Morgan Freeman uzrel svetlo sveta pár dní po svojom narodení v roku 1937 v Memphise (štát Tenessee). Detské časy a mladosť si však odžil v Chicagu, kam sa spolu s rodičmi presťahoval. Láska k filmom v ňom prekypovala až tak, že keď jeho rodinou otriasala vážna finančná kríza, náš mladý Morgan trávil voľné chvíle potulovaním sa po uliciach a hľadaním vratných fliaš, za ktoré v obchode vždy zinkasoval dostatok peňazí na vstupné do kina.
Po dovŕšení veku 18 rokov narukoval do armády, kde v jednotke Air Force (vojenské letectvo) strávil dobrých 5 rokov. Keď sa mu však nepodarilo dosiahnuť stálu pozíciu letca, rozhodol sa s armádou nadobro skončiť.
Hneď na to viedli jeho kroky do Mekky svetového filmu, celebrít a showbiznisu – do Los Angeles, kde sa pustil do štúdia Pasadena Playhouse. Divadlo. Áno, aj jeho, ináč dosť dlhá cesta k filmu viedla cez divadlo. Jeho divadelné kreácie mu zaručili vynikajúcu povesť charakterového a dramatického herca. Najväčší divadelný úspech zožal svojím debutom na Broadwayi v černošskom spracovaní muzikálu Hello Dolly! (1968).
Svet filmu naňho ešte len stále tíško čakal. A počkal si ešte dosť hodnú dobu, lebo k divadelným úlohám sa postupne pridal aj svet televízie a televíznych filmov, kde sme ho mohli pomerne často vidieť. Divadlo a televízia – to isté dookola. Morganovi to však viditeľnejšie nevadilo a trpezlivo čakal na svoju prvú filmovú príležitosť. Tá sa dostavila až v roku 1980, kde si v dráme z väzenského prostredia Brubaker, v ktorej zažiaril Robert Redford, zahral menšiu úlohu.
Nasledoval dlhší rozbeh, ktorého výsledkom bolo 6 priemerných filmov (napr.: Očitý svedok – 1981, Teachers, Harry and Son – 1984). Onen očakávaný zlom nadišiel vo krimi Chytrák (Street Smart – 1987), kde si strihol drsnú úlohu pasáka, za ktorú bol nominovaný na Zlatý glóbus a dokonca aj Oscara za najlepší herecký výkon vo vedľajšej úlohe. Tento film odštartoval jeho skvelú filmovú kariéru plnú oscarových výkonov, milujúcich filmov a svetového uznania.
V historickej vojnovej dráme Glory (1989), ktorá sa sledovala slávnu vojnu medzi Severom a Juhom, sa predstavil Morgan ako neoficiálny vodca černošských vojakov. Film bol ocenený 3 Oscarmi, vrátene Oscara pre D. Washingtona. V tom istom roku absolútne exceloval ako starnúci šofér zatrpklej, tvrdohlavej, bohatej, no osamelej dámy Daisy (Jessica Tendy) vo filme Šofér slečny Daisy (Driving Miss Daisy). Celkový emotívny a humorný náboj, skvostné herecké výkony a slovné „doberačky“ výrazne oslovili americkú akadémiu, ktorá filmu udelila 4 Oscary. Za hereckú jazdu v tomto filme si Freeman vyslúžil svoju prvú oscarovú nomináciu za výkon v hlavnej úlohe. Rok 1989 možno teda označiť pre Morgana (a síce aj pre niekdajšie Česko-slovensko) za absolútne revolučný, keď sa zaskvel až v dvoch najviac oceňovaných filmov.
Po enormnom úspechu sa uplatnil v komerčných dielach – hviezdami nabitej komédií Ohňostroj márnosti (The Bonfire of the Vanities –1990) a dobrodružnom veľkofilme Kráľ zbojníkov Robin Hood (Robin Hood: Prince of Thieves – 1991). Ďalší tvz. „umeleckejšie úloha“ sa dostavila s oscarovým westernom Clinta Eastwooda Nezmieriteľní (Unforgiven- 1992), kde cválal po boku ostrieľaného westernového kráľa.
Dostávame sa k filmu, ktorý obsadzuje tie najvyššie priečky rôznych rebríčkov najlepších filmov kinematografie. Najatraktívnejšia väzenská dráma všetkých čias, Vykúpenie z väznice Shawshank (The Shawshank Redemption-1994), si získala srdcia milióny divákov, no zo 7 nominácií na Oscara na počudovanie nepremenila ani čo len jednu. Postava Reda, ktorý si už v Shawshanku za tých 20 rokov čo-to odskákal, a ktorý nielen nováčikovi Andymu (Tim Robbins), ale aj nám robil výborného spoločníka ako „sprievodca“ obávanou väznicou a životom v nej, si od akadémie vypýtala ďalšiu (druhú) nomináciu na zlatého plešivca na herca v hlavnej úlohe.
Morgan bol na vrchole. Stal sa svetoznámym, milovaným, rešpektovaným a najmä ohromne žiadaným. Záujem o jeho charizmatické herectvo hneď rok na to prejavil Wolfgang Petersen, ktorý ho obsadil do katastrofického thrilleru Smrtiaca epidémia (Outbreak-1995) či David Fincher, ktorý ho korigoval v úžasnom a rafinovanom thrilleri Sedem (Se7em –1995), ktorý zožal neuveriteľný úspech. Freeman bol pre úlohu detektíva ako stvorený, kreácia vyšetrovateľa bola plne uveriteľná až by sa človek čudoval, že tento človek miluje filmy a lietadlá. Táto postava dokonca odštartovala sériu filmov, v ktorých Freeman stelesňoval samých detektívov. Za zmienku stojí postava Dr. Alexa Crossa, predstaviteľa thrillerov Zberateľ bozkov (Kiss the Girls – 1997) a Ako pavúk (Along Came a Spider – 2001) či komerčné prepadáky ako Podozrenie (Under Suspicion – 2000) a Ťažký zločin (High Crimes –2002).
Dlho na seba nenechal čakať ani Steven Spielberg a obsadil Freemana do jednej z hlavných úloh svojej vysoko hodnotenej a silnej drámy (Amistad – 1997) o skupinke Afričanov, ktorí sú postavení pred americký súd. Tí sa totiž po násilnom odvlečení z domoviny na palube španielskej otrokárskej lode La AMISTAD vzbúrili a vyvraždili celú posádku. Za nimi však stojí len pár jedincov.
Po Amistade však na vážnejšiu a náročnejšiu úlohu musel čakať pekne dlho. Stiahol ho totiž prúd komerčnej a nijako oslňujúcej rieky. Svedčia o tom diela ako katastrofický Drvivý dopad (Deep Impact – 1998), thriller Povodeň (Hard Rain – 1998), krimi komédia Sestrička Betty (Nurse Betty – 2000), politický thriller Najväčšia hrozba (The Sum of All Fears – 2002), hororové sci-fi Pavučina snov (Dreamcatcher –2003). Za spomenutie stojí aj mini postava samotného Boha (áno, dosť kuriózne obsadenie) v bláznivej komédií s J. Carreym Bruce Všemohúci (Bruce Almighty – 2003).
Million Dollar Baby (2004). Film, ktorý dotlačil k slzám minimálne pol kinosál po celom svete. Emotívna a vážne poňatá (boxerská) dráma oslnila divákov i kritikov. Na samotných Oscaroch dokonca porazila favorizovaného Scorseseho Letca. Clint Eastwood si na staré kolená nie a nie dať pokoj s réžiou, čo môžeme len obdivovať a ospevovať. Na pomoc si zavolal hereckú smotánku – Hillary Swank a M. Freemana, s ktorým už spolupracoval po druhýkrát. S týmto silným filmom prišlo niečo, čo som Morganovi prial tak dlho, až som chvíľami pochyboval o tom, že sa to raz vôbec dostaví. Film získal 4 Oscary. A ušlo sa pre všetkých troch zúčastnených. Pre nás je však dôležitý samozrejme Freeman, ktorý sa tak od roku 2005 môže konečne pýšiť Oscarom, a presnejšie za najlepší herecký výkon vo vedľajšej úlohe.
Postava Eddieho – Frankieho (vo filme Eastwood) bývalého boxera, priateľa a správcu telocvične, ktorého úplne osloví a zaujme „outsiderská“ žena, ktorá by sa chcela stať profesionálnym boxerom, bola čo sa týka intonácie hlasu a mimiky tváre prepracovaná do najmenších detailov a pôsobila ako magnet na oči či uši. Eastwood iba ako prvý po Frankovi Darabountovi pochopil, že Morgan je ako rozprávač príbehu zárukou vysokej kvality. Podobne ako v roku 1994, tak aj o 10 rokov na to, bola Freemanova postava obohatená charizmou a plnohodnotnými vnútornými monológmi, no iba teraz, pod Eastwoodovým režijným vedením bolo toto excelentné prevedenie aj patrične odmenené.
Poslednú dobu sme ho mohli vzhliadnuť v komerčných, no prekvapujúco solídne kvalitných dielach. Spomeniem menšie úlohy v novej batmanovke Batman začína (Batman Begins – 2005), ktorá načala novú sériu a akčne ladenom filme Utrhnutý z reťazov (Danny the Dog – 2005) s Jetom Li.. Spoluprácu s R. Redfordom, ktorú zažil pri svojom filmovom debute si opäť vyskúšal len nedávno, a to v kvalitnej dráme Žiť po svojom (An Unfinished life –2005). Dnes prichádza do kín gangsterská krimi Nabiť a zabiť, kde si Freeman strihol úlohu obávaného a rešpektovaného Bossa. No waw, takú úlohu sme tu ešte v jeho podaní nemali. Čo myslíte, podarí sa mu prekonať výkon Jacka Nicholsona v gangsterke Na druhej strane?
Je jedna velikánska škoda, že do sveta veľkého filmu vpadol rovnými nohami až keď mal niečo po 50-tke. Urobil síce dobrú prácu v oblasti divadla a televízie, no bola ho tam škoda. Vo filme je rozhodne doma. Zostáva nám len dúfať, že pôjde po stopách Clinta Eastwooda, ktorému pojem staroba nič nevraví. Freemanove postavy sú veľmi atraktívne, v drvivej väčšine kladné a budujúce si rešpekt. Pri výbere svojich úloh by však mal byť predsa o niečo opatrnejší. Neviem prečo, ale meno Morgan Freeman sa mi spája s formátmi ako J. Nicholson či Dustin Hoffman. Nemá s nimi spoločný iba vek (všetci traja sa narodili v 1937), ale aj herecký megatalent. Ešte jedna- dve sľubné, adekvátne vážne úlohy a k spomínaným osobnostiam sa pridá ďalšia herecká kapacita narodená v 1937 (celkom úrodný rok na takých machrov, nepoviete?).