Richard Donner

Aj keď ho Svet pozná hlavne ako tvorcu Supermana, pri podrobnom blúdení jeho filmografiou nájdeme kúsky rôznych žánrov. Okrem spracovania slávneho komiksu je Richard známy taktiež Smrtonosnými zbraňami, revolučným hororom Satan prichádza, či filmom pre mladých Rošťáci. A to vonkoncom nie je všetko.

Richard Donner prišiel na svet rodičom Fredovi a Hattie Schwartzbergovcom 24. apríla 1930 v Americkom New Yorku. So svojou sestrou Joan vyrastal v divokej štvrti v Bronxe kde sa už stihla narodiť nejedna filmová osobnosť. Celým menom Richard D. Schwartzberg je známy aj pod prezývkou Dicky Donner.

V 50-tych rokoch začínal ako divadelný herec, ale vzdal to pomerne skoro. Od herca presedlal za kameru na post režiséra viacerých televíznych seriálov, rôznorodej kvality. Filmové začiatky Dickyho Donnera siahajú do roku 1958, čiže filmovo činný začal byť v pomerne neskorom veku.

Obdobie do roku 1976, tzv. televízne obdobie
V tom istom roku sa presťahoval do Mekky filmového priemyslu Los Angeles. Angažoval sa predovšetkým v televíznej tvorbe a po väčšinu šlo o nezaujímavé projekty. Debutoval réžiou 30 minútového seriálu „Wanted: dead or alive“, kde si po prvý krát vyskúšal viesť hviezdu najvyššieho formátu, Steva McQueena. Ďalším z jeho svetlých momentov tohto ťažkého obdobia prebíjania sa na výslnie bola réžia jednej z častí známeho krimi seriálu „V uliciach San Francisca“, ktorá bežala pred pár rokmi aj na slovenských obrazovkách a v jednej z hlavných úloh sa predstavil aj vtedy začínajúci Michael Douglas. Dva svetové diamanty, ktoré svoj lesk do tejto chvíle nemohli naplno preukázať. U oboch je známy ich výrazný posun práve po tomto období.

Progresívne obdobie rokov 1976-1982
Pre Donnera toto obdobie znamená proces rapídneho rozmachu, ktorý prakticky dodnes, až na jednu štvordielnu výnimku nedokázal prekonať. Po nekonečnej ceste neatraktívnych ponúk z televíznej brandže prišla konečne šanca ukázať, čo v sebe naozaj má. Prekvapujúco sa chytil hneď na prvý pokus. Natočil desivý horor s tajomnou atmosférou The Omen (1976) v ktorom skĺbil výborné herecké obsadenie, nervy drásajúcu atmosferickú hudbu a strach naháňajúcu tému boja dobra proti zlu. Film sa prekvapujúco uchytil, stal sa hitom a dodnes je popri Friedkinovom Vyháňačovi diabla (1973) hodnotený ako najlepší horor všetkých čias.

Dielo dokonalosti napevno zasadil už o dva roky neskôr filmom, ktorý nám ako prvý napadne pri jeho mene. Samozrejme, jedná sa o preslávenú a dovtedy najvierohodnejšie spracovanú comicsovú adaptáciu hrdinu známeho pod menom Superman (1978). Spomedzi adeptov na veľké „Esko“ na hrudi si Donner vybral dnes už nebohého, no vtedy zdravo prekvitajúceho Christophera Reeva. Po jeho boku sa objavili esá typu Marlon Brando či Gene Hackman. A práve oni sú strojcami úspechov, ktoré film po celom svete zožal. Náležite si spokojné publikum želalo Supermanov návrat, a ten nenechal na seba dlho čakať. Vidinou opätovných tržieb sa podarilo nielen udržať si režiséra, ale aj kompletnú osádku hercov. Superman 2 (1980) s režisérskou asistenciou Richarda Lestera dopadol tak ako sa to u odborníkov očakávalo. Jednotka bola neprekonateľná, a to ťažké sústo, ktoré si na svoje bedrá Donner zobral nakoniec obstálo v úvodzovkách dôstojne. O trojke už Richard nechcel ani počuť, no druhý Richard – Lester, Donnerov pomocník pri druhom dieli, tvrdohlavo, ešte raz naskočil na rozpadajúci sa vlak tejto peniazmi vystlatej rozprávky, a dopadol katastrofálne.

Otrasený Donner hneď nepokračoval v trende, ktorý tak nádejne nastolil a natočil len podpriemernú komédiu Hračka (1982), ktorá predznamenávala možný pád jeho dobre sa rozbiehajúcej kariéry. Jeho dobrému menu neprospelo ani to, že sa prvýkrát producentsky podieľal na vysoko podpriemernom treťom pokračovaní Omena, Posledné stretnutie (1981), ktoré bolo žalostným výkrikom do prázdna a obrovským prešľapom.

Obdobie opätovného dokazovania svojich kvalít…
nebolo jednoduché. Ale u skúseného harcovníka, akým sa Donner stal už predtým nebolo pochýb o tom, že veľký návrat na výslnie príde už ďalším projektom. A tak sa aj stalo. A hneď dvojnásobne. V roku 1985 dokázal zúročiť svoj talent a cit nielen pre dospelého diváka, ale po prvý krát sa ukázal aj ako schopný autor dobrodružných filmov pre mladšie publikum. Neskôr sa to ukázalo ako výborný ťah. Týmto filmom sú tzv. Rošťáci (1985), ktorým okrem Donnerovho, Supermanom ovenčeného, mena pomohla výrazná producentská podpora svetoznámeho Stevena Spielberga. Film príjemne prekvapil a bol štartovacím pilierom napríklad aj pre hobita Seana Austina, ktorý si v tomto rodinnom snímku zahral jednu z hlavných postáv.

V tomto roku, ešte pred Rošťákmi stihol Richard zrealizovať romantický projekt, na ktorom sa opäť a tentoraz ako hlavná ikona podieľal aj producentsky, Jastrabia žena do ktorého obsadil ako ústrednú dvojicu Rutgera Hauera a Michelle Pfeiffer, a aby toho nebolo málo, dosadil k nim mladučkého Matthewa Brodericka, ktorého svet spoznal práve týmto filmom. Film bol však kritikou hodnotený dosť premenlivo a rozporuplne.

Obdobie a la smrtonosná zbraň
Keď roku 1987 skladal team pre akčný film o dvoch uletených, ale schopných policajtoch, ešte netušil, že ho dokážu uživiť na celý život, a to doslovne. Duo Gibson – Glover sa natoľko uchytilo, že Donner a spol. mali o prácu postarané ešte na ďalších 11 rokov. Postupne sa zrodili Smrtonosná zbraň 2 (1989), Smrtonosná zbraň 3 (1992), a keď ani potom divácke nadšenie neutíchalo, o šesť rokov neskôr sa zrodila aj Smrtonosná zbraň 4 (1998). Triumfálne uspokojenie a zabezpečenie do budúcnosti nielen pre seba, ale aj pre svoju manželku Lauren Shuler (mimochodom, je to významná producentka – pozn. šéfredaktor), s ktorou tento 1.88 metra vysoký gentleman žije už úctyhodných 21 rokov.

Jednohubky pomedzi smrtonosné zbrane
Za zmienku stoja tri. Tou prvou je opätovné nahliadnutie do detského sveta drámou Červená vážka (1992), v ktorej sa objavil ďalší predstaviteľ filmu Pán Prsteňov, tentoraz sám Frodo, vtedy ešte veľmi mladučký Elijah Wood. Ako úspešnou sa ukázala aj spolupráca s Melom Gibsonom, ktorý sa pre Donnera stal prakticky dvorným hercom. Obsadil ho aj do zaujímavého kartárskeho westernu Maverick (1994) po boku krásnej Jodie Foster a o tri roky neskôr s ďalšou krásavicou Juliou Roberts zasa riešil tajomné Spiknutie (1997). U oboch prípadoch išlo o divácky úspešné snímky.

Prešľapom sa nevyhneš
Nech človek v sebe ukrýva akékoľvek kvality, býva zvykom, že si občas nájde hluché miesta. A tým sa nevyhol ani Donner. Či už to boli priemerní Zabijaci (1995) Stallone – Banderas, alebo také neúspešné snímky ako Crichtonova adaptácia Timeline (2003), či veľmi zle sa rysujúca novinka 16 Blokov (2006), ktorú zrejme nezachránil ani sám Bruce Willis. Uvidíme. Recenziu vám prinesieme už čoskoro.

Ocenenia, remaky, epitaf
76 ročný Richard Donner vo svojom bohatom tvorivom živote do dnešného dňa nič veľké nevyhral. Neprekáža mu to. A prečo by aj malo. Nikdy nenakrúcal filmy, ktoré by boli v hľadáčiku akademikov, dôležité pre neho je, že sa jeho filmy páčia tým najdôležitejším, miliónom spokojných divákov po celom svete. Tým sa niekedy točí hlava, ako v prípade zbytočného remaku jeho kultového Omena, Satan prichádza (2006), ktorého účel pochopí len málokto, nie to ešte Donner alebo fanúšikovia a znalci žánru. O oživenie jeho životnej lásky, Supermana sa na druhej strane tento rok pokúša Bryan Singer, a my nemáme dôvod neveriť mu, že to dokáže. No ten naozaj prvý Superman bude len jeden. Ten Richardov.

A aby som vám neostal dlžný ten epitaf. Neberte to zle, nik predsa nechce, aby sa už Richard pobral na druhý svet, ale keď sa tak stane, nečudoval by som sa keby sa na jeho hrobke objavil citát: Tu v pokoji odpočíva muž, ktorý bavil, zachraňoval, bojoval, ako jeho Superman. V našich srdciach budeš lietať navždy Richard.