Ralph Fiennes

Na prvý pohľad pôsobí ako sympatický a elegantný Angličan, priam stvorený pre stvárňovanie kladných a romantických hrdinov, no on sa nevydal po tejto lákavej ceste k sláve. Pre herca jeho kvalít bolo totiž oveľa väčšou výzvou vyberať si práve také postavy, ktoré divákom veľmi k srdcu neprirastú, aj za cenu toho, že sa nikdy nestane naozajstnou filmovou hviezdou. Ale jeho nenápadnosť a nespoločenskosť ho k tomu ani nikdy nepredurčovali.

Narodil sa dva dni pred Vianocami 1962 v anglickom Suffolku. Jeho detstvo bolo poznamenané mnohými sťahovaniami po tom, čo farma jeho otca Marka skrachovala a ten sa začal živiť ako fotograf na voľnej nohe. Jeho matka Jennifer bola spisovateľkou a maliarkou, vďaka čomu začal Ralph inklinovať k umeniu už vo veľmi mladom veku. Tento matkin vplyv sa odzrkadlil aj na ďalších štyroch jeho súrodencoch, keďže Joseph sa stal tiež hercom, Martha režisérkou, Magnus je hudobný skladateľ a Sophie je producentkou. Jediný, kto sa nedal na umeleckú dráhu, bol Jacob, Josephovo dvojča.

Tým, kto mu učaroval a zlákal ho na herecké chodníčky, nebol nikto iný, ako sám veľký Shakespeare. Aj preto po roku ukončil štúdium maliarstva na Chelsea College of Art & Design a nastúpil na Royal Academy of Dramatic Art, kde sa začal aj jeho dlhoročný vzťah so spolužiačkou Alex Kingston, ktorá sa neskôr preslávila vďaka seriálu Pohotovosť. Štúdium ukončil v roku 1985 a krátko nato začalo jeho pôsobenie v Národnom divadle a neskôr aj v Royale Shakespeare Company. Svoj televízny debut si odbil v roku 1990 už ako skúsený divadelný herec. O rok neskôr si zahral v aj u nás populárnom kriminálnom seriáli Hlavný podozrivý a v nasledujúcom roku prenikol už aj na filmové plátno. Jeho úloha nebola len taká hocijaká, ale hneď hlavná – Heathcliff v Búrlivých výšinách. Už tu ukázal svoj cit pre záporné postavy, čím upútal Stevena Spielberga, ktorý si ho vybral pre rolu Amona Go, jedného z najväčších záporákov filmovej histórie.

Túto až neľudskú postavu v oceňovanom Schindlerovom zozname (1993) stvárnil tak výborne, že bol považovaný za horúceho kandidáta na Oscara, toho mu ale nakoniec vyfúkol Tommy Lee Jones. Ale aj nominácia znamenala veľký medzinárodný úspech, čo so sebou zákonite prináša aj množstvo filmových ponúk. Ralph si ale filmy nikdy nevyberal podľa výšky honorára, ale výlučne podľa toho, nakoľko ho zaujala postava, ktorú mal stvárniť. Preto prijal v roku 1994 ponuku Roberta Redforda a v jeho Quiz Show sa objavil ako Charles Van Doren, profesor literatúry, ktorý sa pomocou podvodu v televíznej súťaži stáva miláčikom národa. Nemenej zaujímavou bola aj postava policajta v netradičnom sci-fi Zvláštne dni (1995) režisérky Kathryn BIgelow. Medzitým sa po osemnástich mesiacoch manželstva rozviedol s Alex Kingston a po hollywoodskych skúsenostiach sa vrátil späť do Anglicka. Jeho obľúbený Shakespeare ho zlákal k tomu, aby sa vrátil na divadelné dosky a zahral si Hamleta. Toto predstavenie malo dosah aj na jeho osobný život, lebo sa ním začal vzťah s o osemnásť rokov staršou herečkou Francescou Annis, ktorá hrala Hamletovu matku.

Popri divadle stíhal natáčať aj jeden film ročne a v roku 1996 ním bol Anglický pacient režiséra Anthonyho Minghellu. V dráme na pozadí vojny sa po druhý krát stretol s francúzskou herečkou Juliette Binoche a postava uzavretého grófa Almásyho, ktorý kvôli láske k vydatej Angličanke zradí všetko, čo mu bolo drahé, mu priniesla druhú nomináciu na Oscara. Po tomto filme bola sínusoida jeho kariéry veľmi vysoko a tak nevyhnutne musel nasledovať jej pokles. Spôsobila to romantická dráma Oscar a Lucinda (1997), ktorej k úspechu nepomohol ani on, ani Cate Blanchett po jeho boku. No ešte väčším fiaskom skončil pokus o sfilmovanie úspešného seriálu Pomstitelia (1998), po ktorom sa radšej upriamil na oveľa nenápadnejšie filmy. Tak sme ho mohli vidieť v trojúlohe koprodukčného filmu Slnečný jas maďarského režiséra Istvána Szabóa, či v hlavnej úlohe historickej drámy Onegin pod režisérskym vedením svojej sestry Marthy. V tomto pre neho nezvyčajne úrodnom roku ešte stihol stvárniť hlavnú postavu v ďalšej romantickej dráme z obdobia vojny Hranice lásky renomovaného írskeho režiséra Neila Jordana.

Nasledovala dlhšia pauza, ktorú vypĺňal predovšetkým účinkovaním na divadelnom javisku. Až v roku 2002 sa vrátil späť pred kameru a to hneď v štyroch filmoch, ako keby si chcel vynahradiť tú dlhú pauzu. Zrejme to zohralo rolu aj pri výbere týchto filmov. Na jednej strane to bola majstrovsky zvládnutá postava mlčanlivého, schizofrenického pacienta psychiatrickej liečebne v ďalšom zvláštnom filme Davida Cronenberga Pavúk, či sériový vrah vo voľnom pokračovaní Mlčania jahniat Červený drak, na druhej priemerná popoluškovská romantická komédia Kráska z Manhattanu. Po trojročnej prestávke sa pustil do ďalšieho natáčania rovnako nedočkavo. Nesklamal v úlohe manžela pátrajúceho po vinníkoch smrti svojej manželky, kde stopy vedú do vysokých vládnych kruhov v strhujúcej dráme Nepohodlný, no ešte výraznejšie sa u divákov zapísal v hlavnej zápornej úlohe lorda Voldemorta v štvrtej a piatej časti Harryho Pottera. Najbližšie ho budeme mať možnosť vidieť v úlohe zločineckého bossa v gangsterke Vtedy v Brugách.

Ralph Fiennes nie je a ani nikdy nebude veľkou filmovou hviezdou, no to nič nemení na tom, že nikto nepochybuje o jeho hereckých kvalitách, ktoré preukazuje takmer v každom svojom filme. Navyše ten priam chameleonovský spôsob, akým si vyberá svoje úlohy, mu zaručuje, že sa nikdy nezaškatuľkuje do jedného typu postáv, z čoho môžeme mať my diváci len radosť.