Natalie Portman

Hneď prvý film, v ktorom sa objavila v trinástich rokoch, ju preslávil po celom svete a raketovo naštartoval jej hereckú kariéru. Väčšina detských hviezd však s príchodom dospelosti začne pociťovať pokles svojej popularity a postupne sa začnú vytrácať aj z filmového plátna. Len naozaj kvalitní herci dokážu túto prekážku preklenúť a aj v dospelosti úspešne pokračovať vo svojej kariére. To je prípad aj Natalie Portman.

Narodila sa 9. júna 1981 v izraelskom Jeruzaleme, odkiaľ sa, keď mala tri roky, s rodičmi presťahovali do Marylandu a neskôr na Long Island, v štáte New York. Keďže jej otec bol lekár a matka výtvarníčka, už od detstva sa rozhodovala, či bude veterinárkou alebo sa bude venovať umeniu, aj keď nie výtvarnému, ale filmovému. V jedenástich rokoch si ju v pizzerii všimol jeden hľadač talentov a to rozhodlo. Spočiatku sa objavovala len v reklamách, no Natalie bola odhodlaná stať sa herečkou a tak jej agent pomohol získať úlohu dvanásťročnej Mathildy, ktorá zostane po tom, čo je vyvraždená celá jej rodina na krku osamelého zabijaka Leona v rovnomennom hite Luca Bessona. Malej Natalie však nestúpla sláva do hlavy a z ponúk, ktoré sa jej hrnuli si nevyberala podľa rozsahu svojej postavy, ale podľa kvality scenára. Tak sa objavila v menších úlohách dcéry Al Pacina v krimithrilleri Heat (1995), v muzikáli Woodyho Allena Všetci hovoria: Milujem ťa (1996), ako prezidentská dcéra v komédii Tima Burtona Mars útočí! (1996), či v dráme Beautiful Girls (1996).

Nasledovala trojročná prestávka, kedy sa venovala výlučne škole, no po jej skončení nasledoval comeback tých najväčších rozmerov. Stvárnila totiž kráľovnú Amidalu, matku Luka Skywalkera a princeznej Leii v prequeli Lucasovskej ságy Hviezdne vojny: Epizóda I. Už v tak mladom veku si veľmi dobre vedela určiť priority a aj keď herectvo pre ňu znamenalo veľa, vyštudovať bolo prvoradejšie. Tak musela odmietnuť viacero zaujímavých ponúk, po ktorých ihneď skočili jej rovesníčky Claire Danes, Scarlett Johansson, Christina Ricci a Dominique Swain. Maturitou sa však pre ňu štúdium neskončilo, prihlásila sa na štúdium psychológie na prestížnom Harvarde. Počas vysokej školy si dokázala nájsť čas aj na pár filmových projektov. Za úlohu dcéry Susan Sarandon v dráme Kdekoľvek, len nie tu (2000) si dokonca vyslúžila nomináciu na Zlatý Globus. Za šliapnutie mimo možno považovať romantický film Choď za svojim srdcom (2000), ktorý bol po všetkých stránkach nevydarený. V roku 2002 však prišla Epizóda II, vďaka ktorej bola Natalie opäť na výslní hereckého showbiznisu.

V roku 2003 úspešne ukončila štúdium a konečne sa mohla začať venovať herectvu naplno. V oscarovej dráme Návrat do Cold Mountain (2003) si síce zahrala len vedľajšiu, no rozhodne nie nepovšimnutiahodnú postavu. V dráme Na dotyk (2004) už mala rozhodne viac priestoru, no svojou rolou striptérky určite všetkých poriadne šokovala, keďže predtým zásadne odmietala úlohy, v ktorých sa mala odhaľovať. Jej výkon bol taký presvedčivý, že zaň bola odmenená Zlatým Globusom a nomináciou na Oscara. Výrazne zabodovala aj v nízkorozpočtovom filme Garden State (2004), ktorý mal na svedomí talentovaný Zach Braff. V roku 2005 pre zmenu presedlala na vysokorozpočtové trháky, najskôr to bola Epizóda III nasledovaná komiksovou adaptáciou V ako Vendeta. O rok neskôr si vyskúšala spoluprácu s Milošom Formanom na filme Goyove prízraky.

Mimoriadne inteligentná tmavovláska sama tvrdí, že sa možno herectvu nebude venovať navždy, pretože ju baví toľko iných vecí, ako študovanie jazykov (okrem angličtiny ovláda aj francúzštinu, japončinu a hebrejčinu), cestovanie, veľmi rada tiež číta a píše. Ostáva veriť, že ju herectvo bude baviť ešte dlho, aby sme si ju my diváci mohli užívať na plátne čo najdlhšie, pretože takmer vždy to je veľký zážitok.