Karel Roden

Najvýraznejšia herecká osobnosť svojej generácie a jeden z najlepších (a vo svete asi aj najznámejších) českých hercov, charizmatický a čoraz populárnejší Karel Roden sa narodil 18. mája 1962 v Českých Budějoviciach. K hereckému umeniu mal už od detstva veľmi blízko, nakoľko jeho otec a starý otec boli obaja hercami. Karel však najprv študoval na keramickej škole a až tam sa definitívne rozhodol, že bude pokračovať v otcových a dedových stopách. Nasledovalo štúdium na DAMU, kde boli jeho spolužiakmi Ivana Chýlková, Vilma Cibulková, či Veronika Žilková.

Po absolvovaní štúdia začal hrať postupne v niekoľkých divadlách, napríklad v Divadle na Vinohradech (1985), v Činoherním studiu Ústí nad Labem (1988 – 1992), v Národním divadle (1993) alebo v Divadle na zábradlí. Okrem toho sa po skončení DAMU začal venovať aj televízii a zahral si v niekoľkých inscenáciach a seriáloch (napríklad Druhý dech, Nejdelší návrat, Malý pitaval z velkého města alebo Ohnivé ženy).

V roku 1984 sa prvý krát zviditeľnil aj vo filme. V pokračovaní populárnej komédie Jak básníci přicházejí o iluze stvárnil svedomitého študenta medicíny Honzu a túto postavu si zopakoval aj o tri roky neskôr v ďalšom volnom pokračovaní, Jak básnikům chutná život (1987). V tom istom roku si však stihol ešte zahrať v jednej nemenej známej komédii, ale tentoraz jednu z hlavných úloh. Film Copak je to za vojáka… je úsmevný (výsmešný) pohľad na socialistickú armádu a Roden stvárnil postavu kapitána Tůmu, ktorý neustále „buzeruje“ svojich vojakov a obzvlášť jedného z nich, nenapraviteľného sukničkára Koubu, v podaní Jiřího Langmajera. V roku 1988 sa prvý krát objavil v koprodukčnom (Slovensko, Nemecko, Taliansko, Francúzsko) snímku Sedem jednou ranou, kde hral po boku slovenského herca Mira Nogu.

Nasledujúci rok 1989 bol prelomový a to nielen z hľadiska svetovej histórie, ale aj v rámci ďalšej Rodenovej hereckej kariéry. V tomto roku ho totiž režisérka Irena Pavlásková obsadila do role slabošského Milana, ktorý je manipulovaný chladnokrvnou Danou (Ivana Chýlková). Psychologická dráma Čas sluhů získala mnoho ocenení a Karel dokázal, že vie rovnako presvedčivo stvárniť aj iné ako komediálne postavy. Spolu s niektorými českými hercami sa v roku 1992 objavil v populárnej talianskej rozprávke Fantaghiro II, ktorá sa z veľkej časti natáčala práve v Českej Republike.

Začiatkom 90. rokov odchádza Roden na jeden rok do Veľkej Británie (1993 – 1994) a navštevuje tam kondičný kurz divadelného herectva, pretože sa potrebuje zdokonaliť v anglickom jazyku. Pôvodne uvažoval o USA, kde mal dohodnutú stáž v malom divadle na Manhattane, ale nakoniec dal prednosť Anglicku. Chcel zostať čo najbližšie k svojej rodnej krajine. V tomto období si dokonca privyrábal v jednej malej firme, ktorá sa zaoberala potlačou tričiek, aby sa mohol uživiť.

Po návrate do ČR sa opäť vracia k divadlu. Úspech dosahuje predovšetkým postavou Dona Juana v divadelnej hre Don Juan a Faust, ďalej v úlohe francúzskeho básnika Paula Verlaina v hre Úplné zatmění, za ktorú bol nominovaný v kategórii najlepší herecký výkon. Za postavu Bruna v inscenácii Velkolepý paroháč, získal dokonca cenu Alfréda Radoka za najlepší mužský herecký výkon.

V roku 1996 natočil režisér F.A. Brabec podľa absurdnej divadelnej hry film Král Ubu. Roden stvárnil dôležitú vedľajšiu postavu (kapitána Obrubu) a za svoj výkon získal prvú nomináciu na Českého leva v tejto kategórii. Druhá nominácia prichádza za presvedčivé stvárnenie sedliaka v baladickej snímke Kuře melancholik (1999), ale tentokrát za hlavnú úlohu. Expresívne úlohy sa Rodenovi zrejme zapáčili. V roku 2000 sa totiž opäť stretol s režisérom F.A. Brabcom a vo filme Kytice si zahral umrlca v jednom zo siedmych príbehov (Svatební košile), ktoré sú inšpirované zbierkou balád významného českého autora 19. storočia, K.J. Erbena.

Na Českého leva bol Karel nominovaný ešte dvakrát. Najskôr za postavu Mirka, ktorý rieši osudový vzťah so svojou nevlastnou sestrou (opäť v podaní Ivany Chýlkovej) vo filme Oběti a vrazi (2000) a o rok neskôr za úlohu architekta Kryštofa vo filme Paralelní světy (2001). Ani jednu z týchto nominácii sa mu však opäť nepodarilo premeniť.

Rok 2001 je opäť prelomový. Začalo sa nové tisícročie a pre Rodena to zároveň znamená aj nový začiatok jeho hereckej dráhy. Zúčastnil sa kastingu do filmu 15 minút, kde si spomedzi viacerých kandidátov vyberali herca, ktorý mal stvárniť hlavnú zápornú postavu. Karel napokon obstál a stal sa tak hlavným protihráčom samotného Roberta De Nira.

Mimochodom, na spomínanom kastingu sa usiloval presadiť aj herec Marek Vašut, ale šťastie prialo niekomu inému. O kvalitách tohto filmu by sa dalo polemizovať, ale o Rodenovom hereckom výkone nikto nepochybuje a viacerí zahraniční recenzenti vychvaľovali v tomto snímku práve jeho. Postavou psychopatického zločinca Emila Slovaka na seba natoľko upozornil, že bolo len otázkou času, kedy si ho všimne aj niekto iný a ponúkne mu ďalšiu zaujímavú úlohu.

Tým niekým sa stal Guillermo del Toro, ktorý prišiel do Prahy, aby tam natočil pokračovanie komixovej adaptácie Blade II (2002). Ponúkol Rodenovi úlohu hlavného upíra Eliho Damaskinosa, ale spoločnosť New Line Cinema napokon do tejto role pretlačila nemeckého herca Thomasa Kretschmanna a Rodenovi tak ostala už „len“ úloha Damaskinosovho právnika Karla Kounera.

V roku 2003 vyhral kasting do podobne ladeného snímku Nepriestreľný mních a opäť získal úlohu hlavného záporáka, bezcitného nacistu Struckera. Akčné kung-fu béčko síce pozitívny ohlas nezískalo, ale Karel bol zase o jednu skúsenosť bohatší. O rok neskôr sa Guillermo del Toro do Prahy vracia, začína realizovať ďalšiu komixovú adaptáciu Hellboy (2004) a do jednej z hlavných úloh sa mu podarilo pretlačiť svojho obľúbeného českého herca. Rolu tajomného Rasputina tak Karel získal prvýkrát bez akéhokoľvek konkurzu.

V roku 2004 si ešte stihol zahrať v thrilleri Bournov mýtus, kde stvárnil jedného z dvoch ruských zloduchov, ktorí komplikujú život hlavnému hrdinovi, v podaní Matta Damona. Nasledovala spolupráca s Billym Zaneom a Michaelom Madsenom v anglickom dobrodružno – vojenskom snímku The Last Drop (2005) z prostredia druhej svetovej vojny.

V tomto roku sme mali možnosť vidieť tohto výnimočného herca v Česko-Britskej čiernej komédii Sklapni a zastřel mě, kde opäť potvrdil, že je skutočný profík. Ďalej sa predstaví v thrilleri debutujúceho režiséra Davida Jařaba Vaterland – Lovecký denník a v americkom akčnom krimi Running Scared.

Čo sa týka jeho súkromného života, o ktorom veľmi nerád rozpráva do médií, k jeho záľubám patrí maľovanie, jazda na koni, posilňovanie a práca v záhrade. Jeho životnou partnerkou číslo jedna bola kolegyňa Ivana Chýlková, ale v súčasnosti žije už niekoľko rokov s Janou Krausovou, osudovou partnerkou číslo dva. Táto herečka je zároveň jeho divadelnou partnerkou. Hrajú spolu vo viacerých predstaveniach. Niektoré z nich (agentúrne) sme mali možnosť vidieť aj na Slovensku (Otevřené manželství, Hexenšús, Návštěva pana Sloana).

Karel je vynikajúci divadelný herec a preto je škoda, že ho väčšina ľudí pozná iba ako predstaviteľa filmových (väčšinou záporných) rolí. Na jednom z týchto divadelných predstavení som sa osobne stretol s týmto charizmatickým hercom a zistil som, že v skutočnosti je síce relatívne uzavretý, ale na druhej strane veľmi milý a ústretový človek, ktorý našťastie vôbec netrpí hviezdnymi maniermi. Myslím, že o Karlovi Rodenovi budeme ešte veľa krát počuť.