Jean Paul Belmondo vo filme Cartouche (1962) © Jack Metzger – Comet Photo AG
Predstaviteľ novej filmovej vlny sa stal najznámejším symbolom Francúzska 20. storočia. Na svojom konte má cez 80 filmových titulov, pričom od 60-tych rokov hral prevažne hlavné úlohy. Stvoril unikátneho hrdinu, bláznivého a šarmantného. Nebol jednoznačne kladný, ani záporný. Zľahka arogantný, živelný a absolútne prirodzený štýl, akým hral, dodnes nemá konkurenciu a vlastne ani nasledovníka. Divákov očaril rovnako v úlohách bláznivých zlodejov, ako aj charizmatických predstaviteľov zákona. Zábavný komik i tvrdý samotár. To sú najznámejšie herecké polohy nezabudnuteľného velikána filmu, Jeana-Paula Belmonda.
Narodil sa 9. apríla 1933 v Neuilly-sur-Seine, vo Francúzsku. Jeho vstup do sveta umenia nebola žiadna náhoda. Pochádza z rodiny sochára a maliarky, ktorí svoje deti pravidelne vodili do divadla. Herectvo mu učarovalo v útlom veku, hoci pokukoval po kariére boxera, ktorú mu v šestnástich zhatila vážna tuberkulóza. Jeho rozhodnutie stať sa hercom rodina silne podporovala. Nepatril však k premiantom konzervatória a ani prvé divadelné skúsenosti neveštili mladému hercovi veľkú budúcnosť. Prestížne divadelné spolky ho dokonca viackrát odmietli.
Mladý Belmondo tak začal pokúšať šťastie vo filme a veľký prielom prišiel už onedlho. Originálny kriminálny film Jeana-Luca Godarda Na konci s dychom (1960) spustil francúzsku novú vlnu a publiku ponúkol očarujúceho antihrdinu, príťažlivého rebela a ležérneho vraha na úteku s tvárou Jeana-Paula. Belmondo sa stal symbolom mladej generácie, ktorá za sebou zanecháva úzkoprsú spoločnosť. Jeho hviezda začala strmo stúpať nahor a v tomto období nakrúcal až 5-6 filmov ročne.
Veľká príležitosť prišla s historickým filmom Cartouche (1962) režiséra Philippa de Broca, po boku krásnej Claudie Cardinale. Tu si prvýkrát vyskúšal väčšie kaskadérske kúsky, ktoré sa pre neho postupne stali príznačné. S de Brocom si pracovne padli do oka a v roku 1964 vytvorili slávneho Muža z Ria, ktorý sa stal na dlhé desaťročia prototypom Belmondových filmových hrdinov. Mladý Francúz, ktorý po celom svete prenasleduje únoscov svojej snúbenice kvôli bájnemu pokladu zmiznutej civilizácie maltékov, je priznaným predchodcom príbehov Indianu Jonesa. V podobnom duchu, no v o niečo komickejšej polohe, sa niesol aj de Brocov Muž z Honk Kongu (1965). Počas nakrúcania sa zblížil s hereckou partnerkou Ursulou Andress a niekoľko rokov tvorili pár aj v súkromí.
Návrat k ambicióznejším umeleckým projektom znamenal Godardov Bláznivý Petríček (1965), za ktorého bol Jean-Paul ako najlepší herec nominovaný na cenu BAFTA. Publikum však veľmi na umelecké snímky ako Truffautova Siréna od Mississippi (1969) nepočúvalo. Nepomohlo ani to, že v nej hral s obľúbenou Catherine Deneuve. Diváci Belmonda milovali v kriminálnych komédiách akou bol Veľký šéf (1969), kde sa herecky zišiel s Bourvilom a Davidom Nivenom. So svojím hviezdnym rivalom Alainom Delonom sa stretol v dobovej kriminálke Borsalino (1970) a bol z toho, ako inak, obrovský úspech. Vrchol jeho komického herectva dosiahol v paródii na príbehy Jamesa Bonda Muž z Acapulca (1973) pod skúseným vedením Phillipa de Broca. Tento film je všeobecne označovaný za jeden z jeho najvydarenejších.
Celkom novú hereckú etapu odštartoval Belmondo v polovici 70-tych rokov úlohou inšpektora Le Telliera v kriminálnom hite Strach nad mestom (1975), ktorý bol akousi francúzskou obdobou Drsného Harryho Clinta Eastwooda. Divákom sa Belmondo v polohe nekompromisného vyšetrovateľa okamžite zapáčil a v podobných úlohách na dlho zotrval. Príbuznú postavu zahral vo filmoch Lovec hláv (1976), Policajt alebo darebák (1979), Profesionál (1981), Dobrodruh (1983) i Samotár (1987).
Medzi tvrdými predstaviteľmi zákona si vystrihol najúspešnejšiu komédiu 70-tych rokov Zviera (1977) v réžii Claudea Zidiho, kde si zahral dvojúlohu nebojácneho kaskadéra a zženštilého herca. Partnerkou mu v tomto komediálnom megahite bola krásna Raquel Welch. O nádherné herecké kolegyne nemal Jean-Paul nikdy núdzu. Najväčší objem krások sa nazbieral v bláznivej komédii Veselá veľká noc (1984), kde stvárnil chronického záletníka, ktorý vydáva objekt svojej túžby Sophie Marceau za svoju stratenú dcéru.
V tejto polohe bol Belmondo skutočne ako ryba vo vode. V polovici 80-tych rokov zažiaril ako nápaditý klaun s dokonalým plánom na vylúpenie kanadskej banky vo filme Senzi finta (1985). Pozorný divák vo filme ľahko odhalí inšpiráciu Christophera Nolana pre svoj najväčší opus Temný rytier (2008). Klaun, banka aj školský autobus sú znalcom viac ako povedomé. Koncom 80-tych a začiatkom 90-tych rokov sa Jean-Paul venoval divadelnej činnosti, čím si plnil dávny sen o dobytí divadelných dosiek.
Za úlohu vo filme Cesta rozmaznaného dieťaťa (1988) získal filmovú cenu Césara, ktorú však odmietol prevziať pre dávny spor jej zhotoviteľa so svojím otcom. V 90-tych rokoch hral už viac sporadicky. Za zmienku stojí alkoholom nasiakle bývalé právnické eso v kriminálke Neznámy v dome (1992), ktoré háji záujmy svojej dcéry či skvelí Bedári 20. storočia (1995) Claudea Lelucha, kde si zahral so svojím synom Paulom a Alessandrou Martines, divákom známou ako princezná Fantaghiro.
Kvôli zdravotným ťažkostiam sa po roku 2001 utiahol do ústrania a herecky sa vrátil na plátna až v roku 2008 hrejivým filmom Muž a jeho pes. Ako významná osobnosť francúzskej kultúry bol v roku 2007 Jean-Paul Belmondo ocenený najvyšším francúzskym štátnym vyznamenaním, rádom Čestnej légie. Na festivale v Cannes dostal v roku 2011 Čestnú palmu za celoživotný prínos francúzskej kinematografii.
6. septembra 2021 nás Jean-Paul Belmondo navždy opustil. Odpočívaj v pokoji, Bébel.
