Sean Connery v úlohe Jamesa Bonda © EON Company Sean Connery v úlohe Jamesa Bonda © EON Company

31. októbra zaspala večným spánkom legenda strieborného plátna. Sir Sean Connery sa dožil úctyhodného veku 90 rokov. Tohtoročné dušičkové obdobie sa tak nieslo v znamení spomínania na škótsky národný poklad v jeho najslávnejších filmových inkarnáciách.

Skôr než sa zapísal do dejín ako prvý a najslávnejší filmový predstaviteľ Jamesa Bonda, čím sa dostal na piedestál svetovej smotánky, musel sa so životom riadne popasovať. Seanov príbeh je jeden z tých inšpiratívnych. Ako chudobný syn šoféra nákladiaku s ukončenou základnou školou, narukoval ako 16-ročný do kráľovského námorníctva. Po troch rokoch musel kvôli problémom so žalúdočnými vredmi armádnu službu opustiť. Vrátil sa do rodného Edinburghu, kde striedal rôzne profesie. Ostal verný svojmu koníčku, vďaka ktorému sa udržoval v kondícii a zároveň neustále vytŕčal z priemeru. Jeho obľúbená kulturistika ho voviedla do sveta modelingu a umenia. Pózoval viacerým sochárom či maliarom, čo ho cibrilo v nonšalantnosti a ladnosti pohybov. V roku 1953 reprezentoval Škótsko na medzinárodnej súťaži Mr. Universe, kde sa umiestnil na treťom mieste.

Kariéra vo filmovom priemysle už na charizmatického elegána športovej postavy netrpezlivo čakala. Po rôznych televíznych projektoch, kde zberal herecké skúsenosti, prišla prelomová rola agenta jej veličenstva. Prvá bondovka Dr. No katapultovala Conneryho v roku 1962 do hviezdnych výšin. Pre Škóta so zreteľným prízvukom, a vôbec odlišným zjavom ako si knižný autor Ian Fleming svojho Jamesa Bonda vysníval, nebolo vôbec jednoduché získať úlohu agenta 007. Producent Albert R. Broccoli a režisér snímky Terence Young sa však za Seana vehementne postavili a tvrdohlavého Fleminga nakoniec presvedčili ustúpiť z predstavy anglického džentlmena v prospech atraktívnejšieho dravca. Risk sa tvorcom vyplatil a Sean sa stal celosvetovo uznávanou ikonou.

Sean Connery © EON company

Agenta s povolením zabíjať hral v priebehu 60-tych rokov ešte štyrikrát. Srdečné pozdravy z Ruska (1963), Goldfinger (1964), Thunderball (1965) a Žiješ len dvakrát (1967) mu zabezpečili nezmazateľný zápis medzi aktérov hrajúcich kultové postavy, status národne uznávaného umelca a vysnívaný život solídne zabezpečenej celebrity. Nikdy sa však nechcel zmieriť s kariérou herca jednej úlohy a medzi bondovkami vyhľadával silné postavy vo filmoch uznávaných režisérov, ktoré boli pre neho výzvami. Z tohto obdobia vyčnieva mysteriózny thriller Alfreda Hitchcocka Marnie (1964) a predovšetkým slávny Pahorok (1965) Sidneyho Lumeta, o neľudskom kárnom zariadení pre anglických vojakov z obdobia II. svetovej vojny v líbyjskej púšti. Seanovi v tomto období veľmi záležalo na tom, aby doživotne neostal v tieni Jamesa Bonda.

Paradoxne sa ako agent 007 začiatkom 70-tych rokov vrátil v bondovke Diamanty sú večné (1971). Pre návrat ho presvedčil rozprávkový honorár, z ktorého veľkú časť venoval na rozvoj zariadení pre škótsku mládež. Prebrať bondovskú štafetu v roku 1969 nováčik George Lazenby celkom nezvládol a po Conneryho comebackovej špiónskej misii sa podarilo stelesniť uspokojivého nástupcu britského agenta až Rogerovi Mooreovi.

V týchto časoch si už Sean užíval rozmanitosť hereckých polôh. Mohli sme ho vidieť v klasickej kriminálke Agathy Christie Vražda v Orient exprese (1974), ako násilného brutusa s pamätným boratovským outfitom v bizarnosti Zardoz (1974), zahral berberské knieža Raisuliho v dobrodružnom epose Vietor a lev (1975) Johna Milliusa či pašeráka zbraní po boku Michaela Cainea vo filme Johna Hustona Muž, ktorý chcel byť kráľom (1975). Za zmienku stojí aj mozaikovitý Príliš vzdialený most (1977) a vynikajúca krimi Prvá veľká vlaková lúpež (1978) z pera i režisérskej stoličky Michaela Chrichtona.

Vydarené 70-te roky Seanovi na dobré role žičili. Boli to však až filmové tituly z 80-tych, ktoré ho vystrelili vysoko ponad tieň Jamesa Bonda. Hoci sa k nemu ešte raz v netradične trucovitej podobe vrátil v americkej (anti)bondovke Nikdy nehovor nikdy (1983). S radosťou si parodicky kopol do kultu, ktorý sám pomohol vybudovať. Jeho rebelantskej povahe to nemal nikto za zlé.

V roku 1986 zahviezdil v netradičnej polohe františkánskeho mnícha Williama Baskervillského v mysterióznom spracovaní knižnej klasiky Umberta Eca Meno Ruže. Skúsený vyšetrujúci duchovný odštartoval jeho mentorské role. Nasledoval nesmrteľný Highlander z milovanej škótskej vysočiny, kde stvárnil energického egyptského učiteľa Ramireza, ktorý vládne nadprirodzenými vedomosťami získanými naprieč stáročiami. Rola ako ušitá pre svetobežníka jeho formátu, navyše inšpirovaná domácimi škótskymi legendami. Nasledujúca úloha írskeho policajta Jima Malonea v kriminálnej klasike Briana DePalmu Nepodplatiteľní (1987) mu vyniesla zaslúženého Oscara. O Seanových hereckých kvalitách vedel dávno celý svet, ale až na prahu 60ky ho ocenili aj filmoví akademici.

Steven Spielberg mu ponúkol ako uliatu úlohu rodiča jeho obľúbeného archeológa vo filme Indiana Jones a posledná krížová výprava (1989). Kto iný mohol stvárniť otca postavy inšpirovanej príbehmi Jamesa Bonda, ako jeho legendárny predstaviteľ? Spielberg si rád plní svoje detské sny a Sean Connery mu s radosťou vyhovel. Úspešnú dekádu korunoval škótsky „pracant“ úlohou ruského veliteľa jadrovej ponorky Marka Ramiusa vo vynikajúcom thrilleri Johna McTiernana Hon na ponorku (1990). Napínavý kus odštartoval sériu o nadanom analytikovi CIA Jackovi Ryanovi z knižných predlôh autora Toma Clancyho. Sean si ako obvykle ukradol svojou uhrančivou charizmou celý film pre seba.

Sean Connery © Paramount Pictures

90-te roky už Connerymu priali na dobré úlohy o poznanie menej. Druhý diel Highlandera (1991) prepadol, Ramirez bol na ňom hádam to jediné sledovateľné. Fanúšikov potešil dnes už slávnym cameom Richarda Levie Srdce vo filme Robin Hood: Kráľ zbojníkov (1991) s Kevinom Costnerom a zahviezdil aj ako doktor Campbell, ktorý v amazonskom pralese vynašiel liek na rakovinu. Reč je o Šamanovi (1992) Johna McTiernana, s ktorým si zopakoval úspešnú režijnú spoluprácu. Po tomto titule sa však načas vyslúžilý herecký veterán brodil dielami, z ktorých stojí za zmienku azda len part kráľa Artuša v priemernej historickej romanci Prvý rytier (1995).

Plnohodnotnú slávu mu navrátil až nadupaný režijný talent Michael Bay v adrenalínovej akčnej jazde Skala (1996). Jeho nezdolateľný utečenec z Alcatrazu John Mason mu opätovne naleštil punc hereckej legendy a ukázal, že ešte ani na prahu 70ky zďaleka nepatrí do starého železa. S dobrým scenárom utiahne akčný blockbuster, ktorému kraľujú o 30 rokov mladší geroji. V tom istom roku prepožičal svoj nezameniteľný hlas titulnému drakovi vo fantasy dobrodružstve Dračie srdce, ktoré sa nakrúcalo aj na Slovensku. Milénium Sean zakončil titulom najsexy muža storočia, ktorý naplno deklaroval vo vydarenej zlodejskej Pasci (1999). Kto by si už nepamätal, to je ten film, kde sa medzi laserovými lúčmi nechal opantať vábnymi krivkami mladučkej Catherine Zeta-Jones. Svet filmu nadobro zanechal úlohou starnúceho dobrodruha Allana Quatermaina v nepodarenej zlátanine Liga výnimočných (2003), ktorá môže celkom dobre poslúžiť jeho fanúšikom ako nostalgická gulity pleasure.

Za svoju výnimočne plodnú hereckú kariéru stihol vdýchnuť život množstvu zaujímavých postáv. Pre svoj neprehliadnuteľný šarm a inteligentný prejav sa hodil do úloh spravodlivých kráľov, skúsených panovníkov či rôznych mentorov sršiacimi okrídlenými múdrosťami. Nosil v sebe noblesu rytierov guľatého stolu a pôsobil ako jeden z mála Škótov dôstojne aj v kylte. Podľa vlastných slov, chcel byť starým mužom s dobrou povesťou. Toto prianie sa mu v skutku splnilo.

Česť jeho pamiatke!