Steven Soderbergh

Začínajúci americký režisér má na výber dve cesty, ktorými sa môže vydať. Buď bude točiť malé osobné nezávislé filmy, ktorými si síce môže vybudovať u kritiky renomé, no na ktorých príliš nezbohatne, alebo sa stane súčasťou hollywoodskej mašinérie a bude točiť vysokorozpočtové filmy určené širokým masám konzumentov. Len malé percento režisérov sa rozhodne pre prvú možnosť, no nájde sa aj pár jedincov, ktorí dokážu rovnako dobre plávať v oboch týchto prúdoch. Ukážkovým príkladom je Steven Soderbergh.

Rodák z Atlanty, ktorý 14. januára oslávi štyridsiate štvrté narodeniny, už od detstva túžil stať sa režisérom. Využil to, že jeho otec bol dekanom na Louisianskej univerzite a určitý čas navštevoval kurzy animácie a sám si zaobstaral potrebnú techniku na nakrúcanie vlastných amatérskych filmov. Po skončení strednej školy si to namieril rovno do mekky filmového priemyslu, do Hollywoodu. Čoskoro sa však presvedčil o tom, že začínajúci umelci to tam nemajú ľahké. Pokúšal sa písať scenáre a robil aj strihača na voľnej nohe, no po určitom čase sa sklamane vrátil naspäť domov.

Keď pracoval pre spoločnosť vyrábajúcu hudobné videoklipy, vybrala si ho skupina Yes, aby natočil ich turné. A vznikol z toho dokument Yes: 9012 Live, za ktorý bol Steven nominovaný na cenu Grammy. Tento úspech mu otvoril dvere do sveta šoubiznisu a on sa pevne chopil svojej šance. Najskôr natočil krátky film Winston a podľa neho si napísal scenár pre svoj celovečerný debut – Sex, lži a video (1989).

Komorná dráma je štúdiou vzťahov štvorice mladých ľudí, kde hlavnou postavou je introvertný Graham (James Spader), ktorý svoje problémy s komunikáciou a sexom rieši tým, že si natáča intímne ženské spovede. Scenár vznikol za jeden týždeň a celý film bol natočený za mesiac, no film s minimálnym rozpočtom (1,2 milióna dolárov) zožal obrovský úspech. Z množstva ocenení sú asi najprestížnejšie cena divákov na Sundance festivale a hlavne Zlatá palma v Cannes. Sám Soderbergh získal za svoj scenár nominácie na Oscara a Zlatý Glóbus. Už svojim prvým režijným počinom si stanovil latku veľmi vysoko a tak jeho ďalšie filmy boli spájané s veľkými očakávaniami, ktoré sa mu dlho nedarilo naplniť.

V roku 1991 natočil svoj druhý film Kafka s Jeremym Ironsom v hlavnej úlohe, v ktorom kombinoval fakty zo života významného pražského spisovateľa s fikciou. Film však príliš neuspel ako u kritikov, tak aj u bežných divákov. U kritiky sa mu to aspoň čiastočne podarilo odčiniť filmom King of the Hill. Išlo o adaptáciu románu A.E. Hotchnera o dospievaní chlapca v období hospodárskej krízy. Nasledovala kriminálna dráma Skryté zlo. Mrazivý film v štýle film-noir však znamenal ďalší neúspech a Soderbergh začal uvažovať o skončení režisérskej kariéry. Môžeme byť radi, že sa tak nestalo, lebo čoskoro sa malo v jeho kariére začať blýskať na lepšie časy.

V roku 1996 ešte natočil dva minimalistické filmy – Schizopolis a Gray’s Anatomy, no rok na to prvýkrát vstúpil aj do komerčnejších vôd filmom Zakázané ovocie. Nešlo však o typický blockbuster v štýle Michaela Baya. Bola to kriminálna komédia o džentlemanskom bankovom lupičovi v podaní Georgea Clooneyho, do ktorého sa zamiluje federálna agentka (Jennifer Lopez), poverená jeho dolapením. Deväť rokov po svojom debute sa tak Soderbergh opäť dostal do povedomia filmových divákov. Úspešný bol aj jeho ďalší film Angličan. Thriller o mužovi, ktorý sa po prepustení z väzenia vydáva pátrať po vrahoch svojej dcéry bol predovšetkým hereckým koncertom Terencea Stampa, no zaujal aj prácou s časom, keď v ňom boli použité zábery z tridsať rokov starého filmu, v ktorom Stamp hral.

Oba filmy však boli len predkrmom toho, čo malo prísť v nasledujúcom roku. To, čo sa podarilo Soderbergovi v roku 2000, sa podarilo len jedinému režisérovi pred ním – získal dve nominácie na Oscara za dva rôzne filmy behom jedného roka a jednu z nich dokonca dokázal pretaviť v zlatú sošku. Oba filmy boli zároveň aj medzi nominovanou päticou za najlepší film roka. No vzhľadom na to, aké rozdielne tie filmy sú, je až neuveriteľné, že ich natočil jeden režisér. Erin Brockovich je pravdivým príbehom matky niekoľkých detí, ktorá sa rozhodne postaviť proti veľkej korporácii znečisťujúcej vodu v mestečku, kde býva. Civilný príbeh dal vyniknúť Julii Roberts v hlavnej úlohe, ktorá si za svoj výkon odniesla Oscara. Naproti tomu Traffic nie je až tak divácky atraktívny, no je o to spoločensky závažnejší. Tvoria ho tri rôzne príbehy ľudí, ktorí buď s drogami obchodujú, ale bojujú proti nim. Túto závažnú drogovú tematiku pojal Soderbergh v drsnom štýle, za čo bol zaslúžene odmenený cenou pre najlepšieho režiséra roka.

Tieto úspechy znamenali, že Soderbergh dostal na svoje ďalšie projekty voľnú ruku. Rozhodol sa, že si pre zmenu zvolí niečo nenáročnejšie a tak dal dokopy hviezdnu zostavu pre kriminálnu komédiu Dannyho jedenástka. Príbeh lupiča Dannyho Oceana, ktorý vymyslel zdanlivo nezrealizovateľný plán, keď chce behom jednej noci spolu s kumpánmi vykradnúť tri najväčšie a najlepšie strážené kasína, sa stal veľkým diváckym hitom, čo viedlo k natočeniu pokračovania s ešte hviezdnejším obsadením o tri roky neskôr a tretieho pokračovania by sme sa mali dočkať už tento rok.

V roku 2002 potreboval zrejme Soderbergh od komercie oddych a tak natočil svoj dlho plánovaný remake Tarkovského klasiky Solaris. Toto komorné sci-fi sa stretlo s rozporuplnými reakciami a podobné to bolo aj s ďalším filmom Hollywood, Hollywood. Po úspešnej Dannyho dvanástke sa opäť vrhol na nezávislé filmy, čoho je Bublina ukážkovým príkladom. Ide o realistický príbeh obyčajných ľudí žijúcich v malom mestečku, ktorí pracujú v továrni na bábiky a riešia svoje každodenné problémy. Na realistickosti pridáva aj fakt, že herci v tomto filme sú v podstate neherci. Inšpiráciou pre jeho ďalší film bola klasika klasík – Casablanca. The Good German je natočený čiernobielo a pôjde už o piatu spoluprácu s Georgeom Clooneym.

Je veľmi ťažké predvídať, čím ďalším nás Soderbergh prekvapí. Či to bude malý klubový film za pár dolárov, alebo vysokorozpočtový trhák s množstvom hereckých hviezd. Nechajme sa prekvapiť a dúfajme, že je už natoľko zrelý režisér, že nesklame očakávania, ktoré sú doňho vkladané.