Denzel Washington

Je považovaný za nasledovníka Sidney Poitiera. Nielen typom postáv, ktoré tvoria gro jeho hereckého repertoáru – inteligentných kladných hrdinov, zväčša elegantne oblečených, ale aj svojim mimoriadnym talentom, ktorý dokázal pretaviť v zisk množstva najprestížnejších ocenení, akými sa dovtedy spomedzi afroamerických hercov mohol pýšiť len Sidney Poitier. Aj keď Poitier sa dokázal presadiť v časoch, keď v Spojených štátoch ešte existovala rasová segregácia, Denzel to nemal oveľa ľahšie, pretože herci čiernej pleti to ani v osemdesiatych a deväťdesiatych rokoch minulého storočia vo filmovom priemysle nemali také jednoduché ako ich bieli kolegovia. Len zriedka dostávali hlavné úlohy a dostať rolu typického amerického hrdinu bolo pre nich takmer nemožné. O zásadnú zmenu týchto predpotopných hollywoodskych pravidiel sa postaral práve Washington, ktorý tak pripravil pôdu pre ďalších talentovaných afroamerických hercov (Forest Whitaker, Will Smith, Jamie Foxx, Don Cheadle…)

Vyrastal v pokojnom prímestskom prostredí Mount Vernonu v štáte New York, kde sa 28.12.1954 narodil a tak sa počas dospievania vyhol kontaktu s rôznymi gangmi, ktoré boli bežnou súčasťou chudobných černošských štvrtí v samotnom New Yorku. Svoju pozornosť tak mohol naplno sústrediť na školu, kde dosahoval výborné výsledky, vďaka čomu sa rozhodol pre štúdium medicíny na Fordham University v Bronxe. Počas štúdia ho začalo čoraz viac lákať herectvo a tak prestúpil na žurnalistiku, aby sa popri tom mohol venovať divadlu. Po ukončení štúdia sa vydal do San Francisca, kde dva roky študoval herectvo v American Conservatory Theater. Po absolvovaní tohto kurzu sa vrátil na divadelné dosky New Yorku odhodlaný ukázať svoje schopnosti v Shakespearových hrách. Výraznejší úspech zaznamenal až ako člen Negro Ensemble Company úlohou vojaka Melvina Petersona v dráme Vojakova hra, za ktorú bol v roku 1982 nominovaný na cenu Obie.

Prestupnou stanicou medzi divadlom a filmom zvykne byť pre väčšinu hercov televízia a inak tomu nebolo ani v Denzelovom prípade. Upozornil na seba hneď svojou prvou úlohou Dr. Phillipa Chandlera v televíznom seriáli z nemocničného prostredia St. Elsewhere (1982-1988), vďaka čomu sa mu otvorila cesta na filmové plátno. Najskôr si zopakoval svoju najúspešnejšiu divadelnú postavu v dráme Normana Jewisona Príbeh vojaka (1984) a vzápätí si vyskúšal prácu s ďalším významným režisérom – Sidney Lumetom na hviezdne obsadenom, aj keď nie príliš úspešnom filme Moc (1986). Ďalším významným režisérom v jeho filmografii sa stal Richard Attenborough, ktorý si ho vybral pre rolu juhoafrického černošského aktivistu Steva Bika v politickej dráme podľa skutočných udalostí Volanie slobody (1987). Tentoraz bol ešte len medzi nominovanými na Oscara, no netrvalo príliš dlho kým sa mu ho podarilo aj získať. Priniesla mu ho postava otroka Tripa v historicko-vojnovej dráme Edwarda Zwicka Glory (1989).

Začiatok deväťdesiatych rokov mu priniesol spoluprácu s najrenomovanejším černošským režisérom Spikom Lee. Najskôr to bol jazzový trumpetista Bleek Gilliam v hudobnej dráme Mo‘ Better Blues (1990) a o dva roky neskôr extrémistický černošský aktivista Malcolm X v rovnomennom filme, za čo si vyslúžil ďalšiu nomináciu na Oscara. Typickým príkladom jeho tradičných filmových postáv sú advokát Joe Miller, ktorý aj napriek počiatočným predsudkom pomôže svojmu kolegovi, homosexuálovi pozitívnemu na HIV (Tom Hanks) v spore so zamestnávateľom, ktorý ho prepustil v psychologickej dráme Philadelphia (1993) a novinár Gray Grantham, ktorý pomáha študentke práv (Julia Roberts) usvedčiť skorumpovaných politikov v politickej dráme Prípad Pelikán (1993). Zaujímavosťou na tej druhej postave je to, že v predlohe Johna Grishama išlo o belocha a zmenou rasy sa automaticky zrušila akákoľvek ľúbostná línia medzi oboma hlavnými postavami, čo tiež niečo napovedá o možných pretrvávajúcich predsudkoch v Hollywoode. Denzel sa svojho obľúbeného Shakespeara nezriekol ani na filmovom plátne a tak využil možnosť zahrať si aragonského princa Dona Pedra v komédii majstra na shakespearovské adaptácie Kennetha Branagha Veľa kriku pre nič (1993).

Nasledovalo menej úspešné obdobie, kedy hral väčšinou v thrilleroch, z ktorých najzaujímavejšie sú Krvavý príliv (1995) pod taktovku Tonyho Scotta a Stav ohrozenia (1998) Edwarda Zwicka, ktorý sa dočkal väčšieho uznania až po udalostiach z 11. septembra 2001, keďže práve o niečom podobnom pojednával. Z tohto päťročného obdobia stoja za zmienku ešte dve spolupráce s osvedčenými režisérmi – s Edwardom Zwickom na vojnovej dráme Odvaha pod paľbou (1996) a so Spikom Lee na športovej dráme He Got Game (1998). Návrat späť medzi oceňovaných hercov preňho znamenala postava boxera Rubina „Hurikána“ Cartera v životopisnej dráme Normana Jewisona Hurikán v ringu (1999). Priniesla mu ďalšiu nomináciu na Oscara, Zlatý Glóbus a množstvo iných ocenení. Zaskvel sa aj v športovej dráme Spomienka na Titanov (2000) ako nekompromisný tréner Boone, aj keď tentoraz sa musel zaobísť bez akéhokoľvek ocenenia, či nominácie.

Prišiel rok 2001 a s ním úloha, ktorá bola úplne odlišná od všetkých, ktoré dovtedy hral a možno práve preto je považovaná za jeho najlepšiu. Skorumpovaného poručíka Alonza Harrisa, ktorý zaúča svojho nového partnera do tajov profesie, v ktorej už dávno nestojí na strane dobra v drsnej krimi Antoine Fuqua Training Day zahral Denzel tak presvedčivo, že sa stal po 38 rokoch druhým Afroameričanom, ktorý získal Oscara za hlavnú úlohu a zrejme tým úplne padla bariéra pre černošských hercov, keďže kým za prvých 76 ročníkov tejto najprestížnejšej súťaže dokázali získať len dva ocenenia v hlavnej mužskej hereckej kategórii, na zisk rovnakého počtu ocenení im stačili posledné tri ročníky.

V novom tisícročí majú opäť dominantné zastúpenie v jeho filmografii úlohy obetavých hrdinov. Predstavil sa ako otec, ktorý so zbraňou v ruke drží ako rukojemníkov zamestnancov nemocnice, aby tak docielil operáciu svojho umierajúceho syna v dráme John Q. (2002). Nezabudnuteľný bol ako bodyguard Creasy, ktorý mal ochraňovať malú dcéru miestneho prominenta a po tom, čo sa mu ju nepodarilo uchrániť je odhodlaný zachrániť ju za každú cenu v efektne natočenom akčnom thrilleri Tonyho Scotta Muž v ohni (2004). Ďalšmi podobnými úlohami boli dôstojník Ben Marco v mysterióznom thrilleri Mandžuský kandidát (2004), detektív Keith Miller v kriminálnom thrilleri Spojenec (2006), kde už štvrtý krát spolupracoval so Spikom Lee a agent ATF Doug Carlin, vyšetrujúci bombový útok v ďalšom filme Tonyho Scotta Déjá Vu (2006).

Vo svojom najnovšom projekte sa vracia na stranu zla, keď ho môžeme vidieť ako drogového kráľa Franka Lucasa v drsnej krimi Americký gangster režiséra Ridleyho Scotta. Do odovzdávania Oscarov je síce ešte ďaleko, ale už teraz si trúfnem povedať, že si Denzel koleduje o svoju tretiu sošku, pretože aj keď stvárňuje predovšetkým kladné postavy, keď sa mu podarí dostať k nejakej zápornej, tak to naozaj stojí za to.