Sean Bean

Dalibor Šerfel
Profil

/Sean Bean Popularitu mimo britských ostrovov získal hlavne stelesňovaním záporných postáv, k čomu ho predurčuje drsný výraz v tvári a hlas poznačený veľkou spotrebou cigariet. Je však bežným javom, že herci sú v osobnom živote pravým opakom úloh, ktoré stvárňujú na filmovom plátne. Tak je aj Sean Bean v súkromí milovníkom klasickej hudby a literatúry a popri výchove svojich troch dcér sa venuje aj maľovaniu.

Narodil sa 17.4.1959 v anglickom Sheffielde v sociálne nie príliš dobre situovanej rodine. Jeho otec bol zváračom a pôvodne sa tomuto remeslu mal venovať aj Sean, no v šestnástich rokoch mu učarovalo divadlo a preto strednú školu nedokončil. Po rôznych peripetiách získal v roku 1980 štipendium na prestížnu londýnsku Kráľovskú akadémiu dramatických umení. Vďaka spolužiakom ako napr. Kenneth Branagh sa začal formovať jeho vzťah k umeniu, nielen tomu divadelnému, no prím v tomto smere zohrávali Shakespearove diela. Nemožno sa preto čudovať, že sa po skončení štúdia stal členom významného divadelného súboru Royal Shakespeare Company, kde si vyskúšal najrôznejšie postavy, vrátane asi tej najznámejšej – Rómea.

SeanBean Aj keď mu divadlo dávalo veľa, predsa len mal Sean veľkú túžbu skúsiť si to aj pred filmovou kamerou. To sa mu podarilo v roku 1984 a prvú výraznejšiu úlohu získal o dva roky neskôr v maliarskej životopisnej dráme Caravaggio, kde si zahral milenca titulnej postavy. Nasledovali ďalšie nie príliš významné postavy v málo známych filmoch a v televízii, z ktorých stoja za zmienku Búrlivý pondelok (1988) a Pastvina (1990). Zlom prišiel v roku 1992, keď si ho prvý krát všimol Hollywood a získal úlohu írskeho teroristu Sean Millera v akčnom thrilleri Vysoká hra patriotov, kde prenasledoval Harrisona Forda a jeho rodinu. Tento film nepoznamenal Beana len v tom, že odvtedy ho Američania obsadzujú takmer výlučne do záporných úloh, ale od samotného Forda získal aj pamiatku pri pravom oku – jazvu, ktorú mu spôsobil lodným hákom.

Deväťdesiate roky sa vo filmografii Sean Beana nesú prevažne v televíznom duchu. Môže za to hlavne postava vojaka Wellingtonovej armády Richarda Sharpea v príbehoch podľa románov Bernarda Cornwella, ktoré sa odohrávajú v časoch napoleónskych ťažení. Doteraz má týchto filmov na konte pätnásť. Je zaujímavé, že v televízii stvárňoval, na rozdiel od filmu, takmer výlučne kladných hrdinov. Taký bol aj Mellors, zasvecujúci aristokratickú hrdinku do tajov sexu v známej adaptácii D.H. Lawrenca Lady Chatterleyová (1993).

Ďalšiu veľkú príležitosť presadiť sa získal v roku 1995 v bondovke Zlaté oko, kde stelesnil zradného agenta 006 Aleca Trevelyana. Ďalšie ponuky spoza oceánu však začali prichádzať až koncom minulého a začiatkom tohto tisícročia. Prvou lastovičkou bola akčná dráma Ronin (1998) Johna Frankenheimera po boku Roberta De Nira. Únoscu si strihol v thrilleri Nehovor ani slovo (2001) s Michaelom Douglasom v hlavnej úlohe. V tom istom roku však prišiel projekt, ktorý zatieňuje všetky ostatné filmy, ktoré Bean doteraz natočil. V úžasnom dobrodružstve Pán prsteňov: Spoločenstvo prsteňa sa zhostil úlohy Boromira.

Sean BeanOVýnimočne kladnú postavu si zahral vo filme Equilibrium (2002), aby sa potom vrátil naspäť k zloduchom a vrahom. Pamätať si ho môžeme ako Odyssea v Tróji (2004), hlavného záporáka Iana Howea z nie príliš vydareného dobrodružstva Honba za pokladom Templárov (2004) s Nicolasom Cageom, kapitána lietadla v thrilleri Letový plán (2005) v hlavnej úlohe s Jodie Foster, vedca Merricka v Ostrove (2005), či z hororu Silent Hill (2006). Teraz prichádza do kín jeho najnovší film Stopár, kde sa opäť blysol skvelým záporákom, zabíjajúcom nevinné obete na počkanie.

Určite to jeho obsadzovanie do záporných úloh nebude tým, že by kladné nezvládol. Už veľa krát dokázal, že aj tie vie zahrať rovnako presvedčivo. Hlavný problém bude zrejme v tom, že európski herci obecne bývajú v USA obsadzovaní prevažne do úloh rôznych teroristov a vrahov, takže uvidíme, či sa mu podarí vymaniť z tejto škatuľky a dokáže sa tam presadiť aj v nejakej typicky kladnej úlohe.