Wong Kar-Wai

Ján Pekarik
Profil

Wong Kar-WaiWong Kar – Wai je v súčasnosti nepochybne jedným z najvýznamnejších filmárov. Radí sa k „auterom“ svetového filmu so špecifickým filmárskym cítením a zmyslom pre istý jedinečný výraz. Tento jeho nezameniteľný filmársky štýl je viditeľný v celej jeho filmografii a zakladá sa na silnej vizualite a prepieraní podobných tém.

Predtým než sa Wong Kar – Wai stal plnohodnotným režisérom, pracoval pre televíziu v spoločnosti HKTVB (Hong Kong Television Broadcasts Ltd). Treba spomenúť, že v sedemdesiatych rokoch 20. storočia zamestnávala táto televízia takmer všetkých režisérov hongkongskej novej vlny (resp. New Hong Kong Cinema). Prvé úspechy dosiahol Wong Kar- Wai v roku 1981 scenármi pre obľúbený kriminálny seriál Jup do bo. O rok neskôr dal v HKTVB výpoveď, aby v nasledujúcich rokoch začal písať scenáre vo všetkých typických hongkongských žánroch. Táto skúsenosť a nepochybne taktiež štúdium grafického dizajnu má za následok jeho ďalší filmársky vývoj, čo sa odzrkadlilo v jeho filmografii.

Po tom, ako mnohí jeho kolegovia z HKTVB prešli do spoločnosti New Line Cinema, práve táto spoločnosť mu umožnila nakrútiť jeho prvý film As Tears Go By (Wong gok ka moon, 1988). Snímka zaznamenala v Hong Kongu značný ohlas a získala i niekoľko tamojších filmových cien. V tejto dráme možno badať skĺbenie čisto hongkongského bojového subžánru s milostným príbehom, tak typickým pre Wong Kar – Waia. Toto spojenie rôznych foriem a vplyvov je viditeľné i v jeho ďalších filmových počinoch. V roku 1990 nakrútil film Days of Being Wild (A Fei jing juen), v ktorom sa predstavuje po prvýkrát dvojica hercov Maggie Cheung a Tony Leung Chiu Wai (čím sa formuje Wong Kar – Waiov tím častých spolupracovníkov) a ktorý je takpovediac prvou časťou režisérovej voľnej milostnej trilógie, nasledovanou filmami In the Mood for Love a 2046.

In the Mood for Love (Fa yeung nin wa, 2000) In the Mood for Love (Fa yeung nin wa, 2000)

I keď Wong Kar – Wai vzišiel z hongkongskej novej vlny a je tam i veľakrát zaraďovaný, treba zdôrazniť, že ide o čisto autorského režiséra so špecifickým filmárskym rukopisom. Podobne ako i jeho ďalší kolegovia Tsui Hark alebo John Woo, ktorí sa preslávili v rodnej domovine a neskôr začali byť zaujímaví i pre iné publikum akým je východ, tak i Wong Kar – Wai doslova expandoval na tento západný filmový trh. Nezaostal za nimi a po úspechu svojich filmov u západného publika nakrútil mnoho reklám (Hire: BMW), jednú časť poviedkového filmu Eros (2004) (ďalšie poviedky sú režírované Michelangelom Antonionim a Stevenom Soderberghom), či film Moje čučoriedkové noci (My Blueberry Nights, 2007) so speváčkou Norah Jonesovou, hercami Judeom Lawom, Natalie Portmanovou a Rachel Weiszovou.

Wong Kar – Wai starostlivo využíva všetky vplyvy, ktoré formovali jeho filmársky rukopis. Štúdium grafického dizajnu, vplyv západnej kultúry, tradície rodnej domoviny a samotné časté návštevy kina tvoria základ jeho filmov. Z každého si berie kúsok, aby namiešal vlastný kokteil, vytvoril vlastný film, s osobitým odtlačkom tvorcu. Východný vplyv hongkongských akčných filmov sa vo filme As Tears Go By stretáva s vplyvom západu, a to tak, ako i Wong Kar – Wai sám priznáva, že sa inšpiroval filmom Špinavé ulice (Mean Streets, 1973) od Martina Scorseseho. Západný vplyv možno odpozorovať na častom využívaní populárnych songoch, najmä zo šesťdesiatych rokov a známych značiek vo filmoch (Coca – Cola, Del Monte, cigarety Marlboro, či Camel, jukebox Wurlitzer). Rodná domovina ho zas ovplyvnila v rovine rodinných hodnôt (vzťahy medzi príbuznými, videné napríklad v As Tears Go By, či časté hranie typickej hry – kociek „mahjong“ v In the Mood for Love).

Moje čučoriedkové noci (My Blueberry Nights, 2007) Moje čučoriedkové noci (My Blueberry Nights, 2007)

Wong Kar – Wai si celosvetové uznanie a širšiu pozornosť medzinárodného publika získal predovšetkým filmom Chungking Express (1994) a tento film je kľúčom k tomu, ako nahliadať na tvorbu tohto režiséra. Film sa skladá z dvoch samostatných príbehov, v ktorých hrdinovia sú dvaja príslušníci policajného zboru označení len kódom – číslom odznaku. Toto číslo ako keby predstavovalo len malý čriepok vo veľkom zaľudnenom svete metropoly, akou je neónmi osvetlený Hong Kong. Wong Kar –Wai je tiež ovplyvnený antirománom (patria sem spisovatelia ako Alain Robe – Grillet, Michel Butor a i.), a tak ako tieto diela, tak ani filmy sa neodvíjajú chronologicky, či logicky. Hlavné postavy, ktoré často nemajú meno, konajú predovšetkým intuitívne, na základe vlastného emočného prežívania. Veci sú prezentované očami hlavného hrdinu a nie tak, ako ich vníma okolitý svet. To dáva vzniknúť mnohým zvláštnym situáciám, kde každý detail opisu môže byť východiskom k ďalšej scéne.

Z tohto, ale i z francúzskej novej vlny vychádzal Wong Kar – Wai pri realizovaní filmu – „zobrať kameru a nakrúcať.“ Mnoho filmov novej vlny (hlavne začiatky) sú založené na improvizácií dialógov. Je všeobecne známym faktom, že Wong Kar – Wai sa tohto pravidla pridŕža už niekoľko rokov a pracuje predovšetkým bez pevného scenára, ale len s krátkym popisom jednotlivých scén a dialógov. To mu dáva možnosť pri nakrúcaní vytvoriť priestor pre hercov, ktorí sa aktívne zapájajú do koncepcie dialógov, ako i pre kameramana Christophera Doylea, ktorý sa stal neoddeliteľnou súčasťou Wong Kar – Waiových filmov a ich vizuálneho stvárnenia. Medzi ďalšie poznávacie znamenia, ktorými Wong Kar – Wai s kameramanom vytvárajú neobyčajný efekt, patrí časté používanie ručnej kamery, zrýchlený pohyb, zamrznutý obraz (freeze frame) a celková farebnosť jednotlivých obrazov scén, ktoré majú byť alúziou na slávne obrazy.

Chungking Express (Chung Hing sam lam, 1994) Chungking Express (Chung Hing sam lam, 1994)

V celej jeho filmografii, teda aj v Chungking Expresse, figuruje téma nenaplnenej lásky. Hlavné postavy väčšinou zažívajú trápenie z lásky a svoj čas trávia okrem bežnej činnosti snívaním alebo hľadaním správnej osoby vo svojom živote. I keď sa zdá, že postavy sú k sebe bližšie než kedykoľvek predtým, opak je pravdou. Takže keď pán Chan a pani Chow z In the Mood for Love bývajú vedľa seba, míňajú sa na ulici a trávia spolu voľné chvíle, ich láska nemôže byť naplnená, i keď obaja vedia, že ich druhé manželské polovičky podvádzajú. Podobne nedochádza k naplneniu citového vzťahu medzi nájomným zabijakom a jeho pracovnou partnerkou vo Fallen Angels, čo vedie k frustrácii hrdinky.

Keď v ostatných Wong Kar – Waiových filmoch sa zdá, že hrdinovia nemôžu svoju lásku naplniť, tak v Chungking Express je najmarkantnejšie vidieť istý obrat, pozitívny vývoj vzťahu, keď policajt č. 663 prijíma od Faye rukou napísaný palubný lístok. Takto nejako nastolil v roku 1994 Wong Kar – Wai filmom Chungking Express meradlo svojho filmového jazyka. To, čo sa vtedy považovalo za priekopnícku metódu, sa dnes stalo bežnou súčasťou filmového vyjadrenia.

2046 (2004) 2046 (2004)

Zaujímavý je i fakt, že i keď sa príbehy odohrávajú v reálnych kulisách (uličky, bytovky Hong Kongu) a postavy majú reálny základ (policajt, letuška, nájomný vrah), ich celkové správanie hraničí až s karikatúrou. Napríklad keď v Chungking Expresse policajt č.223 testuje ukončený milostný vzťah kupovaním konzervy ananásu po záručnej dobe alebo keď sa policajt č. 663 z druhého príbehu rozpráva s vecami – s mydlom, uterákom, plyšovou hračkou a prisudzuje im ľudské vlastnosti, či keď sa nemý He Zhiwu bláznivo vláme do obchodov cudzích ľudí, aby okoloidúcich nútil využívať jeho služby vo Fallen Angels. Takáto hravosť nie je vlastná len Wong Kar – Waiovi, ale je viditeľná v ázijskej kinematografii nespočetne veľa krát (za zmienku stojí napríklad thajský film Občan Pes (Mah nakorn, r. Wisit Sasanatieng), ktorý sa celý nesie v akomsi surrealistickom farebnom tóne, kde odrezaný prst, či plyšový medvedík žijú vlastným životom alebo kórejský film 3 – iron (Bin jip, r. Kim Ki – Duk), kde sa málovravný mladík Tae – suk vkráda do prázdnych bytov, aby tam na chvíľu strávil čas, vypral majiteľom bielizeň a spravil si ďalšiu fotku do svojej zbierky).

To, akým spôsobom Wong Kar – Wai využíva výrazové prostriedky vo svojich filmoch, by sa dalo prirovnať k postmodernistickému prístupu filmárov. Vidieť to na celkovom využití hudby, ktorá má v jeho filmoch dôležitú úlohu. Okrem priamych ruchov ulice a skomponovanej hudby Michaela Galassa, využíva Wong – Kar Wai populárne hity ako California Dremin´, Happy Together, či Only You na navodenie správnej atmosféry. Často pieseň vyjadruje vnútornú náladu hrdinov, či nejaký odkaz (Forget Him – Wang Ji Ta od Shirley Kwan vo Fallen Angels). Najzaujímavejšie je asi zapracovanie známej piesne prespievanej v čínštine – ide o Dreams od The Cranberries vo filme Chungking Expresse – alebo notorický známy hit z filmu Top Gun, Take My Breath Away skupiny Berlin v Tears Go By.

Ashes of Time (Dung che sai duk, 1994) Ashes of Time (Dung che sai duk, 1994)

K špeciálnym prvkom režisérovho slovníka popri hudbe patrí i často použitá forma nechronologického rozprávania, ktorá sa snúbi s vizualitou daného obrazu. Estetické stvárnenie Wong Kar – Waiových diel predstavuje celý rad formálnych vizuálnych prostriedkov, ktoré neustále vo svojich filmoch variuje. Kým vo Fallen Angels na dosiahnutie deformovanej reality používal tzv. „efekt rybieho oka“ (dosiahnutý extrémne širokouhlým objektívom), tak na vyjadrenie celkovej uponáhľanosti života Hong Kongu v Chungking Expresse využil trhaný rozmazaný pohyb. Celkovo pohyb a najmä chôdzu (časté zábery na nohy) Wong Kar – Wai estetizuje i v ďalších svojich filmoch. Vrchol dosahuje vo filme In the Mood for Love, kde sa v spomalených záberoch na ulici míňajú hlavné postavy – pán Chan a pani Chow.

Takýmto spôsobom pracuje režisér Wong Kar – Wai, v ktorého filmoch sa snúbi predovšetkým zmes farebných odtieňov vizuálnej hry spolu s osobnou výpoveďou jeho hrdinov, hľadajúcich odpovede vo vlastnom svete príbehov, ktorými žijú „tu a teraz.“