvárnenú éterickou Cate Blanchett, azda ani netreba spomínať, nakoľko jej príbeh venoval presne jeden záber. Myslíte si, že je to málo? V podstate ani nie. Na Hobitovi ako celku oceňujem priamočarosť dejovej línie. V porovnaní s LOTRom pracuje s jednoduchým príbehom, v ktorom veľmi prehľadne predstaví veľké množstvo postáv a človek nenadobudne pocit, že prekonal lobotómiu. V jednoduchosti je krása.
Peter Jackson ostal majstrom rozprávania fantastických príbehov plných akcie a nikdy nekončiaceho dobrodružstva. Prehliadka čudesných, no pozitívnym dojmom sršiacich postavičiek (viď usoplený starosta Stephen Fry) dáva tušiť, s akou láskou k literárnemu dielu pristúpil. A taktiež i to, akým tučným šekom ho producenti presviedčali, aby do toho išiel znovu. Napriek značným pozitívam si stále myslím, že Hobit mal ostať dvojdielnym filmom s kratšou minutážou a nie takmer deväť hodinovým kolosom plným zúfalo naťahovanej hlušiny v sprievode neinovatívne zrecyklovaných jemných melódií Howarda Shorea, ktorý vykráda sám seba. Ktovie, čo by na to celé povedal Tolkien.
Za seba vravím, sem so záverečným dielom, pretože dvojku ukončili v tom najnapínavejšom bode. Pravý cliffhanger. Od Jacksona, filmárskeho remeselníka, sa majú mnohí čo učiť. Súkromné kameo s odkusnutou mrkvou v prvom zábere filmu totálne vymakal. Stan Lee by ho chválil a ja taktiež. Som však zvedavý na svoju vlastnú mieru tolerancie voči celému tomuto hobitiemu randálu, keďže moju trpezlivosť odskúšal už zbytočne natiahnutý záver tohto filmu. Dielo ako celok s odstupom času prejaví svoju hodnotu v úplne inom svetle, ako teraz, za čerstva.
Mozaika očakávaní si pýta svoju poslednú, kľúčovú časť. Inak nezistíme, či je celistvý obrázok úchvatný alebo ,,iba“ pekným štandardom. Scenáristickou hlušinou sa nešetrilo, rovnako ako peniazmi, ktorých množstvo sa azda vyrovnalo len očakávaniam skalných LOTR/hobitovcov. Preto vravím: Bravo Peter! Nie však za kvalitu diela, ale za celkový spôsob, akým predal teplé rožky hladným ľuďom zvyknutým na hutný šťavnatý stejk.
