Žáner: historická vojnová dráma
Minutáž: 104 minút
Krajina: Česko / Nemecko / Rakúsko
Rok: 2010
Prístupnosť: MP 12
Réžia: Juraj Herz
Scenár: Wolfgang Limmer
Kamera: Alexander Šurkala
Hudba: Ilja Cmíral
Hrajú: Mark Waschke, Hannah Herzsprung, Karel Roden, Ben Becker, Radek Holub, Wilson Gonzales Ochsenknecht, Oldřich Kaiser, Zuzana Kronerová, Jan Hrušínský, Andrej Hryc a ďalší
Druhá svetová vojna je v českej kinematografii mimoriadne často spracovávaná, čo samozrejme vyplýva z toho, že táto udalosť znamenala v živote mnohých národov výraznú kapitolu histórie a sú s ňou spojené mnohé zaujímavé témy pre filmové spracovanie. Boj dobra a zla, náročné životné voľby a pritom dennodenný boj o prežitie i lásky, radosti a strasti. Ideálny materiál pre filmový scenár.
Filmov o zlých nacistoch je mnoho, a tak každý film, ktorý sa na dané obdobie pozrie z iného pohľadu, je príjemným osviežením. O tom, že nacisti boli zlí vie (snáď) aj malé dieťa. Do našich kín prišiel teraz film, ktorý spracováva iný aspekt druhej svetovej vojny – odsun sudetských Nemcov po skončení vojny. Téma možno nie veľmi vítaná najmä v Česku, kde sa toto uplatňovanie princípu kolektívnej viny dialo divoko a bez rozlišovania toho, či hnev voči niekomu je oprávnený, alebo sa previnil daný človek len tým, že bol Nemec. Poukázať na to, že v Druhej svetovej vojne neboli zlí len Nemci a dobrí všetci ostatní sa pokúša aj režisér Juraj Herz vo filme Habermannúv mlýn. Pre Herza je téma Druhej svetovej vojny určitou stigmou, čo vyplýva aj z jeho osobného životného osudu. Venoval sa jej už vo viacerých filmoch, napríklad v Spalovačovi mŕtvol, nedávnom filme T.M.A. alebo napríklad v Obchode na korze, pri ktorom pôsobil ako asistent réžie.
Príbeh sa odohráva v Sudetoch, teda v česko-nemeckom pohraničí, tesne pred a počas Druhej svetovej vojny, na vidieku. Habermann je bohatý Nemec, ktorý celkom úspešne podniká. Malý Rakúšan s fúzikmi mu je ukradnutý, politická situácia ho netrápi a bez problémov zamestnáva vo svojej píle a v mlyne aj Čechov, aj Nemcov a všetci si žijú spolu v podstate šťastne. Veď pre podnikanie ideológiu netreba. Dokonca si zoberie za manželku ženu so židovskými koreňmi. Všetky tieto veci by boli irelevantné, kebyže sa po Mníchove nestali Sudety priamo súčasťou Tretej ríše. Po roku 1938 sa tak život Habermanna diametrálne mení. Do jeho kraja prichádza nemecký dôstojník Koslowski, českí zamestnanci začnú myslieť aj na iné veci než je práca a celý malý svet Habermanna sa začne pomaly ale isto rúcať.
Herzov film podľa jeho vlastných slov nie je úplne presne podľa skutočných udalostí, ale bol inšpirovaný viacerými čiastkovými príbehmi z celých Sudet. Toto mu je síce v Českej republike dosť zazlievané, ale vôbec to však nie je na škodu. Určite bolo v minulosti v Sudetoch mnoho nemeckých dôstojníkov, ktorým išlo len o majetkový prospech, akým je vo filme Koslowski (skvele stvárnený Benom Beckerom). Rovnako bolo aj veľa starostov, ktorí nemali problém sa zrazu stať Burgmeistrami a následne červenými (ďalší kvalitný výkon – Andrej Hric). Skrátka, príbeh oplýva postavami, ktoré sa aj v skutočnosti mohli podobne chovať a určite došlo k podobným zverstvám. Istá miera fantázie tvorcov teda nie je rozhodne na škodu.
Čo ale zamrzí viac, je réžia. Nie žeby bola zlá. Ona je dobrá, ale nie je v podstate ničím výnimočná. Kvalitné remeslo, ktoré ku koncu skĺzava do určitého pátosu. Takáto téma by si jednoducho zaslúžila viac inovatívne spracovanie, respektíve iné. Už spomínaný koniec filmu je aj zo scenáristického hľadiska dosť pokulhavajúci. Drží si však svoj štandard, i keď stále je tam v pozadí pocit, že by sa to dalo spracovať aj inak.
Habermannúv mlýn je kvalitný film o veľmi zložitej etape našich dejín, ktorý si zaslúži uznanie za to, že sa jej venuje. Režisér Juraj Herz po viacerých slabších filmoch ukázal, že vie ešte nakrúcať filmy. Zamrzí čiastočné scenáristické zjednodušovanie a remeselné spracovanie, ktoré nie vždy pracuje v prospech, čo najlepšieho vnímania témy divákom. Nič nie je iba dobré a zlé, rovnako ako ľudia, či už počas vojny, alebo teraz.
