Originálny názov: Майор (Major)
Žáner: krimitriler
Minutáž: 99 minút
Krajina: Rusko
Rok: 2013
Réžia: Jurij Bykov
Scenár: Jurij Bykov
Kamera: Kirill Klepalov
Hudba: Jurij Bykov
Hrajú:Denis Švedov, Irina Nizina, Iľja Isajev, Jurij Bykov, Boris Nevzorov, Dmitrij Kuličkov a ďalší
Majora Soboleva nadránom zobudí telefón. Jeho žena po rizikovom tehotenstve začína rodiť. Sergej neváha, štartuje ťažké esuvečko a po zasnežených cestách spíduje do riazanskej pôrodnice. Keď skoro naberie zozadu nákladiak, len si odfúkne a spíduje ďalej. Predvídateľne mu pod nárazníkom skončí sedemročný chlapec, ktorý sa vyšmykol matke na prechode. Policajtovi stačí pohľad cez predné sklo, aby si overil, že maľčik je na mieste mŕtvy. Matka omdlieva. Sobolev ju naloží do auta, zamkne a volá políciu.
Na scénu prichádzajú dopraváci a Sobolevov parťák Paša. Ponúka mu dve možnosti: alebo sa všetko riadne vyšetrí, pričom na základe brzdnej dráhy a svedeckej výpovede matky by ho s najväčšou pravdepodobnosťou čakalo dlhoročné väzenie alebo môžu skúsiť zahladiť stopy, aby vyviazol bez trestu. Chlapcova matka Irina sa v aute preberá a volá o pomoc. Sergeja čaká v meste vlastná žena a na svet sa derie túžobne očakávaný synček. Major umlčí svedomie a rozhodne sa tutlať. Privolaný dopravák zmanipuluje šokovanú matku, aby si na úľavu vypila poriadny pohár vodky. Paša v oficiálnom zápise odhaduje brzdnú dráhu tak na tretinu skutočnej dĺžky. Záchranárom nenápadne pripomínajú, aby Irine vzali krv ešte predtým, než jej dajú niečo na upokojenie. Sergej sadá k Pašovi do auta. Chce aby ho zaviezol do pôrodnice.
Po ceste volá šéfovi, veliteľovi miestnej polície. Ten ho namiesto pôrodnice pozýva k sebe. Paša zastavuje pri veľkom dome v tichej štvrti. Fúzatý patriarcha s hromovým basom preruší dohadovanie výstavby nejakého nákupného centra a uisťuje sa, či jeho podarení podriadení mysleli na všetko. Matku musia donútiť súhlasiť so Sergejovou (falošnou) výpoveďou o nehode. Akýmikoľvek prostriedkami. Idú voľby a inšpekcia. Potrebuje mať v meste a na stanici kľud. Sergej s Pašom poslušne klopia zrak. Náčelník pripomína majorovi vlastné novorodeniatko: Irininmu chlapcovi už život nevráti, tak nech myslí na svojho. Po príchode na stanicu Paša podľa predpisov zatvára Sergeja do cely. No v Sergejovi sa pohýna svedomie. Prosí Pašu, aby bol k Irene mierny. Zavesená do svojho muža, mechanika zamazaného od oleja, si Irina sadá v Pašovej kancelárii a neveriacky číta majorovu výpoveď. Nie, tieto lži nepodpíše. Paša stráca trpezlivosť, volí ručné argumenty. Dvoma mierenými ranami zbaví Irinu ochrany: jej manžel sa zvíja v bolesti na dlážke. Irina konečne podpíše.
Ešte stále sme len v rozbehu: dôsledky Pašovej brutality zakrátko pocíti celá policajná stanica. Major je drámou zlých rozhodnutí s tragickými konzekvenciami. Každé ďalšie rozhodnutie na seba nabaľuje ešte horšie následky. Jednotlivé postavy si medzi sebou pohadzujú zodpovednosť. Každý z nich môže za určitú časť nivočenia. Keď si Sergej vezme do hlavy, že odčiní svoju chybu, režisér Bykov ostáva pri logike špirály. Napraviť to, zastaviť rozbehnutú mašinériu policajného zneužívania právomocí, sa proste nedá. Sergejov zúfalý odpor nepovedie k happyendu, ale len k ďalším mŕtvolám. Aj keď mu odchovaní štandardnými trilermi, v ktorých napravený alebo umúdrený hrdina pravidelne dostáva druhú šancu, stále držíme prsty.
Vo svojom druhom celovečernom filme Jurij Bykov majstrovsky graduje napätie. Najmä ak si uvedomíme, že zápletka sa rozbieha smrťou dieťaťa. Kde iní končia, Bykov len začína. Realistická roztrasená kamera nakúka hercom cez plece a k atmofére beznádeje a ničomnosti prispievajú šedé tóny zasneženej krajiny aj špinavé, odľudštené interiéry policajnej stanice. Herci od Denisa Švedova v hlavnej role, cez dominantného Borisa Nevzorova, mnohotvárnu Irinu Nizinovú, až po robotnícky zaťatého Dmitrija Kuličkova, si v každej scéne pýtajú vašu pozornosť a nepridávajú žiadne zbytočné maniere. Prestrelky zvládol Bykov natočiť aj vzrušujúco, aj triezvo a hlavne šikovne. Kamera sa viackrát v kritickom momente odvráti alebo robí zdanlivo nekoordinované pohyby, aby ukryla detaily. Rovnako veľa ukazuje ako zakrýva. Irininho syna napríklad po zrážke už neuvidíme a aj iné postavy umierajú fakticky mimo obraz. Vôbec však nevzniká pocit, že sa film násiliu vyhýba.
Vynikajúco hrá aj samotný Jurij Bykov, absolvent herectva na slávnom moskovskom VGIK-u (ročník 2005). Rezervoval si postavu Pašu, rovnako ak nie viac morálne komplikovanú ako ústredný Sergej Sobolev. Práve Paša mláti svedkov a vlastnoručne zastrelí niekoľkých ľudí. Podotýkam, že nie vo férovom súboji. Bykov písal aj scenár, vršiaci pohromu na pohromu a neponúkajúci lákavú úľavu ani zmierenie. A sám si zložil aj hudbu. (Post)rockové inštrumentálky vhodne dopĺňajú prechodové fázy príbehu a vo vypätých chvíľach naliehavý rytmus pomáha vyplavovať adrenalín. Bykovov Major je mimoriadne poctivý a sústredený film: nesnaží sa divákovi zalíškať, nehrá na sentiment, nenafukuje pátos boja dobra so zlom. Nevtipkuje popod fúzy. Ide si svoje. Kto chce kam, pomôže mu tam. Serjoga chcel ísť do pôrodnice.
