Michael Bay

Michael Bay, obdivovaný a zatracovaný. Jeho kariéra je obdivuhodná, jeho úspech obrovský. Fanúšikovia sa tešia na každý ďalší film a čakajú zábavu, bombastickú akciu a strhujúci spád. Vďaka jednoduchosti jeho filmov a ich zameraniu čisto na zábavu by ho niekto mohol považovať za nekontroverzného režiséra. Nie je tomu tak. Jeho kritici ho obviňujú z nekreatívnosti, pózovitosti, sexizmu, nacionalizmu a xenofóbie. Všetko ale pekne poporiadku.

Narodil sa v roku 1965 priamo do srdca amerického filmu, v Los Angeles. Po tom, čo vyštudoval, pustil sa do natáčania reklám a videoklipov. Vytvoril známe klipy pre takých hudobníkov ako sú Tina Turner, Meat Loaf, Lionel Richie, či Aerosmith. Rovnako sa mu darilo aj na poli reklamy. Na svojom konte má prácu pre také značky ako Nike, Reebok, či Coca-Cola. S reklamou na pivo Miller Lite vyhral dokonca zlatého leva v Cannes. Keď sa následne pustil do svojho prvého filmu, zožal veľký úspech.

Jeho prvým celovečerným filmom bola policajná akcia Bad boys (1995), priemerná v obsahu, nadpriemerná v úspechu. Už v nej sa zaskvelo všetko to, čo bolo naznačené v klipoch a neskôr rozvinuté v ďalších snímkach. Takýmito prvkami sú rýchly strih, briskné dialógy, maximálna dynamika, takmer absolútna absencia statickej kamery, svetelné záblesky. Film s Willom Smithom a Martinom Lawrencom v hlavných úlohách sa divákom zapáčil a tak Bayova kariéra mohla ďalej napredovať. Druhým filmom bola Skala (1996), ktorej kvality podľa mnohých Bay už viackrát neprekonal. Trojica Sean Connery, Nicolas Cage a Ed Harris zabezpečila prvotriedne výkony, o ostatné sa už postaral Bay – akcia bola v tej správnej miere, dopĺňal ju vtip a miestami dobre umiestnený pátos.

V roku 1998 nasledoval Armageddon a v roku 2001 Pearl Harbor. Ten prvý sa zapísal do dejín filmu priam stupídne vykonštruovanou zápletkou – na Zem mieri asteroid a zastaviť ho môže iba parta ropných vŕtačov, na čele ktorej stojí Bruce Willis. Nešlo však len o otázku, či by nebolo jednoduchšie vytrénovať astronautov na vŕtačov ako vycvičiť pracujúcich chlapov s pivom v ruke na plne kvalifikovaných astronautov. Fyzika nebeského priestoru Bayovi veľa nehovorila, zjavne nemyslel ani na problémy šírenia zvuku vo vesmíre. Niet sa čo čudovať, keď vďaka tomuto filmu vznikol vtip, že Bruce Willis by nemohol hrať v Titaniku, lebo by všetkých zachránil. Ten druhý, Pearl Harbor, premenil jednu z najväčších udalostí v dejinách U.S.A. na jednoduchú romantickú limonádu okorenenú výborne zvládnutými leteckými scénami.

Zatiaľ poslednými Bayovími filmami sú Bad boys 2 z roku 2003, Ostrov (2005) a práve prichádzajúci Transformeri. V Bad boys sa vrátil ku svojim zvykom, ktoré však už nezabodovali tak, ako pred tým. Ostrov bol pre zmenu experiment čo sa týka rozvitejšieho deja a práce s niečím ako je myšlienka filmu. Ani tu sa však Bay nezaprel a vzal si na pomoc svoje obľúbené postupy. Film nezarezonoval, ako by mal a tak sa Bay vrátil ku filmu s čisto zábavným poslaním. Transformeri nadväzujú na kult z osemdesiatych rokov (v našich končinách kvôli časovému posunu až v deväťdesiatych), kedy každé správne dieťa vlastnilo svojho robota-auto, či robota-lietadlo. Film sprostredkováva boj dvoch rás robotov a prináša zodpovedajúce množstvo akcie a napätia.

Ku prvkom Bayovho štýlu, ktoré sme už spomínali, sa pridávajú ďalšie. Práve s nimi sa spája najväčšia kritika. Vo všetkých filmoch sa napríklad objavuje americká vlajka, v niektorých dokonca aj americký prezident, aby predniesol svoj prejav pred rozhodujúcou akciou. Hlavní hrdinovia, nech sú akýkoľvek, sú napokon vždy zobrazovaní ako dobrí a, samozrejme, aj ako správni Američania. Vlajka prichádza v momentoch rozhodnutia a správni chlapi kráčajú popred ňu do boja so zlom. Pridajme si k tomu fakt, že ostatné národnosti bývajú vykreslené pomerne negatívne, či už sú to Japonci v Pearl Harbor alebo Kubánci a Mexičania v Bad boys 2. Jednoznačnú úlohu majú prisúdené aj ženy. Tie sú vždy mimo akcie, sú pasívne a napokon sa iba prizerajú, ako skvelí muži zachraňujú a pomáhajú svetu. Na základe týchto a podobných momentov býva obviňovaní z nacionalizmu, xenofóbie, či sexizmu. Niektorí diváci Baya obhajujú a tvrdia, že v jeho filmoch ide iba o zábavu. Niektorí zase priznávajú spomenuté problémy, no tvrdia, že v konečnom dôsledku ide o iróniu. O zábavu síce Bayovi určite ide, miestami istotne pridáva aj iróniu. Miestami však napĺňa aj všetko to, z čoho býva obviňovaný.

Kráľ akcie, moderný fašista. Sú rôzne mená, ktorými ho môžete nazvať. Spomeňte si na jeho filmy, či si ich pozrite. Zabavte sa, ak vám prídu vtipné, zaplesajte nad nádhernými scénami, vyžite sa v majstrovskom napätí, niekedy sa cíťte zarazení nad jednoduchosťou a niekedy urazení jednostrannosťou. Potom sa zamyslite a rozhodnite sa, či je jeho zobrazovanie sveta tendenčné alebo nie. Myslím, že odpovedať na túto otázku kladne, tendenčné nie je.