Žáner: dráma
Minutáž: 90 minút
Krajina: Československo
Rok: 1992

Réžia: Martin Šulík
Scenár: Martin Šulík, Ondrej Šulaj
Kamera: Martin Štrba
Hudba: Vladimír Godár
Hrajú: Juraj Nvota, Gina Bellman, Zdena Studenková, Viera Topinková, Anton Šulík, Rudolf Sloboda, Jakub Ursiny, Jiří Menzel, Oľga Vronská, Marta Rašlová, Viktor Blaho, Daniela Kuffelová, Alena Srbecká

Všetko čo mám rád (1992)Slovenská filmová tvorba v 90. rokoch stagnovala kvôli nedostačujúcemu produkčnému zázemiu, nestimulujúcemu autorskému prostrediu a biednemu stavu fondov štátnej podpory kinematografie. No i napriek tomu sa od revolúcie podarilo natočiť aj také snímky, ktoré sa ich tvorcovia nemusia hanbiť prezentovať v rámci európskej, ba i svetovej kinematografie a v pamäti utkvejú ešte dlho po dopozeraní. Jeden z režisérov, ktorý sa podobnou tvorbou môže pýšiť, je Martin Šulík. Jeho filmy charakteristickym rukopisom a poetikou prehovárajú k ľuďom nenapodobiteľným spôsobom. Záhrada (1995) získala mnoho ocenení. Reč bude ale o diele, ktoré vzniklo tri roky pred Záhradou.

Všetko čo mám rád, natočený v roku 1992, patrí k prúdu slovenských filmov, ktoré sa zameriavajú hlavne na príbehy bežných ľudí, riešia sa ich dennodenné drámy, generačné i medzigeneračné problémy. Vpúšťa nás do života 38-ročného Tomáša (Juraj Nvota), nachádzajúceho sa na križovatke ciest. Stojí pred mnohými otázkami a rozhodnutiami, ktorých riešenie odďaľuje, rezignuje a neschopnosť situácii čeliť skúša preliečiť zvnútra – pôstom.

Prežíva milostný vzťah s energickou lektorkou angličtiny Ann (Gina Bellman), ktorá ho túži vziať so sebou do zahraničia. Myslí si, že by tam našiel lepší život. Jeho hysterická bývalá manželka mu však nechce dovoliť sa úplne odstrihnúť, preto sa mu pripomína častými scénami. Malú úlohu si zahral aj český režisér Jiří Menzel v postave Vaška, nového priateľa Tomášovej exmanželky. Tomáš sa pokúša o dialóg s tínedžerským synom (Jakub Ursiny), hľadá si k nemu cestu. Pre svoj benevolentný prístup k výchove sa však dostáva do slepej uličky a mnohé situácie len dokazujú jeho rozpačitosť a rodičovskú ťažkopádnosť. Mozaiku vzťahov dotvárajú Tomášovi rodičia, hlavne patriarchálny otec (Anton Šulík) nedokáže pochopiť “babráctvo” svojho nezamestnaného syna, s ktorým sa už dávno odcudzili. Problematické nachádzanie životného ukotvenia hlavného hrdinu teda možno vysvetliť absenciou domova v pravom slova zmysle. Výsledkom týchto stretov sú tragikomické situácie, ktoré končia následným prehlbovaním priepasti medzi otcom a synom. Je otázne či a do akej miery sa im podarí nájsť k sebe cestu späť.

Všetko čo mám rád (1992) Všetko čo mám rád (1992)

Film je poukladaný do kapitol rôznej dĺžky, v niektorých prevláda dejovosť, inde lyrika. Časové a kauzálne väzby nie sú prítomné. Celý príbeh lemuje snový hudobný motív Vladimíra Godára a vždy, keď zaznie diegetická hudba, môžeme v nej rozoznať piesne Deža Ursinyho. Sme svedkami ľudského príbehu o túžbach, láskach a rodine, oblečeného do nádhernej obrazovej poetiky (scéna s balónom; maľovanie prechodu). Sledujeme ju spoločne s postavami, ktoré sú hercami bravúrne zvládnuté. Nvotovo ne-herectvo príbehu sedí, pretože presne dotvára charakter muža, ktorý by sa chcel v živote niekde posunúť. No napokon je len Slovák, ustráchaný opustiť všetko, čo má rád, všetko, čo je niekedy také ťažké pomenovať.