Viacerí režiséri sa do dejín kinematografie zapísali bez toho, aby vôbec niekedy získali sošku Akadémie za réžiu, zvanú aj Oscar. Asi najvýraznejší z týchto režisérov (spolu s Alfredom Hitchcockom) bol geniálny perfekcionista Stanley Kubrick.

Kubrick prišiel na svet 26.6.1928 v newyorskej štvrti Bronx v rodine lekára Jacka Kubricka. V prvých rokoch svojej povinnej školskej dochádzky mal na počudovanie svojho otca, ktorý ho považoval za nadpriemerne inteligentného, dosť zlé známky. A tak ho otec poslal na rok ku svojmu bratovi do Kalifornie, aby Stanley prišiel na iné myšlienky. Po návrate domov sa v krátkej dobe Stanleyho zlé výsledky zlepšili, ale to nebolo len zásluhou pobytu v slnečnej Kalifornii. V tomto veku (okolo 13 rokov) začali Stanleyho zaujímať viaceré veci, ktorým sa začal naplno venovať. Najprv ho otec naučil hrať šach a chlapec sa do hry úplne zažral, z čoho bol Jack Kubrick veľmi spokojný. Ďalšou veľkou záľubou pre Stanleyho sa stala jazz, a najmä jeho jazzová skupina na strednej škole, kde hral na bicie. Ale najväčšiu svoju záľubu našiel vo fotografovaní, keď mu jeho otec daroval ku trinástim narodeninám foťák. Stanleyho začal zúrivo fotografovať všetko čo stálo za zachytenie na fotografický materiál. Takto si vypestoval skvelé oko na dobré zábery, ktoré neskôr využil pri natáčaní svojich filmov.

Po skončení strednej školy sa nedostal kvôli svojím slabším výsledkom na vysokú školu, ale to mu nevadilo, pretože dostal zamestnanie, ktoré si vysníval. Ako sedemnásťročný mal prvú uverejnenú fotku v magazíne Look, ktorý mu následne ponúkol prácu fotografa, vďaka ktorej Stanley precestoval veľkú časť Spojených štátov. Po niekoľkých rokoch sa Stanley vrátil do New Yorku, kde dostal obrovskú hlad po vedomostiach všetkého druhu. A popritom sa zamiloval do filmu, keď začal denne navštevovať kino. Peniaze si zarábal zaujímavou činnosťou – hral za peniaze šach. Takto si našetril na svoj prvý (dokumentárny) film – Day of the Fight (1951), ktorý pojednával o živote boxera. Po tomto krátkom (16 minút) filme začal za peniaze točiť propagačné dokumentárne filmy ako Flying Padre (1951) a The Seafarers (1952). Po zarobení trochu peňazí a presvedčení sponzorov začal Kubrick točiť svoj prvý celovečerný film.

A tak roku 1953 začal v Kalifornii točiť svoj prvý celovečerný film Fear and Desire s rozpočtom 13 000$. Natáčanie bolo pre Kubricka dosť náročné (počas neho sa napríklad rozviedol so svojou prvou manželkou), ale napokon film dokončil a dočkal sa vcelku dobrých ohlasov za svoju režisérsku prácu (aj keď film ako celok nebol veľmi dobre hodnotený). A tak povzbudený kritikami začal roku 1955 (po ďalšom veľkom zháňaní peňazí, najmä od rodiny) natáčať svoj druhý film Killer’s Kiss v štýle Noir. Štúdia si začali všímať talent mladého režiséra a tak mu ponúkli prácu na jeho prvom štúdiovom filme – Zabíjanie (The Killing). Kubrick dostal na natočenie filmu od štúdia (preňho) obrovský rozpočet – 320 000 $ a aj už trochu známejších hercov. Tento film (taktiež v štýle Noir) sa postaral o ďalší postup Kubricka vyššie medzi filmármi. Podpísal zmluvu s MGM a nemal problém do svojho ďalšieho filmu obsadiť vtedy obrovskú hviezdu Kirka Douglasa.

Film sa volá Cesty slávy (Paths of Glory) a pojednáva o prvej svetovej vojne a celkové jeho vyznenenie je silne protivojnové. Po nakrútení filmu (a jeho úspechu) sa Kubrick začal venovať rôznym projektom, ktoré ale všetky zostali nedokončené. Douglas si ale spoluprácu s Kubrickom obľúbil a keď v roku 1959 produkoval film Spartacus, a pôvodný režisér Anthony Mann dal od projektu ruky preč, zavolal ako náhradného režiséra práve Kubricka. O natáčaní tohto filmu koluje množstvo príbehov, najmä o povestnej Kubrickovej perfekcionistickej práci. Nakoniec sa film podarilo dokončiť a stal jedným z najznámejších takzvaných „sandálových“ veľkofilmov a veľkým hitom. Navyše ešte film získal štyri Oscary (Peter Ustinov – herec vo vedľajšej úlohe, Kamera, Výprava, Kostýmy) a Kubrick sa stal ešte známejší. Po natočení ale Kubrick spoznal trochu špinavšie praktiky Hollywoodu, keď mu uniklo režírovanie film Krivák s Marlonom Brandom. Navyše mu stroskotalo už druhé manželstvo a tak sa rozhodol odísť z Ameriky do pokojnejšej Veľkej Británie.

A tu si ako námet svojho ďalšieho filmu vybral značne kontroverzný román Vladimíra Nabokova Lolita. V podstate aj táto kontroverzia bola dôvodom natáčanie v Anglicku (ďalším dôvodom bolo aj lacnejšie financovanie). Film išiel do kín roku 1962 nakrútený bez snahy šokovať a provokovať cenzorský úrad, pretože aj sám Kubrick sa bál pustiť do kín niečo veľmi šokujúce.

Ďalším Kubrickovým filmom sa stala vynikajúca satira s trochu krkolomným názvom Dr. Divnoláska alebo Ako som sa naučil nerobiť si starosti a mať rád bombu. Kubrick sa v tomto filme dotkol témy, ktorá dovtedy nebola často zobrazená – studená vojna a hrozba jadrových zbraní. V tejto vynikajúcej absurdnej komédii si zahral trojúlohu Peter Sellers (kvôli nemu sa musel aj tento film točiť vo Veľkej Británií, pretože Sellers nemohol vycestovať z krajiny) a Kubrick si vyslúžil nominácie na Oscara. Aj napriek tomu, že film nijakého Oscara nezískal, stal sa komerčným úspechom. Z tohto vyplynula pre Kubricka veľmi dôležitá vec, a to že týmto úspechom získal slobodu pre tvorbu svojich ďalších projektov (a navyše si aj pekne zarobil, takže sa už nemusel veľmi pozastavovať nad výškou rozpočtu ďalších filmov).

Jeho ďalším filmom sa stala kultová adaptácia románu A.C. Clarka2001: Vesmírna Odysea (1968). V podstate to ale bolo naopak, pretože Kubrick si práve u Clarka objednal napísanie takéhoto románu a navyše mu aj povedal niektoré veci, ktoré by si v knihe predstavoval. Epický sci-fi film, ktorý sa preslávil úplne novým prístupom k žánru, ktorý bol dovtedy braný ako niečo druhoradé. Film obsahuje množstvo filozofických úsekov (napríklad úvod a koniec) a geniálnym sa ukázal aj nápad spojiť Straussove valčíky s zábermi na vychádzajúcu planétu – tento hudobný doprovod je jeden z najslávnejších v dejinách filmu. Film zaznamenal znovu obrovský úspech a naštartoval vlnu ďalších sci-fi filmov. Navyše získal aj pár nominácii na Oscara a jednu nomináciu premenil na vytúženú sošku – dostal ju práve Kubrick, ale iba v technickej oblasti – špeciálne efekty.

Po tomto filme sa Kubrick (medzitým ešte chcel točiť film o Napoleonovi) rozhodol previesť na filmové plátno ďalšie šokujúce dielo – knihu Anthonyho Burgessa Mechanický Pomaranč (1971). Túto adaptáciu už mohol robiť bez strachu z filmovej cenzúry, pretože už mal vo svete filmu svoje meno. Tento film je znova z iného súdka, ale napriek tomu Kubrick zase bodoval. Môj príspevok do sekcie Kult práve o tomto filme si môžete prečítať práve tu.

Medzitým sa Kubrick v Anglicku už nadobro usadil spolu so svojou treťou ženou, nemeckou maliarkou Christiane Harlan (hrala aj v jednom Kubrickovom filme – Paths of Glory), na vidiek v blízkosti Londýna. Postavil si tam rozľahlý dom, kde spolu so svojou manželkou vychovával svoje tri dcéry. V dome sa nachádzali aj jeho kancelárie.

Po dvoch sci-fi filmoch (aj keď Mechanicky Pomaranč nie je až také vzdialené sci-fi) sa rozhodol znovu vrátiť do histórie, a natočiť podľa románu Williama Makepeacea Thackeryho film Barry Lyndon (1975). V tomto film vykreslil životnú cestu chudobného Íra, ktorý precestoval kus Európy 18. storočia, stretol množstvo historických osobností a stal sa na chvíľu aj členom šľachty. Film z rozpočtom 11 miliónov dolárov nezaznamenal komerčný úspech, ale dočkal sa 11 nominácii na Oscara (z toho premenil na cenu 4 nominácie).

Kubrick sa následne na 5 rokov odmlčal, aby v roku 1980 prišiel s filmov z úplne iného žánru, a to adaptáciu hororového románu Stephana Kinga Shining (u nás ako Žiarenie, alebo ako Osvietenie). V tomto horore sa najviac ukázal v hlavnej úlohe Jack Nicholson. Vynikajúci článok od Marián Biel práve o tomto filme si môžete prečítať tu. Tento geniálny horor zaujal aj divákov, ale Stephan King nebol s adaptáciou spokojný a tak si v roku 1997 natočil svoju verziu príbehu ako seriál.

Na svoj ďalší film nechal Kubrick svojich fanúšikov čakať celých sedem rokov, ale stálo to za to. Film Full Metal Jacket (Olovená vesta – 1987) sa zaradil do vtedy módneho prúdu filmov o vietnamskej vojne (rok predtým mala premiéru slávna Čata). Napriek tomu vyznenie filmu je úplne iné ako podobné filmy, a niektoré sugestívne časti filmu (najmä v prvej polovičke vo výcvikovom tábore) sú skvelé ukážky majstrovstva Stanleyho Kubricka.

Po natočení tohto filmu sa Kubrick pustil do viacerých projektov, ktoré ale nakoniec zostali neukončené, napríklad film o židoch počas druhej svetovej vojny – Aryan Papers. Takisto začal pracovať na ďalšom sci-fi – A.I. Umelá Inteligencia a navyše dostal od asociácie filmových režisérov cenu za celoživotné dielo, ktorú zaňho prišiel prevziať Jack Nicholson. Nakoniec sa Kubrick rozhodol, že spojí dva svoje staršie scenáre (Blue Moon a Rhapsody) do jedného filmu a tak vznikol film Eyes Wide Shout (u nás Spaľujúca vášeň/Široko zatvorené oči – 1999). Okrem týchto dvoch starších scenárov sa pre film stala námetom aj kniha Arthura Schnitzlera Snová novela. Do hlavných úloh obsadil Kubrick manželské duo (vtedy ešte) Tom Cruise a Nicole Kidman. Film sa dočkal rozporuplných kritík (aj chápem prečo, pointa filmu je naozaj veľmi zvláštna, aj keď zaujímavá), napriek tomu Kubrick vyhlásil, že tento film je jeho najlepším dielom.

Tesne pred premiérou filmu, ale Stanley Kubrick 7.3.1999 vo veku 70 rokov zomrel na infarkt. Filmový odkaz tohto génia pohyblivých obrázkov, ale stále žije a jeho nedokončený projekt A.I. Umelá Inteligencia nakoniec dokončil Steven Spielberg. Či by tento rozporuplne prijatý film lepšie natočil Kubrick ťažko povedať, ale s Kubrickovým perfekcionizmom by to bol iste vynikajúci film. Spomínajme na tohto tvorivého génia ako na jedného z najlepších režisérov všetkých čias.