Gore Verbinski, rodák z ďalekého New Yorku, vstúpil ostatný september do piatej dekády svojho dobre rozbehnutého života. Chlap po štyridsiatke by mal vykazovať určitý komplexný, zrelý vývoj, aspoň vo filmárskej brandži niečo podobné očakávame. Platí to aj pre tohto sympatického Američana, ktorému priamo na srsť sadne príslovie, že je ako víno, čím staršie, tým lepšie. Jeho sekt začal naberať kvalitu len posledné desaťročie, a o to lepšie chutí.
Píše sa rok 1996. Verbinski vstupuje na scénu. Nikto už nereaguje na jeho úspešnú minulosť vo svete krátkych „šotov“, alebo ak chcete reklamách. Prichádza s krátkym dielkom The Ritual (1996) po ktorom sa začala odvíjať tá správna filmová, rozprávková budúcnosť.
Rokom 1997 sa píše jeho veľký celovečerný debut na plátnach kinosál. Žiaľ, začiatok si istotne predstavoval inak. Film Lov na myš (1997) popretkávaný animáciou ostal zapadnutý prachom vďaka svojej priemernosti a nude. Potešil však mladšie publikum a to sa cenilo. Pre režiséra to však mohlo navodiť negatívne ohlasy, preto sa čakalo ako si s danou situáciou poradí.
A poradil si veľmi zle. Štyri roky po myšiakovi dal dokopy hviezdne, sladké duo Brad Pitt – Julia Roberts, ktoré v posledných rokoch dokázalo, že hrať naozaj vie, ale ani to však nestačilo. Výborný ťah voči obecenstvu, ktoré ústrednú dvojicu prosto miluje stačilo akurát tak na prilákanie kvanta ľudí do kín. S tou kvalitou to bolo však už o niečo horšie. film Mexičan (2001) pokrivkával, a to dosť okato. Namiesto vtipnej komédie, plnej akcie a dobrej romantiky sme sa dočkali slabučkého predstavenia, ktoré sa vydarilo tak na pol plynu. Škoda. To hlavné sa však potvrdilo na 101%. Film na seba veľmi pekne zarobil a aj napriek spochybňujúcej kvalite otvoril Verbinskemu cestu do prvej ligy.
;void(0);)
Už rok na to nás dokázal vydesiť na smrť. Podujal sa na vytvorenie americkej verzie desivého, vynikajúceho, japonského hororu Ringu (1998) u nás známeho pod názvom Kruh (2002). Prvý ozajstný ťah do čierneho, a to doslovne. Príbeh o desivej kazete, ktorá zabíja bol remesle zvládnutý tak dobre, že sa mu nedá prakticky nič vytknúť. Prekvapujúco reálne, neafektovane a hrôzostrašne pôsobí herecké obsadenie na čele s vynikajúcou Naomi Wattsovou, ktorá svoju kvalitu potvrdzuje každým ďalším filmom. Naposledy excelovala napríklad filmom 21 gramov (Oscarová nominácia), a nestratila sa ani v kontroverzne hodnotenom remaku nového King-Konga Petera Jacksona. Ostatne, nesmieme zabúdať ani na jej výkon vo filme majstra mystérie Davia Lyncha Mulholland Drive (2001), ktorý jej dával predpoklady na zvládnutie práve Verbinskeho kruhu.
Po zimomriavky naháňajúcom Kruhu, o ktorom sa mimochodom traduje, že sa v skutočnosti naozaj odohral, neprišli u Gora žiadne suchoty, práve naopak, odmietol jeho pokračovanie (Kruh 2, 2005, r. Hideo Nakata) a s chuťou sa pustil do megalomanskej pecky, ktorá mu do dnešnej chvíle prischla k telu.
Piráti Karibiku (2003) a jeho nezabudnuteľný Jack Sparrow alias Johnny Depp vyniesli režiséra do výšin. Film zarobil obrovské peniaze a zavrel ústa všetkým neprajníkom, ktorí si neboli istí tým, či si Verbinski dokáže s danou, pre niekoho trápnou látkou poradiť. Dokázal a v celku bravúrne, problémy nenastali ani vo vzájomnej konfrontácii so známym Jerrym (Bruckheimer), ktorý film produkoval a je známy svojou večnou nespokojnosťou a hviezdnymi manierami.
;void(0);)
Piráti definitívne usadili na herecké výslnie hviezdičky, ktoré pubertálne publikum tak miluje, okrem Orlanda Blooma aj talentovanú Keiru Knightley po ktorej začal po tomto filme pokukovať s obdivom aj sám George „tehličky na bruchu“ Clooney. Nezabudnuteľným však navždy ostane výkon dokonalého Johnnyho (Deppa).
Pokračovanie samozrejme viselo vo vzduchu. Verbinski oboznámený s Hollywoodskou matematikou vsadil na istú kartu a natočil si druhé a tretie pokračovanie s entuziazmom pokojného chlapíka. Nemá sa prečo strachovať. Nech sú pokračovania akejkoľvek kvality, (prvé informácie hovoria o tom, že sa film v skutku vydaril) je isté, že si svojho diváka nájdu beztak. Nikto o tom nepochybuje.
Gore Verbinski v posledných rokoch dokázal, že s ním treba rátať. Má talent, čuch na úspech a nerobí mu problém viesť hviezdy najväčšieho lesku. O tom by nám svoje mohol rozprávať aj Nicolas Cage, ktorý vo filme Weather man (2005) zaujal precíznym výkonom. Výborne mu sekundoval stále nenahraditeľný Michael Caine a na svete bol ďalší úspech. Úspech nielen pre nich, ale hlavne pre našu modlu s nadpisom VERBINSKI.
Na záver si s čistou rukou pri srdci povedzme, že ten Gregor (jeho oficiálne meno) už naozaj, čo to dokázal. Tento bývalý punker a mimochodom výborný gitarista má o svoj život postarané. Bolo by preto na škodu keby svoj potenciál ešte v najbližších desaťročiach nevyužil. Myslím však, že sa nemáme čoho báť. Takže hor sa na pirátov, sú už naozaj za rohom!
