Tim Burton

Do kina sa vo Februári dostane dlho očakávaný film Sweeney Todd: Čertovský holič z Fleet Street, ktorý je najnovším počinom dnes už kultového režiséra. Použitie slova ,,kultového“ mi možno bude niekto zazlievať, ale je len málo režisérov, ktorí dokázali vytvoriť si svoj osobitý a nezameniteľný štýl ako práve Burton. Niekto jeho osobnosť považuje za trochu uletenú, niekedy desivú, ale nikto mu nemôže uprieť zručnosť preniesť svoje fantázie na plátno tým pre diváka najlepším umeleckým a tvorivým spôsobom. Je jedným z režisérov, ktorým sa podarilo založiť si takpovediac vlastnú filmovú kategóriu a nezriedka sa stretneme s prirovnávaním filmu k jeho tzv. ,,burtonovskému“ štýlu.

Timothy William Burton sa narodil 25. Augusta 1958 v Burbanku v Kalifornii. Nedarilo sa mu veľmi v škole, tak sa aspoň venoval kresleniu. Vždy ho to ťahalo k sci-fi a fantasy, ktoré rád pozeral a samozrejme maľoval. Po strednej škole nastúpil na California Institute of the Arts, kde talenty vyhľadávali rôzne štúdia. Burton sa prihlásil do výukového programu Disneyho animátorov od roku 1979 pre nich začal pracovať. Táto práca však bola pre Burtona nezáživná, nemohol uplatniť svoju kreativitu, len kreslil preddefinované obrázky. Našťastie sa štúdio rozhodlo dať mu šancu a umožnilo mu natočiť dva krátkometrážne filmy. Prvým bol šesťminútový bábkový film Vincent (1982), ktorý rozprával o malom chlapcovi Vincentovi Malloyovi, ktorý miloval svojho hrdinu – herca Vincenta Prica. To bola pre Burtona srdcová záležitosť, lebo sa prostredníctvom tohto filmu vrátil do detských čias, kedy práve tento herec bol jeho hrdinom. Navyše sa mu podarilo presvedčiť Prica aby mu nahovoril úvodný komentár filmu. Druhým filmom bol hraný čiernobiely Frankenweenie (1984), čo bola adaptácia obľúbeného Frankensteina. Mala to byť adaptácia určená pre deti o chlapcovi, ktorý sa pokúsi oživiť svojho psa. Disney však nebol veľmi nadšený, pretože vzniknutý film sa niesol v temnom a trocha desivom duchu. Film sa nakoniec teda do detských izieb nedistribuoval, videlo ho len niekoľko ľudí z branže. To však Burtonovi ako sebaprezentácia zatiaľ stačilo.

Stačilo to presne na to aby si ho všimli ,,správni ľudia“ a zrazu stál pred svojim prvým celovečerným filmom. Išlo o dobrodružnú komédiu Pee-weeho veľké dobrodružstvo (1985), ktoré si na mieru napísal Paul Reubens. Ide o príbeh chlapíka Pee-wee Herman, ktorý sa naprieč krajinou vydá hľadať svoj zmiznutý bicykel. Práve tento film bol zrejme tým, ktorý mal rozhodnúť o Burtonovom osude. A rozhodol. Z filmu sa stala hitovka, rozpočet 6 miliónov dolárov sa mu podarila zarobiť takmer za prvý víkend a nadšení majitelia z Warner Bros mu hneď dali 15 miliónov, nech si natočí svoj vlastný film. Burton si konečne mohol naplno vychutnať ,,neobmedzenú“ filmársku moc a urobiť si film vo vlastnom štýle. Jeho voľba padla na námet filmu The Maitlands, ktorý rozprával príbeh o mladomanželskom páre duchov, ktorí sa chcú zbaviť nových nájomníkov z ríše živých za pomoci ,,nájomného“ ducha Beetlejuica. Mŕtvu manželskú dvojicu si zahrala Geena Davis a Alec Baldwin. Burton chcel film natočiť v serióznom dramatickom duchu, avšak pri pohľade na Keatonove komediálne výstupy (hral Beetlejuica), sa rozhodol poňať ju oveľa komediálnejšie. U šéfovcov si potom ešte vybojoval zmenu názvu filmu na Beetlejuice (1988). Ten sa stal ,,kultovou“ čiernou komédiou s prvkami fantasy a hororu a mal ešte väčší úspech ako Pee-weeho veľké dobrodružstvá. Beetlejuice prirástol Burtonovi k srdcu až tak, že sa podieľal na animovanom seriáli s tým istým názvom, ktorý sa dočkal štyroch sérii a vznikal v rokoch 1989 – 1991.

Po tomto úspechu a samozrejme finančných ziskoch mu bolo zverených 35 miliónov na výpravnú komixovú adaptáciu Batman (1989). Autor komixovej predlohy Bob Kane presvedčil Burtona aby do hlavnej role Bruca Wayna dal Michaela Keatona. Bruceovú priateľku si nakoniec zahrala Kim Basingerová (aj keď ju pôvodne hrať nemala) a úlohy zloducha sa skvele zhostil nezabudnuteľný Jack Nicholson alias Joker. Burton stvoril z tohto komixového námetu taký hit, že dnes sa už v podstate natáčajú remeaky jeho Batmana. Atmosféra Gotham City sa ľuďom tak vryla pod kožu, že za prvý víkend film v Amerike zarobil na tú doby úchvatných 42 miliónov dolárov (celkovo v kinách 413 miliónov). Burton predviedol zase jednu zo svojich temných vízii, ktorá dokonale vykreslila atmosféru strachu, ktorému na frak dáva čierny rytier, s prvkami komediálnosti a šialenosti v podaní Jacka Nicholsona.

V ďalšom filme sa Burton rozhodol preniesť na plátno myšlienku, ktorú už dlho držal v hlave. Išlo o príbeh citovo rozpolteného chlapca, ktorý má namiesto rúk čepele. Diváci film Strihoruký Edward (1990) prijali veľmi pozitívne, zasadenie príbehu o tomto ,,polo človeku“ do typickej prímestskej zástavby sa im páčilo a samozrejme sa im páčil skvelý Johny Depp v hlavnej úlohe. Johny Depp sa zapáčil aj Burtonovi a stal sa jeho prvou voľbou aj pri neskorších projektoch. Film síce nebol kasovým trhákom, ale samotný Burton bol spokojný, dokonca sa mu podarilo do epizódnej úlohy obsadil svoj detský herecký idol Vincenta Pricea, konkrétne hral Edwardoveho stvoriteľa. Vo vedľajšej roli Edwardovej lásky sa predstavila mladučká Winona Ryder. Batman sa vracia (1992) bol pre Warnerov samozrejmým pokračovaním po ,,hitovkovej“ jednotke. Boli si tak istý úspechom aj pokračovania, že sa nebáli Burtonovi poskytnúť 80 miliónový rozpočet a voľnú ruku. Burton tak zrežíroval Batmana s celkom na tú dobu hviezdnym obsadením. Zahrali si tu Michelle Pfeiffer, Danny De Vito (nezabudnuteľný tučniak), Christopher Walken a samozrejme Michael Keaton ako temný zástanca zákona. Keď už spomínam slovo ,,temný“, tak presne takto režisér pokračovanie pojal. Druhý Batman je temnejší a desivejší ako jednotka, čo sa veľmi zo začiatku nepáčila Burtonovým chlebodarcom, každopádne výprava bola na tú dobu úchvatná. To ich však zrejme prešlo s prvými správami o ziskovosti filmu. O rok neskôr sa akoby opäť trochu vrátil k začiatkom a vznikol bábkový muzikál podľa jeho vlastného scenára Predvianočná nočná mora (1993). Príbeh bol typický burtonovský o kostlivcovi Jackovi, ktorý sa rozhodne dať na frak Santa Clausovi. Režisérom bol mág animácie Henry Sellick a spolu stvorili veľmi podarené dielko.

Ďalším z rady Burtonových filmov bola komediálna dráma Ed Wood (1994). Ide o nostalgický čiernobiely príbeh o scenáristovi a režisérovi Woodovi, ktorý tvoril takzvané ,,béčkové“ filmy a braky za minimum peňazí v čo najkratšom čase, poväčšine z oblasti sci-fi. Nedočkal sa nikdy pochopenia a nakoniec skončil ako alkoholik a natáčal pornofilmy. Film bol natočený podľa biografickej knihy Rudolpha Greye a zastihuje Eda Wooda v období 50 – tých rokov, keď mal plodné obdobie. Burton film natočil ako pamiatku a istú poklonu ,,nepochopenému“ umelcovi, ktorý sa vďaka svojim ,,brakom“ stal dnes kultom. Hlavnú úlohu hral samozrejme Johny Depp a po jeho boku si zahrali napríklad Martin Landau, Sarah Jessica Parker, Patricia Arquette. Film nemal kasový úspech, ale fanúšikovia boli nadšení a aj kritika ocenila film dvoma Oscarmi. Jeden získal Landau ako herec vo vedľajšej roli a ten druhý dostal film za maskérske efekty. O dva roky na to natočil Burton strelenú a hviezdne obsadenú komédiu Mars Útočí (1996). Objavili sa tu napríklad Jack Nicholson, Glenn Close, Annette Bening, Pierce Brosnan, Danny DeVito, Sarah Jessica Parker, Michael J. Fox a iní. Celú túto plejádu hviezd postavil Burton proti veľkohlavým, komicky pôsobiacim ale naštvaným mimozemšťanom a vznikol z toho mix, ktorí ľudia buď prežuli a bezmyšlienkovite sa bavili, alebo to nestrávili a nepochopili čo týmto chcel autor povedať. Napriek tomu nakoniec film nebol stratový a zarobil si na to, čo vrazil do Hollywoodských hviezd.

V ďalšom filme sa pokúsil Burton spojiť svoje obľúbené fantasy s hororom a vznikla Ospalá diera (1999). Natočil príbeh mladého detektíva Ichabod Cranea v podaní Johnyho Deppa, ktorý má vyšetriť záhadné vraždy, ktoré ma podľa miestnych ľudí na svedomí bezhlavý jazdec. Po Deppovom boku si zahrala tento krát Christina Ricii. Film bol opäť ukážkou toho, že sa dokáže Burton vyhrať s výpravou a atmosférou a film bol veľmi úspešný. To, že je Burton momentálne v kurze si všimli mecenáši v Twentieth Century Fox a dali Burtonovi 100 miliónov dolárov na natočenie klasiky akou je Planéta opíc (2001). Tým sa stala pre neho zatiaľ najdrahším filmom. Hlavnú úlohu zveril Markovi Wahlbergovi a pustil sa do svojho pohľadu na túto klasiku. A to sa nepáčilo väčšine kritikov a mnoho divákom, lebo Burton pojal film nie ako ,,remeake“, ale popustil uzdu svojej predstavivosti a uletenosti. Film bol technický výborný, ale bol poňatý dosť ironický, Burton sa v určitých okamihoch akoby vysmieval originálu. To však nezmenilo nič na fakte, že zarobil takmer dvojnásobok rozpočtu. Dva roky na to natočil Burton dráma/fantasy/dobrodružnú komédiu Veľká ryba (2003), ktorá určite pohladila srdce nejedného filmového fanúšika tak ako mne. Príbeh Edwarda Blooma rozprávajúceho historky neuveriteľné a dobrodružné, ktorým každý verí svojim spôsobom bol takou milou a poetickou cestou prinášajúcou pohľad na život tohto ,,cestovateľa“. Burton tu svojim fantazijným spôsobom vykresľuje situáciu vídanú aj v dnešnej spoločnosti, teda hľadanie cesty otca k synovi a naopak, za pomoci prifarbenia deja rôznym absurdizmom, humorom a využitím až mýtických bytostí. Herci sú akoby predurčený pre jednotlivé postavy a výber, či už mladého McGregora alebo starého Finneyho bol trefa do čierneho. Zahrali si tu ďalej napríklad Billy Crudup, Jessica Lange a malú roličku si vychutnal aj môj obľúbenec Steve Buscemi.

Rok 2005 bol pre Burtona nezvyklé tvorivý a to preto, lebo natočil dokonca dve veci a obe výrazne úspešné. Tou prvou bola animovaná fantasy komédia Mŕtva nevesta Tima Burtona (2005) na ktorej spolupracoval so zatiaľ nie veľmi známym Mikeom Johnsonom. Ide o príbeh mladého Viktora dostávajúceho sa do podsvetia, kde je oženený s mŕtvou nevestou. Tento animák pojal Burtom aj hudobne, čo v konečnom dôsledku spolu s fascinujúcou, kontrast vyvolávajúcou atmosférou pozemského vs. posmrtného života, pôsobí naozaj úžasne.

Tým druhým bola rodinná komédia, tento krát hraná o malom chlapcovi Charliem Bucketovi, ktorý vyhráva spolu so štyrmi svojimi vrstovníkmi výlet do továrne na čokoládu pod názvom Charlie a továreň na čokoládu (2005). Dovolím si povedať, že je to jeden z mála Burtonoviek vhodná aj pre detskejšieho diváka, pretože režisér trochu upúšťa od svojho desivejšieho servírovania filmových obrázkov a zostava len pri fantazírovaní a svojskej pestrofarebnosti. V hlavnej úlohe opäť ,,uletený“ Johny Depp. A dostávame sa k záveru výpočtu ,,burtonoviek“, i keď nás nepochybne ešte niečím tento režisér v budúcnosti prekvapí. Minulý rok natočil zatiaľ svoj posledný film, už spomínaný Sweeney Todd: Čertovský holič z Fleet Street (2007), kde trochu mení žáner a ponúka nám krimi thriller v muzikálovom prevedení, pričom prvé reakcie sú viac než dobré. V hlavnej úlohe ako inak Burtonov dvorný herec Johnny Depp, takže hor sa do kina.

Čo dodať na záver. Nie každý má rád Burtonovský štýl filmariny, ale ak sa vám raz dostane pod kožu, len ťažko sa vymámite z jeho pazúrov a so zatajeným dychom čakáte na každý jeho nový film, prípadne si s láskou vychutnáte niečo z jeho predchádzajúcej tvorby tak ako ja. A je len málo ľudí, ktorí sa nestotožnia s tým, že Burton robí filmový svet oveľa krajší a zaujímavejší.