Sam Mendes

Samuel Alexander Mendes sa narodil prvý augustový deň roku 1965 v anglickom mestečku Reading. Otec James Peter je odborným univerzitným asistentom, matka Valerie Helene je autorkou kníh pre deti. Rodičia si povedali, že im stačí jedno dieťa, a tak Sam vyrastal bez súrodencov. Kríza medzi jeho rodičmi nakoniec dospela ku krajnému riešeniu – rozvodu. Ich syn mal vtedy len päť rokov.

Sam neskôr vyštudoval univerzitu Cambridge a začal sa venovať divadlu. Písal sa rok 1987. Pripojil sa k Chichester Festival Theatre a už vtedy bolo jasné, že Sam je talent. Neskôr sa pod jeho taktovku dostala Judi Denchová v hre The Cherry Orchard. Bola to pre neho výborná skúsenosť a prišli aj prvé významné ocenenia. Konkrétne za toto predstavenie obdržal cenu kritikov pre najlepšieho nováčika. Nabudený prvým úspechom sa Sam pripojil ku spoločnosti Royala Shakespeara kde sa mu podarilo režírovať také predstavenia ako Trolius and Cressida (mimochodom so skvelým Ralphom Fiennesom), či hru Richard III. V roku 1992 sa tento fanatický fanúšik kriketu (povráva sa, že svoje režisérske nápady berie od bývalého anglického kapitána v krikete Mikea Brearlyho) stal umeleckým režisérom znovu otvoreného Donmar Warehouse v Londýne. V tomto období spravoval také hry ako The Glass Menagerie, ale čo je podstatné pre jeho ďalšiu kariéru, remake muzikálu Kabaret za ktorý obdržal štyri ocenenia Tony, medzi ktorými bola aj cena pre najlepší obnovený muzikál. Réžiou sa podpísal aj pod The Blue Room, kde jednu z úloh stvárnila Nicole Kidman.

V roku 1999 prišla jeho prvá šanca presadiť sa vo svete filmu. Podarilo sa. Veľkú zásluhu na zrode jeho filmovej kariéry má sám veľký Steven Spielberg. Práve on si ho všimol na doskách divadla a padla mu do oka jeho práca a cit, s ktorým dokázal tvarovať svoje hry. Stevenovi sa zapáčili jeho vízie, a tak mu podhodil scenár Americkej krásy. Sam sa chytil tejto šance a neoľutoval. Úspechu pomohla nesporne aj Spielbergova pomoc pri natáčaní, pohoda vytvárala dobrú náladu na pľaci a herci si od začiatku chválili spoluprácu so Samom. A tak vznikol skvelý snímok (videl som ho už 4 – krát) Americká krása. Rozporuplná rodinka Burnhamovcov, ktorá si rieši svoje problémy po svojom pobaví, zarazí, prekvapí, ale hlavne zaujme. Excelentné herecké výkony, ktorými sa prezentovali Kevin Spacey, Anette Beningová, Thora Birtchová, ale hlavne Chris Cooper v úlohe armádneho homosexuála. Táto Mendesova prvotina si odniesla päť sošiek pri udeľovaní cien akadémie, a medzi nimi samozrejme nechýbala cena za najlepšiu réžiu pre Sama a hlavne Oscar za kameru pre už žiaľ nežijúceho Conrada L. Halla, ale o ňom neskôr.

Tento, pre diváka a kritikov nečakaný, úspech navnadil aj ľudí zo štúdií, ktorí začali Mendesovi ponúkať scenár za scenárom, no svoje áno povedal až tri roky po prvom filme. Krimi dráme Road to Perdition.

Opäť skvelo natočená vec. Súhra hereckej bezchybnosti, prepracovaného scenára, výborná réžia a chytľavá kamera, lahodná hudba, to je len pár pozitívov tohto snímku. Už len to, že máte vo svojom filme Toma Hanksa a legendu Paula Newmana naznačuje, že pôjde o veľa. A aj šlo. Našlo sa síce pár ojedinelcov, ktorým film nesadol, ale je ich nespočetne menej ako tých spokojných. Výborná gangsterka priniesla úspech už spomínanému Conradovi L. Hallovi, ktorý získal za tento film už svojho tretieho Oscara (prvý bol za film Butch Cassidy a Sundance Kid v roku 1969), žiaľ poň si už do Kodak Theatre nedošiel. Zubatá si ho našla 4. januára 2003 v 76-tich rokoch. Jeho citlivá práca s kamerou nám bude chýbať.

Po druhom úspešnom filme nastáva opäť odmlka, ktorá chvalabohu bude onedlho minulosťou. Sam totiž poctivo natáča vojnovú drámu Jarhead, ktorá naše kinosály podľa všetkého navštívi už tento rok. Všetci sa tešíme, pretože sa hovorí, že do tretice všetko dobré a zrejme u Sama to bude platiť desať-násobne. Verím, že za dvadsať rokov budú naše deti medzi sebou rozprávať o tom, aký je Sam kultový režisér, presne tak ako my teraz napríklad o nesmrteľnom Stanleym Kubrickovi.

FILMOGRAFIA: