K zázraku

Pavel Bielik
Recenzia

Originálny názov: To the Wonder

Žáner: romantická dráma
Minutáž: 112 minút
Krajina: USA
Rok: 2012

Réžia: Terrence Malick
Scenár: Terrence Malick
Kamera: Emanuel Lubezki
Hudba: Hanan Townshend
Hrajú: Rachel McAdams, Ben Affleck, Olga Kurylenko, Javier Bardem, Romina Mondello

K zázraku (To the Wonder, 2012)Úprimnosť je cenná ľudská vlastnosť. Ak k niečomu či niekomu pristupujete úprimne, spätná reakcia zvykne byť vcelku pozitívna. A taký prístup k divákovi uznáva Terrence Malick, jeden z najosobitejších režisérov súčasnosti. Do diel, ktoré tvorí, vkladá svoje myšlienky, svoje pocity, svoju vlastnú osobnosť. Potom tým, ktorí sledujú jeho film a sú pripravení otvoriť sa, Malick naskytne nevšedný divácky zážitok.

Už predošlý Malickov Strom života privítali rozporuplné reakcie a diváci sa rozdelili na dva tábory. Bol dokonalým zážitkom pre tých, čo uznávajú jeho tvorbu a nudným, prázdnym eposom o živote bez akejkoľvek podstaty pre menej zainteresovaných. Kto však videl jeho najnovší počin K zázraku, vie, že tentoraz zašiel ešte ďalej. Malick experimentuje, čo sa strihu týka a neostáva svojej povesti nič dlžný ani po obsahovej stránke. A práve neortodoxné metódy v jeho tvorbe sa stali čímsi, čo mu umožňuje rozlišovať sa od jeho kolegov a hlavne amerických konvencií.

Príbeh spočíva v milostnom trojuholníku. Neil (Ben Affleck) stále ešte len hľadá svoju životnú cestu, aj napriek tomu, že je ženatý s Marine (Olga Kurylenko), ktorá je pevne rozhodnutá ostať po jeho boku. Novopečení manželia však postupne začnú prežívať ťažké obdobie a nezhody medzi nimi neustále narastajú, čo vyústi v nie práve priateľský rozchod. Neubehne veľa času a Neil spoznáva susedku Jane (Rachel McAdams), ktorá v ňom prebúdza city z inej dimenzie. Je príjemná, rozvážna a v Neilovych očiach určite príťažlivá, zato Marine je ako nezastaviteľný prúd emócií, kriku a melanchólie. Ďalšou postavou je kňaz Quintan (Javier Bardem), ku ktorému sa ľudia chodia spovedať so svojimi problémami, pričom sám ťažko hľadá správne riešenia. Komunikácia medzi postavami prebieha vskutku neštandardne. Dialógy sú krátke a strohé, v podstate nevyhnutné len na orientáciu v deji.

K zázraku (To the Wonder, 2012) K zázraku (To the Wonder, 2012)

Affleck, aj napriek tomu, že jeho postava sa vo filme objavuje najviac, hrá len druhé husle. A tak všetky obavy z jeho neohrabaného herectva sú zbytočné. Vo väčšine scén, kde vystupuje, vidieť predovšetkým jeho chrbát, vlasy či iné menej dôležité časti tela. Režisér ho vkladá do deja ako nástroj, s ktorým ženy manipulujú, a divák sa tak neraz stane svedkom scény, kde Jane, či Marine (snímané spredu) predstavujú hlavný zdroj konverzácie s Neilom. Preto miestami divák nadobúda pocit, že on so situáciou nedokáže pohnúť.

V popredí stojí vizuálna stránka, ktorú si na starosť zobral opäť pôsobivý kameraman Emmanuel Lubezki (Strom života, Potomkovia ľudí). Postavy sú síce skúpe na slovo, no zmyselne sa pohybujú v priestore, čím vyjadrujú nielen svoje vnútorné prežívanie, ale aj svoju osobnosť, ktorá sa vyvíja, s čím súvisia aj neustále obmeny prostredia. Chvíľu ste v slnečnom Paríži a o pár sekúnd už na veternej prérií niekde na americkom vidieku, kde sa pasú bizóny. Navyše, nebol by to Malick, keby tieto pôsobivé, až transcendentálne scény nemali aj hlbší zmysel. Neilov vzťah s Marine je často snímaný v pohybe, pri jazde autom alebo vo vlaku. S Jane je to zase opačne. Zábery sú v pomalom až ospalom tempe, čo symbolizuje práve kontrast medzi týmito dvoma ženami.

K zázraku je poetickou sondou do duší milujúcich ľudí, ktorá nás prevedie ich životmi skrz impozantné vizuálne divadlo. Láska ako ústredná téma filmu je nekonečná a takisto budú nekonečné aj analýzy a debaty na ďalšie z radu Malickových okázalých diel.