Martin Scorsese

Scorsese sa narodil 17. novembra 1942 v Queens, v New Yorku. Vyrastal v newyorskej časti nazývanej Little Italy, v rodine sicílskeho prisťahovalca. Spočiatku sa chcel stať kňazom, no po roku to vzdal a šiel študovať film na newyorskú univerzitu, ktorú úspešne dokončil v roku 1966. Patril medzi novú generáciu filmových tvorcov, ktorý boli združení v produkčnej firme American Zoetrope, ktorú založil Francis Ford Coppola a bol jej vedúcou osobnosťou. K tejto nastupujúcej generácií, ktorá začiatkom 70.rokov pozdvihla upadajúci Hollywood patrili tiež mená ako George Lucas, Brian De Palma či Steven Spielberg.

Martin Scorsese začínal ako strihač režiséra nezávislých filmov Rogera Cormana. Medzi jeho prvotiny patria biografický film Kto to klope na moje dvere? (Who is that knocking at my door? –1969), gangsterská dráma Špinavé ulice (Mean Streets –1973) a „road movie“ Alica tu už nebýva (Alica doesn´t live here anymore – 1974). Tieto tri rôznorodé filmy mu poslúžili ako skvelý odrazový mostík k veľmi úspešnej kariére rešpektovaného a milovaného filmového rozprávača. Scorseseho hrdinovia sú do značnej miery veľmi problematickí, pretože majú veľkolepé ciele a ambície, idú bezhlavo, cieľavedome za nimi a len ťažko sa popri tom vyrovnávajú sami so sebou, so svojimi nedostatkami a upadajú do vážnej psychickej krízy. Či už sa jedná o hrdinu, ktorý sníva a uskutočňuje nemožné ciele v „špinavom“ veľkomeste (Taxikár), reálne ciele v ringu (Zúriaci býk) alebo perfekcionistické ambície vo filmárskej, podnikateľskej či leteckej sfére (Letec). To je jedná zo špecialít šéfkuchára – pohľad na psychiku duševne nevyrovnaného človeka s veľkými ambíciami a „oceľovou“ hlavou.

Druhý okruh Scorseseho obľúbených tém tvoria mafiánske filmy – gangsterky. Všetko to začalo mafiánskym debutom Špinavé ulice, ktoré odštartovali nielen jeho dlhoročnú a skvelú spoluprácu s Robertom De Nirom, ale aj jeho pozitívny vzťah k tomuto žánru (mimochodom mu v krvi prúdi „sicílska“ krv). Výsledkom toho boli kultové mafiánske diela Mafiáni a Kasíno, v ktorých excelovala herecké duo De Niro-Pesci.

V roku 1976 nakrútil skvelý pochmúrny thriller Taxikár (Taxi Driver) v hlavnej úlohe s De Nirom a s témou, ktorá sa radí k vietnamskému syndrómu. Travis Bickle je veterán z vojny vo Vietname. Vedie monotónny a osamelý život a traumy z vojny mu nedajú spávať. Preto pracuje ako nočný taxikár a skrz svoj taxík má po nociach možnosť vidieť samú špinu veľkomesta New York – organizovaný zločin, prostitúciu, vrahov či narkomanov. Keď však stretáva iba 12-ročnú prostitútku Iris (Jodie Foster), prebúdza sa v ňom otcovská láska a pocit bezmocnosti a berie situáciu do vlastných rúk. Rozhodne sa totiž, že „zmyje všetku špinu“ z ulíc veľkomesta. Scenár mal na starosti Paul Schrader, ktorý si svoju pozíciu v režisérovom filme zopakoval aj o 4 roky.

Po tomto prvom veľkom úspechu prišiel z jeho dielne ešte muzikál New York, New York (1971), kde sa v hlavných úlohách blysli Liza Minnelli a De Niro, a po ňom prišiel jeho najosobnejší film. Film, ktorý mal byť jeho posledným, vrcholným dielom, ktorým by predčasne ukončil svoju kariéru. Zúriaci býk (Raging Bull-1980) mapujúci vzostup majstra sveta v strednej váhe, vášnivého boxera Jakea La Mottu a jeho drvivý pád, vyniesol De Nirovi jeho druhého Oscara a Scorsesemu jeho prvú z piatich oscarových nominácií. Táto silná boxerská dráma, v ktorej zažiarili aj na Oscara nominovaní Joe Pesci a Cathy Moriarty postavila Scorseseho späť na nohy a jeho čiernobiele majstrovské dielo je považované za najlepšiu boxerskú dráma všetkých čias.

Príjemná napínavá komédia Kráľ komédie (The King Of Comedy- 1983) rozpráva príbeh komika a zabávača Roberta Pupkina (De Niro), ktorý sa vďaka ušľachtilému činu preukázanému slávnemu komikovi Jerrymu Langfordovi (Jerry Lewis) dostáva do televízie, kde začína vystupovať. Čoskoro keď vycíti, že veľká a milovaná hviezda sa ho chce zbaviť, tak ju unesie… Svoj ďalší film Farba peňazí (The Color Of Money-1986) zasadil Scorsese do prostredia hazardných hráčov biliardu. V hlavných úlohách sa nám predstavili Oscarom ocenený, skvelý Paul Newman a vtedy ešte len vychádzajúca hviezda Tom Cruise.

Druhú oscarovú nomináciu si Scorsese vyslúžil svojím najkontroverznejším a veľmi poburujúcim biblickým dielom Posledné pokušenie Krista (The Last Temptation of Christ- 1988) v hlavnej úlohe s Willemom Dafoem, ktorý stvárnil Ježisa Krista. Režisérov „dvorný“ scenárista Paul Schrader napísal scenár podľa rovnomennej knihy krétskeho spisovateľa Nikosa Kazantzakisa vydanej v roku 1960. Dafoe stvárňuje Krista ako človeka uvažujúceho o ľudstvu a jeho existencii a človeka, ktorý popiera vlastnú úlohu a poslanie, ku ktorému ho predurčil sám Boh. Ježiš Kristus je veľmi psychicky rozporuplný a do poslednej chvíle neverí či koná správne. Tento netradičný výklad Kristovho života po distribúcií pobúril drvivú väčšinu veriacich a avizovali sa aj bombové útoky na kiná. Majstrovsky spracované filmové remeslo, kontroverzná téma, skvostne pútavý dej, nad ktorým budete rozmýšľať ešte dlho.

O dva roky neskôr nakrútil Scorsese skvelú mafiánsku fresku Mafiáni (Goodfellas-1990), ktorá sa radí medzi popredné kultové klasiky. Nakrúcalo sa na podklade knihy Nicholasa Pileggiho. Okrem skúsenej dvojice De Niro-Pesci sa nám predstavil Ray Liotta, ktorý stvárnil Henryho – hlavného rozprávača celého príbehu. Henry sa už od útleho veku túžil stať gangstrom. Už v puberte robil pre miestnych mafiánov drobné službičky a postupne medzi vytúženú komunitu zapadal. Aj keď už mal 21-rokov, stále ho brali ako „benjamínka“ celej partie. Pod krídla si ho čiastočne zobral veľmi známy, obávaný a rešpektovaný Jimmy (De Niro) a spolu s veľmi agresívnym, výbušným a ostrým Tommym (úžasný Joe Pesci, ktorý získal Oscara za výkon vo vedľajšej úlohe) tvorili zohranú trojku. Skvostný rozprávačsky štýl (miestami až dokonca skoro dokumentárny)o mafiánskych praktikách vás úplne vtiahne od prvej minúty a nepustí vás až do záverečných titulkov. Scorsese nám poskytol perfektný pohľad do zákulisia organizovaného zločinu a film si vyslúžil 6 nominácií na Oscara (zároveň aj za film a réžiu).

Mys Hrôzy (Cape Feare-1991), tak sa volal jeho ďalší počin – skvelý napínavý thriller. Psychopatický Max Cady (znova De Niro) sa po 8 rokoch strávených za mrežami vracia na slobodu a jeho jediný cieľ je pomsta právnikovi, ktorý ho poslal „sedieť do chládku“. Terorizovať začne nielen jeho, ale aj manželku a syna. De Niro si za túto úlohu vyslúžil už ďalšiu nomináciu na Oscara. Historická romantická dráma Vek nevinnosti (The Age of Innocence- 1993) potvrdila, že Scorsese vie nakrútiť vysokokvalitný film aj v diametrálne odlišnom žánri ako pochmúrny thriller či gangsterka. Newland Archer (Daniel Day-Lewis) žije v druhej polovici 19.storočia vo vyššej spoločnosti, v ktorej platia striktné, aj keď nepísané pravidlá „čo sa smie a čo nie“. Príkladným vzorom tejto spoločnosti je Newlandova snúbenica May (Winona Ryder) a ich manželstvo je veľmi žiadúce. Avšak do splynutia ich konvencie vstupuje očarujúca Ellen v podaní Michelle Pfeiffer. Scorsese si vyslúžil nomináciu na Oscara za najlepší scenár.

V roku 1995 Scorsese znova dobil naše mafiánske srdcia gangsterskou kronikou Kasíno, mapujúcu chod exkluzívneho kasíno do najmenšieho detailu. Na pomoc si opäť zavolal osvedčený, dnes už legendárny herecký tandem DeNiro-Pesci a rolu nádhernej podvodníčky Ginger McKennaovej prijala Sharon Stone, ktorá si za tento výkon odniesla aj svojho prvého Oscara. Sam Rothstein prezývaný „Ace“(De Niro) je mafiou dosadený na post riaditeľa významného las vegaského kasína a pod jeho vedením sa kasínu začína až priveľmi dariť. Bezhlavo sa v�ak zamiluje do prefíkanej Ginger a ako sme si už v živote či v Scorseseho filmoch zvykli, po rýchlom vzostupe nasleduje spravidla zdrvujúci zostup -pád. Aceho osobného strážcu robí nebezpečný Nicky Santoro v skvelom, priam šialenom podaní Pesciho. Rovnako ako u Mafiánoch, aj tu Scorsese čerpal námet z Pileggiho knihy.

Tento trojhodinový gangsterský epos tak ukončil dlhoročnú spoluprácu s Joeom Pescim, ale hlavne s De Nirom, s ktorým Scorsese nakrútil dohromady až 8 filmov, a doviedol ho k viacerým nomináciám na významné ceny ako Oscar, BAFTA, Zlatý glóbus či MTV Movie Award. Ten istý rok bol Scorsese ešte ocenený Zlatým levom na MFF v Benátkach za celoživotné dielo, za celoživotný prínos do svetovej kinematografie, ktorý len potvrdzoval jeho predošlé ceny získané od Európskej akadémie, udeľujúcej ceny Ceasar (1990) či Amerického filmového ústavu (1991). O rok neskôr sa mohol pýšiť aj Cenou Amerického filmového inštitútu. A to nikto netušil, že ešte nenakrútil svoje tri veľké projekty, z toho jeden dokonca 30 snívaní a nerealizovateľný.

Životnú cestu nepoddajného tibetského vodcu Dalajlámu zmapoval vo filme Kundun (1997), a v roku 2001 zmapoval taliansku kinematografiu v televíznom dokumente Il Mio Viaggio In Italia. A vtedy už bolo všetko v plnom prúde. Nakrúcalo sa už o sto šesť. Kronika Herberta Asburyho Newyorské Gangy ho v roku 1970 zaujala a nadchla natoľko, že sa o jej sfilmovanie začal vážnejšie zaujímať so svojím neskorším, fantastickým scenáristom Paulom Schraderom. Za tých 32 rokov „hrozilo“ nakrúcanie Gangov New Yorku (Gangs of New York – 2002) trikrát, no smola sa lepila na päty aj na takú v Hollywoode vzácnu osobnosť akým bol a je Scorsese. Svoj vysnívaný projekt mohol začať nakrúcať až po dofinancovaní štúdia Miramax a Walt Disney a post hlavného producenta prevzal rázny Harvey Weinstein, ktorý od začiatku nakrúcania vyvíjal enormný tlak, no režisér a hlavní aktéri to brali s rezervou a nakrúcanie si údajne veľmi užívali.

V 40. až 60. rokoch 19.storočia (1946-1863) vládnu v newyorských uliciach prisťahovalci z rôznych európskych krajín. Do New Yorku po rokoch prichádza mladý Ír Amsterdam Vallon (Leonardo DiCaprio), ktorý tu bol pred rokmi svedkom brutálnej bitky gangov Dead Rabbits (Mŕtve zajace) a Native Americans (Starousadlíci), v ktorej zahynul vodca Dead Rabbits, jeho otec a to pod rukou fanatického Billa „Mäsiara“ Cuttinga ( pôvodne mal Billa stvárniť starý dobrý De Niro, no nakoniec sa role ujal excelujúci Daniel Day-Lewis), lídra Native Americans. Dôvod jeho príchodu je prostý – pomsta otca. Avšak nebude to až také ľahké, vzhľadom na to, že Bill má pod palcom celé mesto a berie si mladého Íra pod vlastné krídla. Úlohu Billovej milenky a zároveň prefíkanej vreckárky prijala Cameron Diaz. Opäť skvelý rozprávačský štýl, skvelo zvládnutá atmosféra, gradácia deja či herecké výkony si od Americkej akadémie vypýtali 10 nominácií na Oscara. Každý si myslel, že toto je Scorseseho posledná šanca oscarovo zabodovať. No nestalo sa a film nezískal ani jedného Oscara. Neuveriteľné prekvapenie (až pohoršenie), ktoré nezakryl ani Scorseseho prvý Zlatý glóbus za réžiu v jeho kariére.

Gangy NY však neboli Scorsese posledným filmovým výdychom, ako si mnohí ešte pred nakrúcaním mysleli. Z oscarovej smoly si už nič nerobil. Na post jeho „dvorného“ herca zasadol mladý Leonardo Di Caprio, s ktorým sa takmer hneď po historickom gangsterskom veľkofilme pustil do neuveriteľnej biografie Howarda Hughesa, ktorý bol jednou z najvýznamnejší osobností minulého storočia. Jeho otec bol vynálezca ropného vrtáku a jedného času vlastnil jedinú ropnú spoločnosť na svete, takže Howard sa narodil do veľmi plodného prostredia. Jeho osobnosť predstavovala úžasný perfekcionizmus a excentrizmus. Hughes (DiCaprio) bol jedným z najbohatších mužov planéty, vlastnil legendárnu filmovú spoločnosť RKO Pictures, nakrúcal najdrahšie filmy, pilotoval najrýchlejšie lietadla sveta, vlastnil najväčšiu letku Zeme a miloval najkrajšie ženy Hollywoodu Katharine Hepburn (oscarom ocenená Cate Blanchett) a Avu Gardner (Kate Beckinsale). Strhujúca životopisná dráma tvorí takmer dokonale zvládnutú filmársku prácu. Všetko klape fascinujúco a pôsobí veľmi dobovo (ako všetky jeho filmy) – réžia, hudba, kamera, herci (s výnimkou Beckinsale), strih (oscarová Thelma Schoonmaker-Zúriaci býk). Azda jediným problémom Letca (The Aviator-2004) je dramatická nevyváženosť. Prvá polovica filmu pôsobí veľmi svieže a zábavne, kým druhá polovica, v ktorej sa hrdina dostáva do psychickej krízy, kedy sa uzatvára pred všetkým a každým, pôsobí veľmi dramaticky, dej sa spomalí a prešpikuje sa politikou. Film získal Zlatý glóbus za najlepšiu drámu a všetko nasvedčovalo, že Scorseseho film sa po prvý krát stane aj celkovým víťazom Oscarov a konečne získa svojho rokmi vydretou prácou prvého Oscara. 11 nominácií svedčilo o majstrovskom spracovaní. Letec aj získal v roku 2005 najviac Oscarov, čiže 5, ale prevažne „len“ v technických kategóriách a z hlavných cien „sa z čista jasna“ tešila Eastwoodova Million Dollar Baby (film, režisér, herci roka). Smoliar Scorsese a jeho ďalší veľký vážny film-najväčší oscarový favorit- odišli opäť bez najcennejších cien.

Režisér, ale nestráca chuť a nádej bojovať s Americkou filmovou akadémiou a po thrilleri The Departed chystá ďalší „veľký a vážny“ projekt – ďalší životopis významnej osobnosti, tento krát 26. amerického prezidenta Theodora Roosvelta. V obidvoch projektoch uvidíme Leonarda Di Capria.

Tento výnimočný režisér nie je pre filmový svet len tvorca filmov, ale aj jeho ochranca, ktorý sa snaží o zachovanie filmového dedičstva. V roku 1990 založilo osem režisérov (vrátane neho) spoločnosť The Film Foundation podporujúcu zachovávanie či reštaurovanie klasických filmov a kultov. O dva roky neskôr založil spoločnosť Martin Scorsese Presents zameranú na podobnú filmovú „charitatívnu“ činnosť.

Nemám pochýb o tom, že Martin Scorsese predsa len dostane svoj zaslúženého Oscara. Za aký film, to nevie asi nikto. Určite sa mu dostane takej pocty akej sa dostane už čoskoro Robertovi Altmanovi, ktorý má rovnako ako on na konte 5 oscarový nominácií a prevezme si Oscara za svoje celoživotné filmové dielo. Scorsese dokázal v svojich filmoch vyburcovať k oscarovým výkonom herecké hviezdy až legendy ako Cate Blanchett, Ellen Burstyn, Sharon Stone, Joe Pesci, Paul Newman a Robert De Niro. V jeho celoživotnom prínose je bezpochyby veľa násilia či pochmúrnosti (odvrátená strana ľudskej povahy) a jeho filmy určite nie sú vždy pre každého „ľahko stráviteľné“. Jeho filmy nie sú pre široké „obyčajné“ publikum. Ale výnimočný režisér si predsa vyžaduje výnimočné publikum.