Disturbia

Originálny názov: Disturbia

Žáner: thriller / dráma
Minutáž: 115 minút
Krajina pôvodu: USA
Rok: 2007
Prístupnosť: MP 15

Réžia: D.J. Caruso
Scenár: Christopher B. Landon, Carl Ellsworth
Kamera: Rogier Stoffers
Hudba: Geoff Zanelli
Hrajú: Shia LaBeouf, Carrie-Anne Moss, David Morse, Matt Craven, Sarah Roemer, Aaron Yoo, Jose Pablo Cantillo, Matt Craven, Viola Davis

Remakom dnešný filmový svet veru praje. Hollywood starostlivo reštauruje horory „made in china“, béčkové klasiky a najnovšie aj Hitchcocka. Aj keď to tvorcovia „tak trochu“ psychologického thrilleru Disturbia vytrvalo popierajú, inšpirácia kultovým Oknom do dvora je viac než očividná. Aspoň jedna zmena nastala, dolámaného novinára vystrieda na stoličke rebelujúci teenager.

Kale je obyčajný študent a tak trochu stelesnenie všetkého, čo bolo kedy o dospievajúcej mládeži povedané. Má rád krásne slečny, videohry, no najmä svojho otca. Osud však do jeho života zasiahne ranou až príliš krutou a v jeden moment sa jeho už tak krehký svet ocitne v ruinách a ani čas mu nedokáže pomôcť na tragédiu zabudnúť. Jeden deň sa však všetko zmenilo. Po tom, čo ho vyprovokuje dotieravý profesor, sa Kale neovládne a razom sa ocitá pred súdom, ktorého verdikt je „domáce väzenie“. To funguje v USA nasledovným spôsobom. Na istú časť tela vám priprevnia malú mašinku, ktorá po tom, čo prekročíte územie vášho domu, okamžite alarmuje políciu. V nemilej situácii si Kale začne krátiť čas sledovaním susedov. Naoko nevinne zvrátenú zábavku naruší však jeden fakt. Ten milý pán od naproti je totiž vrah.

Osobne si nepamätám kedy by ma film takto prekvapil. Napriek tomu, že som k Disturbii pristupoval už od prvej klapky mimoriadne skepticky. D.J. Caruso vytvoril skvelý thriller, ktorému toto obdobie sedí ako „prdel na nočník“. Výborné narábanie s atmosférou, alebo slušne vyhrotené (aj keď prekombinovanému) finále robí z Disturbie výborný spôsob, ako si po ťažkej šichte oddýchnuť.

Tak a ktože je to ten mladistvý delikvent? Nik iný než vynikajúci Shia LaBeouf, ktorý predvádza úctyhodný výkon (v rámci svojich možnosti samozrejme). V každom aspekte svojej komplikovanej postavy je dokonale uveriteľný a zožeriete mu s navijakom žiaľ za mŕtvym otcom, ako aj výbuchy zlosti. Vo filme sa objavila aj tradične skvelá Carrie-Anne Moss ako Kalova matka a nemal by som zabudnúť na neodolateľne odporného Davida Morsa v úlohe vraždiaceho suseda.

Kde teda ešte tkvie čaro Disturbie? Je to už spomínaná perfektne vyriešená atmosféra (ktorá sa dá miestami krájať na kilá) a výborný soundtrack, ktorý napriek tomu, že vykráda všetky žánrové klišé, dodáva filmu potrebný „chilling“ a pri desivých momentoch (ktoré sú síce cítiť na päťdesiat metrov) si nie raz skontrolujete pulz.

Teraz však k tej horšej časti. Napriek tomu, že o Disturbii hovorím ako o pomerne slušnom filme, je tu jedna vec, ktorá jej skazila cestu za piatimi hviezdičkami- za vlasy pritiahnutý scenár. Áno, je mi úplné jasné, že v teenagerskom filme nemôžem čakať žiadne monológy á la Byť, či nebyť, ale niektoré momenty si scenárista skutočne mohol odpustiť (boli fakt nutné tie vyznania lásky??). Moja osobná výhrada ide filmu ešte za trochu pomaly rozbeh a patetický záver, ktorý si mohli tvorcovia naozaj nechať pre seba.

Ako som už naznačil, nie je divák, ktorý by si Disturbiu nemohol pozrieť. Nájde si tu svoje aj náročný (ten bude starostlivo počítať odkazy na ostatné filmové klasiky) ako aj obyčajný divák. Niekedy nezaškodí takáto nezáväzná zábava a nebyť toho veľkého „intelektuálneho“ bloku v mojej hlave, tak si Disturbiu v kľude nechám pustiť ešte druhý krát.