Robert De Niro

Jeden z najlepších hercov všetkých čias uzrel svetlo sveta 17. 8. 1943 v New Yorku, kde aj vyrastal. Už veľmi skoro mal jasno v otázke svojho budúceho povolania, keď v desiatich rokoch začal vystupovať v školských divadelných predstaveniach. Strednú školu opustil v šestnástich, keď dal pred ňou prednosť vystupovaniu v zájazdovom divadelnom súbore. Neskôr absolvoval rôzne herecké kurzy, vrátane prestížneho Actors Studia Lee Strasberga. Vystupoval na malých newyorských scénach a od polovice šesťdesiatych rokov sa začal objavovať aj vo filme.

Dôležitým medzníkom v jeho kariére bol rok 1973, kedy si zahral smoliarskeho podvodníčka Johnnyho Boya v dráme Špinavé ulice. Nielenže týmto filmom na seba výrazne upozornil, ale bola to jeho prvé stretnutie s režisérom Martinom Scorsesem, ktorý neskôr veľmi výrazne ovplyvnil jeho hereckú kariéru. V nasledujúcom roku stvárnil mladého Vita Corleoneho v pokračovaní mafiánskej ságy Krstný otec II a za svoj výkon bol ocenený Oscarom. Nasledujúcu ročnú pauzu možno brať ako akési nadýchnutie pred projektmi, ktoré mali nasledovať a ktoré až do konca osemdesiatych rokov oplývali vysokou dávkou kvality. Bernardo Bertolucci mu zveril hlavnú úlohu v historickej dráme XX. storočie (1976), po ktorej nasledovala spolupráca so Scorsesem na dvoch výrazne odlišných filmoch. Kým v psychologickej dráme Taxikár (1976) dal život jednej zo svojich najvýznamnejších filmových postáv – vietnamskému veteránovi a newyorskému nočnému taxikárovi Travisovi Bicklemu, ktorý sa rozhodne na vlastnú päsť očistiť mesto od kriminálnych živlov, za čo získal nomináciu na Oscara, v hudobnej retrodráme New York, New York (1977) stelesnil jazzového saxofonistu Jimmyho Doylea. Ďalšiu nomináciu na Oscara mu priniesla úloha oceliarskeho robotníka Michaela Vronského, ktorému sa ako jedinému z trojice kamarátov podarilo prežiť krvavé boje vo Vietname v dráme Michaela Cimina Lovec jeleňov (1978). Z už tradičného spojenia Scorsese-De Niro vznikol v roku 1980 skvost menom Zúriaci býk. Medzi množstvom ocenení nechýbala ani druhá zlatá soška pre De Nira za výnimočné stvárnenie agresívneho boxera Jakea La Mottu. Vzhľadom k jeho predošlým úlohám, bola pre neho veľmi netradičná rola, ktorú získal v dráme Pravdivé spovede (1981), kde na seba vzal podobu kňaza. Nasledovala tragikomédia Kráľ komédie (1983), opäť pod vedením Scorseseho a ďalšia pre neho netypická úloha ženatého muža, ktorý sa zamiluje do vydatej ženy v romantickej dráme Zamilovať sa (1984).

Do svojej obvyklej polohy sa vrátil vo výpravnom mafiánskom príbehu Sergia Leoneho Vtedy v Amerike (1984), kde stvárnil židovského gangstra Noodlesa. V historickej dráme Misia (1986) sa predstavil v úlohe otrokára Rodriga Mendozu, ktorý vstúpi do jezuitského rádu a v kriminálnej dráme Nepodplatiteľní (1987) si opäť strihol gangstra, no rovno toho najväčšieho – Al Caponeho. Po niekoľkých menej úspešných filmoch sa v roku 1990 vrátil vo veľkom štýle. Za úlohu kataleptického pacienta Leonarda Lowea, ktorý načas precitne zo svojej apatie v psychologickej dráme Čas prebudenia získal ďalšiu nomináciu na Oscara. Potom opäť spojil sily so svojim obľúbeným režisérom, ktorý ho najskôr obsadil do úlohy priekupníka a vraha Jimmyho Conwaya v gangsterskej dráme Mafiáni a o rok neskôr do úlohy psychopatického násilníka Maxa Cadyho, ktorý sa rozhodne svojmu advokátovi po prehratom procese urobiť zo života peklo v thrilleri Mys hrôzy, za čo mu opäť pribudla nominácia na Oscara.

V 90-tych rokoch sa v jeho filmografii striedajú úspešné filmy s tými menej úspešnými. Za spomenutie určite stoja Frankenstein (1994) Kennetha Branagha, kde si De Niro uchmatol titulnú postavu, či hviezdne obsadená kriminálna dráma Neľútostný súboj (1995) pod vedením Michaela Manna. Zatiaľ naposledy si zahral pod Scorseseeho vedením v ďalšej mafiánskej dráme Casino (1995), kde si zahral šéfa kasína v Las Vegas Sama Rothsteina. Na konci minulého storočia sa postupne začal čoraz viac preorientovávať na komediálnejšie ladené úlohy, či už v politickej satire Pes lump (1997), v gangsterskej komédii Analyzuj (1999), alebo v úspešnej komédii s Benom Stillerom Protivný svokor (2000). Žiaľ toto tisícročie ho nezastihlo práve v najlepšej forme a keďže v poslednom čase točí v priemere štyri filmy ročne, zákonite sa to musí odrážať na ich kvalite.

Ako väčšina hercov, ktorým sa podarilo pred kamerou dosiahnuť veľký úspech, aj Robert De Niro zatúžil skúsiť si prácu za kamerou. V roku 1993 debutoval autobiografickou drámou Chazza Palminteriho Príbeh z Bronxu, kde si okrem autora aj sám zahral. Svoj druhý film natočil až o trinásť rokov neskôr a je ním špionážny thriller Kauza CIA (2006), prichádzajúci práve do našich kín.

Asi by sme márne hľadali herca, ktorý sa na svoje úlohy pripravuje tak svedomito ako práve De Niro. Niekoľko týždňov jazdil nočnými ulicami New Yorku ako taxikár, naučil sa hrať na saxofóne, či podstúpil tvrdý boxerský výcvik a neváhal popri tom pribrať dvadsaťpäť kilogramov. To je len zlomok z toho, čo spravil pre to, aby mohol svoje úlohy zahrať čo najautentickejšie. Odmenou za to mu je množstvo ocenení, akými sa môže pochváliť len veľmi málo jeho kolegov. Aj keď od jeho posledného úspechu uplynulo už pomerne dosť času, herca takéhoto formátu nemožno nikdy odpisovať a treba veriť, že ešte nepovedal svoje posledné slovo.