Geoffrey Rush

Ivan Kučera
Profil

GeoffreyrushGeoffrey Rush sa narodil 6. 7. 1951 v meste Toowoomba v austrálskom štáte Queensland. S Cate Blanchettovou, Heathom Ledgerom či Melom Gibsonom, patrí k najvýraznejším austrálskym hercom. S posledne menovaným bývali v meste Sydney v spoločnej izbe a hrali bok po boku v divadelnej hre „Čakanie na Gogota“. Hovorí sa, že tu dokonca bojovali o rovnakú ženu, ktorá nakoniec dala prednosť „škaredšiemu“ Rushovi, kým Gibson radšej odišiel robiť kariéru do Hollywoodu. Nakoniec sa do USA prepracoval aj Rush a trvalo mu to len niekoľko desaťročí. Nemal sa prečo ponáhľať, veď o tom, čo si myslí o svetskej sláve, dostatočne vypovedá jeho odpoveď na novinárovu otázku, aké to bolo, keď dostal Oscara. „Nádhera. Ale keď som o rok neskôr Oscara odovzdával, dostal som za odmenu parádny darčekový kôš, z ktorého sme mali s mojou pani ohromnú radosť.“

V Austrálii Rush študoval umenie, pričom v 70. rokoch 20. storočia odišiel na vlastnú päsť na londýnsku školu British Theatre Association študovať réžiu, odkiaľ mal kúsok do Francúzska, kde ho zaujala pantomíma. Už vtedy ho neinteresovala komerčná stránka hereckého povolania. Radosť, pochádzajúca z vyhľadávania náročných kreácií, má za následok, že dnes patrí do úzkej skupiny hercov, ktorí sú schopní natoľko sa vnoriť do postavy, až tým ohrozujú vlastné zdravie. Známy je prípad, keď sa Day-Lewis vnoril do shakespearovskej postavy tak, až sa psychicky zrútil priamo na javisku. Rush počas divadelného predstavenia odkráčal do zákulisia, kde ho kolegovia našli behať po štyroch a štekať ako psa. Fakt.

Keď sa vrátil z Európy ku klokanom, osobitý fyzický vzhľad a originálny herecký prejav mu zaistili pozíciu rešpektovaného predstaviteľa shakespearovských divadelných hier, vďaka čomu v priebehu profesijného života vystriedal množstvo divadelných spoločností. Časom začal divadelné hry nielen sám adaptovať, ale aj režírovať.

Geoffreyrush Svet filmu ho privítal v roku 1981 austrálskou kriminálkou Hoodwink (r. Claude Whatman) ako tridsaťročného, ale masové publikum si ho všimlo až v roku 1996 v austrálskom životopise Žiara (r. Scott Hicks) o klaviristovi Helfgottovi, za ktorého stvárnenie získal Oscara za najlepší mužský herecký výkon v titulnej úlohe (a Zlatý glóbus a Austrálsku filmovú cenu). V nasledujúcich rokoch hral pod taktovkou Gillian Armstrongovej (Oscar a Lucinda) a Billeho Augusta – Hugova adaptácia Bedárov sa nakrúcala v roku 1997 v Českej republike.

Ďalšia výrazná rola prišla o rok neskôr, keď s krajankou Blanchettovou hral v britskom filme indického režiséra – historickom trileri Kráľovná Alžbeta, kde stvárnil sira Walsinghama, intrigy tkajúcu šedú eminenciu, ktorá majstrovskou prefíkanosťou pomáha neskúsenej dievčine ovládnuť trón. Vďaka medzinárodnému úspechu vznešene nakrútenej snímky (sedem nominácií na Oscara plus Rush za výkon získal britskú cenu BAFTA), si rovnaký tím vzrušujúci príbeh zopakoval vo voľnom pokračovaní Kráľovná Alžbeta: Zlatý vek, rozprávajúcom o najveľkolepejšom období Alžbetinho vládnutia, kedy verný Walsingham stráca povestnú obozretnosť.

V roku 1998 hral Rush v ďalšom príbehu z alžbetinskej doby, romantickej komédii Zamilovaný Shakespeare (r. John Madden), kde Joseph Fiennes ako Shakespeare písal divadelné hry a miloval oscarovú Gwyneth Paltrowovú, kým Rush bol jeho bláznivým „agentom“ Henslowom, za čo bol herec nominovaný snáď na všetky významné celosvetové ocenenia (Oscar, Zlatý glóbus, BAFTA). V roku 2000 bol nominovaný na Oscara a Zlatý glóbus (a BAFTU a…) za chlipného (anti)hrdinu v Quills – Perom markíza de Sade, kde hral po boku Kate Winsletovej a Joaquina Phoenixa. Rok predtým ukázal zmysel pre nadhľad v béčkarskom horore z produkcie Joela Silvera a Roberta Zemeckisa Dom na Haunted Hill. „Menej ambicióznym“ látkam zostal verný aj v budúcnosti (komiksová paródia Superhrdinovia).

GeoffreyrushVrchol „nenáročnej“ línie dosiahol (ak nerátame dabing austrálskeho pelikána v pixarskom hite Hľadá sa Nemo) démonickým stelesnením prekliateho kapitána Barbossu v trháku Jerryho Bruckheimera Piráti Karibiku, v ktorom dokázal udržať krok s na Oscara nominovaným Johnnym Deppom. K obľúbenej úlohe korzára, milujúceho zelené jablká a vietor vo vlasoch, sa Rush vrátil v dvoch pokračovaniach (s podtitulmi Truhlica mŕtveho muža a Na konci sveta). Ako v mnohých ďalších filmoch, aj v tomto sa cenený divadelník akoby „náhodou“ objavil po boku vychádzajúcich mladých hereckých talentovaných hviezdičiek (Keira Knightleyová, Orlando Bloom). Táto nenápadná vlastnosť mu zostala: vo westerne Kellyho gang prenasledoval slávneho austrálskeho zločinca Neda Kellyho, ktorého zahral začínajúci Heath Ledger, s ktorým sa Rush stretol ešte v roku 2006 na Candy.

Zdá sa, akoby bol Rush oveľa mocnejší, než by sa na prvý pohľad zdalo. Uvedomíme si to až pri pozornejšom prezeraní jeho filmografie, ktorá je plná nenápadných spojitostí. Napríklad mladučký britský herec Joseph Fiennes hral podpornú roličku v Kráľovnej Alžbete a ešte toho roku dostal „náhodou“ titulnú rolu v Zamilovanom Shakespearovi – všetko filmy, v ktorých hral aj Rush. V Kráľovnej Alžbete stvárnil nájomného zabijaka vtedy ešte neznámy Daniel Craig, ktorý neskôr náhodou dostal už väčšiu rolu v trileri Mníchov, v ktorom znova hral Rush a ktorá mu dopomohla k možnosti hrať Jamesa Bonda v Casino Royale. Rush akoby v civilnej praxi uplatňoval schopnosti Walsinghama, ktorého praktiky pripomínali „zamestnanie“ známe ako consigliori, čo je pomenovanie talianskych mafiánov pre pozíciu pravej ruky, ktorá je čosi ako právnikom „rodiny“ a zároveň predĺženou rukou na miestach, na aké nemôže ísť samotný „krstný otec“. Nie snáď, že by Geoffrey Rush nechával konkurentom v posteliach konské hlavy, ale skutočne je zaujímavé sledovať prepojenia v jeho filmografii, kde akoby jednotlivé postavy neobsadzovali producenti, ale nenápadný Rush.

Ale dosť fantázií, prejdime k veci. Že je Geoffrey Rush po toľkých rokoch divadelníctva skúseným profesionálom, ktorý dokáže vymodelovať vierohodnú figúrku i na priestore menšom ako malom, bola životopisná Frida (r. Julia Taymorová). Po boku Salmy Hayekovej a Alfreda Molinu stvárnil do mexického exilu putujúceho starnúceho Rusa Leva Trockého, ktorému v prvej polovici 20. storočia poskytla umelkyňa Frida Kahlo ubytovanie a podľa niektorých zdrojov aj lásku.

GeoffreyrushNie vždy to Rushovi vyšlo: za najväčší prešľap jeho kariéry je pokladaný príliš ambiciózna autobiografia Život a smrť Petra Sellersa. Snímka nenaplnila očakávania a samotný Rush sa v niekoľkých osobnostiach, z ktorých britský herec Sellers pozostával, so cťou a odvahou stratil – napriek tomu za rolu získal Zlatý glóbus a nomináciu na Emmy (išlo o televízny film, hoci v niektorých častiach sveta, Slovensko nevynímajúc, bol premietaný v kinách). Chuť si napravil ďalšou výraznou šedou eminenciou, keď v roku 2005 hral spojku likvidačného MOSAD tímu, mstiaceho sa za atentát na izraelských športovcov na Olympiáde 1972 v Spielbergovom kontroverznom Mníchove. Rushovi však nerobí najmenší problém ani brutálne obrátenie kormidla, napríklad v nenáročnej romantickej komédii Neznesiteľná krutosť bratov Coenovcov.

Od roku 1988 je šťastne ženatý s herečkou Jane Menelausovou, s ktorou má dve deti. Galantný, vtipný a improvizácii a poľným podmienkam naučený Geoffrey Rush navždy zostane korením svetovej kinematografie a vynikajúcim „vážnym“ austrálskym divadelníkom. Momentálne hrá v juhokórejskej melodráme s Reondeuri worieo a Jerry Bruckheimer čoraz častejšie hovorí o istých Pirátoch Karibiku 4. Je vysoký meter osemdesiat a o Kate Winsletovej prehlásil: „Mám ju rád, lebo som mohol strkať svoj jazyk do jej úst“.

Nonšalantne osobitý a podozrivo skromný pán Geoffrey Rush oslávil tento rok päťdesiatsedem rokov.