Svetoznáma manga Ghost in the Shell, z pera japonského umelca Mosamune Širó, uzrela svetlo sveta v roku 1989 v časopise Šúkan Young Magazine. Pôvodné dielo bolo adaptované do rovnomennej filmovej podoby, ktorá sa v roku 1995 tešila masovej popularite. Vzniklo úspešné kyberpunkové anime, ktoré patrilo k prvotným inšpiráciám ovplyvňujúcim kultový vizuálny štýl Matrixu (1999).
Animovaný hit sa dočkal viacerých voľných pokračovaní, kreslených seriálov a nevyhol sa ani úspešným videoherným spracovaniam. Niet sa čo čudovať, že si na pútavý kybernetický príbeh brúsila zuby samotná americká továreň na sny. V roku 2008 naň získalo filmové práva štúdio DreamWorks, no z pôvodných 3D plánov Stevena Spielberga zišlo a po dlhej putovnej ceste naprieč štúdiami dielo zakotvilo u Ruperta Sandersa, režiséra priemernej fantasy Snehulienka a lovec (2012). O scenár sa postaral Jamie Moss, ktorý má na konte Street Kings (2008) s Keanu Reevesom, takisto ničím neprevyšujúci priemer.
Obavy z toho, ako náročné sci-fi dielo hollywoodski tvorcovia zvládnu, sú preto na mieste.
Dej sa odohráva, ako v žánri býva zvykom, v blízkej budúcnosti. Hlavnou hrdinkou je Major s genetickou výbavou Scarlett Johansson. Je prvou svojho druhu. Žena zachránená zo smrtiacej havárie, kyberneticky vylepšená v dokonalú vojačku, ktorá je schopná zastaviť tých najnebezpečnejších zločincov. V budúcnosti dosiahol terorizmus úplne inú úroveň, než sme zvyknutí. Kriminálnici získali schopnosť preniknúť do mysle ľudí a ovládať ich. Jedine Major má dostatočnú kvalifikáciu toto šialenstvo zastaviť.
Počas toho ako sa pripravuje čeliť úplne novému nepriateľovi, zisťuje, že bola nepríjemne oklamaná. Jej život nebol zachránený, miesto toho bol nehanebne ukradnutý. S nanovo nastaveným vedomím sa Major nezastaví pred ničím. Vynaloží všetky svoje sily, aby získala svoju minulosť a zistila, kto ju o ňu pripravil a zastavila ich skôr, ako sa to stane niekomu ďalšiemu.
Podľa načrtnutej zápletky, či pôsobivých hi-tech trailerov si isto poviete, že obsadiť akčnú devu Scarlett Johansson do hlavnej postavy bol znamenitý výber. Mnohým napadne ako kvalifikačná referencia jej bojovné stvárnenie hrdinky vo fantazmagorickom guilty pleasure Lucy (2014). Pravdou však je, že produkcia sa stretávala so sporným prijatím herečky do hlavnej úlohy zbožňovanej kyber-ženy.
Pôvodným anime fanúšikom prekážalo predovšetkým to, že sa nejedná o aziatku. Spŕška online protestov sa Hollywoodom zniesla okamžite potom, ako štúdio zverejnilo prvé zábery Scarlett v bielom telovom kostýme. Produkcia sa tento rasový problém snažila vyriešiť formou zložitých vizuálnych efektov, ktoré mali z hlavných belošských postáv narobiť aziatov. Avšak po pár testovaniach od tohto nešťastného nápadu upustili.
Po sérii produkčných peripetií konečne prichádza do kín jedinečný príbeh príslušníčky tajnej bezpečnostnej divízie známej ako Sekcia 9. Trestným činom spojeným s nelegálnym využívaním najmodernejších technológií zdá sa odzvonilo. My sa o konečných kvalitách tejto futuristickej fikcie v našich kinách presvedčíme už 30. marca.