David Lynch

Nebudem určite jediný kto na jeho adresu povie, že je to filmový génius. Mnoho ľudí si však k nemu nechce alebo nevie nájsť cestu. Ak však prekonáte tento zlom budete cítiť pôžitok z čistej filmárskej roboty pri ktorom vám bude objasnený nejeden desivý a temný problém. S prekonaním strachu a obáv sa môžete dostať hlbšie ako si myslíte. Na úplné dno všetkého žijúceho. Myslím, že David toho dosť pochopil. Poďme si dať teda malú exkurziu jeho búrlivým životom.

David Keith Lynch sa narodil 20. januára 1946 v americkej Montane. Presnejšie v malom mestečku s názvom Missoula. Bolo to príjemné bývanie bez tlaku znudeného a vždy niekam ubehaného veľkomesta. Naokolo samé hory, lesy, proste pre väčšinu z nás vysnený život. On aj taký bol. Vzťahy v rodine boli na poriadku, detstvo príjemné. Tak kde je ten základný problém, ktorý brázdi Lynchovi už toľko rokov v jeho hlave?

Mnohí z nás si ani len neuvedomujú aké odkazy a znamenia nám David vo svojich filmoch tak tajomne ukazuje. Vo veľa veciach som sa našiel. Ak ma považujete za blázna vaša vec. Keď som prvý krát brázdil internetom a hľadal nejaké rozhovory a články s týmto mágom, snáď milión krát ma zamrazilo. To detstvo, o ktorom sme sa bavili doteraz nebolo až také úplne bezstarostné. To len David dlhé roky tajil svoje skryté zážitky, ktoré ho sprevádzali počas celého detstva. Som zástancom teórie, že všetko má dve stránky. Tú dobrú, ktorú vidíme alebo chceme vidieť všetci, a tú druhú, temnejšiu stránku, neraz dôvod k odsudzovaniu. A tu to nejako začalo. Netvrdím to len ja, ale aj on. Samozrejme povedal to oveľa skôr ako ja, to ma len utvrdzuje v názore, že zlo je tu už od počiatku. Niektorí z vás možno už tušia o akých veciach hovorím, no kvôli strachu, čo si o nás pomyslia tí ostatní mlčia podobne ako ja.

Mnohé odkazy sa vynárajú postupne, niektoré si predstavíme neskôr. Späť však k jeho životu. Jeho rodičia mu dávali všetko, čo dieťa potrebuje. Dostal lásku, pochopenie, tvrdú otcovskú ruku, ktorá vzbudzovala autoritu, no zároveň veľké rodinné priateľstvo. Krásna idylka. Niekde vo vnútri však ticho sedel a čakal na svoju šancu ten desivejší Lynch, ktorý sa na veci pozerá okom človeka, ktorý vie narábať nielen so svojim vedomím, ale aj nevedomím. Franz Kafka na filmovom plátne. Toho tiež veľa ľudí nemôže pochopiť, no s Lynchom by si rozumeli veľmi dobre. Ovládať svoje sny, dostať sa k veciam z inej strany a objaviť podstatu vedia títo dvaja dokonale. Franz je však už po smrti, a tak nám nič viac nepovie. Oni dvaja mali toho spoločného oveľa viac ako si myslíme.

Pár dní dozadu som mal zaujímavú prednášku práve na tému vedomia – nevedomia. Prichytil som sa pritom, že nie som úplne pri sebe. Počúval a vnímal som tak intenzívne, že som snáď ani nedýchal (ďakujem pán Rozemberg). Veľa ľudom by som takúto prednášku odporučil. Na život sa možno pozerať aj z tej druhej stránky, a že vraj nevysvetliteľné javy, „houby“ nevysvetliteľné. Takéto niečo existuje už strašne dlho.

Aby sme však úplne neodbočili. Rodina sa časom odsťahovala. David nedal na sebe znať žiadnu psychickú či vnútornú zmenu. Jeho novým bydliskom sa stala Virgínia. Tu prešiel strednou školou na miestnom gymnáziu. Odtiaľ jeho kroky smerovali do Bostonu a neskôr do Philadelphie, kde postupne vyštudoval maliarstvo a sochárstvo. Doteraz mu jeho talent na maliarstvo ostal, maľuje a občas sú k videniu aj jeho výstavy. Jeho prvé filmové kroky nasledovali až po tomto období. Lynch zrejme cítil potrebu vyjadriť svoje zážitky oveľa viditeľnejšie, preto práve film.

Jeho začiatky sú spojené s českým profesorom Františkom Danielom. Bývalý dekan pražskej FAMU pomohol Davidovi ako má správne narábať s divákom, čo potrebuje divák vedieť, vidieť a akým spôsobom mu to má, čo najlepšie zdôrazniť. Aj vďaka nemu si David do svojej kolónky úspešného štúdia mohol zapísať ďalšiu čiarku. Znalosti počas štúdií na Americkom filmovom inštitúte mu neskôr pomohli vyžmýkať zo seba maximum, a to je len a len dobre.

Six figures getting sick (1966)
Pomaly sa dostávame k jeho filmovým začiatkom. Počas štúdií sa pustil do krátkeho experimentu v ktorom nám chcel priblížiť pocity, ktorého ho sprevádzajú životom. Vystupuje tu šesť postavičiek, ktoré dostanú závrat. Temné dielko, ktoré v sebe nesie oveľa viac než by si obyčajný smrteľník a pozorovateľ za tieto štyri minútky mohol uvedomiť. Pocit úzkosti, nevoľnosti, strachu, bolesti bol príjemne pretvorený pomocou jemnej animácie do krátkej filmovej podoby. Tento počin nezostal bez povšimnutia. Vo Philadelphii kde práve študoval sa mu dostalo ocenenia za najpôsobivejšie dielo roka. Skvelý štart do sveta filmu.

The Alphabet (1968)
Druhé krátke dielko nesie príjemný názov abeceda. Za tieto štyri minúty sa však budete na abecedu pozerať trochu inak. Psychicky náročné na vstrebanie, ešte dlho po pozretí desivé. Zaujímavé, čo dokáže človek spraviť z pár písmen a výkrikov. V abecede je k videniu aj prvý reálny človek, zahrala si tu prvá Lynchova manželka Peggy. Ďalší dôležitý krok v Lynchovej kariére, pretože za toto dielko získal štipendium k štúdiu na americkom filmovom inštitúte.

The Grandmother (1970)
Davidovo prvé dlhšie dielo Babička bolo už realizované počas štúdia na filmovom inštitúte. Je to poznať. Výrazne sa zlepšila kvalita, Lynch už presne vie o čom chce hovoriť a do čoho nás chce opäť namočiť. Počas neuveriteľných 34 minút vidíme malého chlapca pod tyraniou svojich rodičov. Na obranu svojho mladého života zasadí semená na svojej posteli. Vyrastie mu z toho babička, u ktorej by chcel nájsť potrebnú útechu a oporu. Desivé a tajomné ako vždy. Mnoho ľudí, mnoho názorov, každý z nás nech si urobí ten svoj. Jedno je však bez hádok. Hneď viete, že ide o film Davida Lyncha v ktorom niečo nehrá. Keďže financie zabezpečil inštitút, režisér sa mohol dokonale vyblázniť, a nás samozrejme poblázniť.

The Amputee (1974)
Keď sa už David pripravoval na svoj prvý veľký filmový útvar Mazaciu hlavu, urobil si krátku prestávku, aby nás opäť poriadne šokoval. Amputácia je krátkym filmíkom v ktorom sa ani raz nepohne kamera. Jeden jediný záber počas celého predstavenia poukazuje na ženu s amputovanými nohami. Píše nejaký dopis, premýšľa nad ním. V tom príde doktor (sám Lynch) a začne jej meniť obväzy v rane. Vymkne sa mu to z rúk a z rany strieka enormné množstvo krvi. Doktor sa dá na útek (zrejme beží po pomoc), no žena si ho vôbec nevšíma a píše ďalej. Odporné, nechutné, perverzné, ale predsa tak desivé a nápadité. Veľa Lynchových fanúšikov delí toto dielo na prívržencov a na odporcov. Málokoho však napadne, že jemu išlo presne o to. Poriadne nás vystrašiť a šokovať. Bod pre neho.

Eraserhead (1977)
Prvý celovečerný debut na ktorý sa pripravoval od vytvorenia Babičky. Mazacia hlava je presne tým filmom o aký sa pokúšal. Jeho úlohou je vymazať náš mozog, dostať nás do kúta a tam ticho premýšľať, čo sa s Henrym (hlavný predstaviteľ) stalo. Vynikajúca hra s podvedomím, depresiami, nechutnými obrazmi, halucináciami. Príbeh Henryho (skvelý Jack Nance), ktorému jeho žena porodí nechutné dieťa. Toto dieťa trpí tvrdou deformáciou a väčšinu času plače. Manželka Henryho a decko opustí a Jacka začnú ovládať jeho temné vízie. Pohľad do radiátoru mu ničí život. Krutá hra s mysľou obyčajného smrteľníka vám bude vrnieť v hlave ešte strašne dlho. Opäť sa mu od mnohých ľudí nedostalo pochopenia. Film je však geniálne spracovaný. Jeho silnou stránkou je pochmúrna a tajomná atmosféra, samozrejme zvuky a hudba, v ktorých sa Lynch doslova vyžíva.

The Elephant man (1980)
Nejeden filmový klub po celom svete je živený práve silnými návštevami tohto filmu. Lynch už ako skúsený režisér presne vedel do čoho ide a čo má do toho vložiť. Možno trochu iný a menej démonický film, za to však o nič menej útočiaci na psychiku človeka. Príbeh držiaci sa skutočnej udalosti o človeku bez tváre. John Merrick, ktorý naozaj žil v Londýne bol dokonale prevedený na plátno vďaka skvelému výkonu Johna Hurta. Sekunduje mu vždy pripravený Anthony Hopkins a výsledkom bolo osem nominácií na Oscara. Krásny úspech, ktorý špiní fakt, že premenená nebola ani jedna. Medzi nomináciami nechýbala ani tá, za najlepšiu réžiu pre Lyncha. Škoda. Veľkým plusom tohto snímku bola takisto skvelá atmosféra temného a zadymeného Londýna so všetkým, čo k tomu patrí. Bohatí vs. chudobní. Skľučujúce prostredie bolo vykreslené s maximálnou presnosťou. Skvelý zážitok.

Duna (1984)
Medzi mnohými je tento film považovaný za režisérov najhorší, čo doteraz vo svojej kariére natočil. Sám Lynch sa od neho viacmenej dištancuje, no medzi zarytými fanúšikmi Herbertovho románu sa nájdu aj takí, čo si film pochvaľujú. Nečítal som síce predlohu, mňa však film presvedčil o tom, že aj tu bolo cítiť Lynchovu kvalitu a spôsob akým nám vyjadril daný svet nebol vôbec nepodarený. Áno, súhlasím – čas. Stopáž by mohla byť kľudne o hodinu, dve dlhšia. Donedávna sme si mysleli, že to tým aj hasne, ale predsa. Doma sa mi už povaľuje plná a nevystríhaná verzia, ktorá má o bezmála hodinu viac. Odporcom odporúčam pozrieť a prehodnotiť svoj postoj. Sci – fi. Sám som zvedavý či David do tohto oboru ešte niekedy zabrdne nos, zrejme nie.

Blue velvet (1986)
Dva roky po kontroverznej dune nastali opäť časy slávy. Jedným z jeho najuznávanejších filmových prevtelení bol práve modrý zamat. Dokonalá súhra farieb, nálad, pocitov vytvára v tele človeka sladký náboj, ktorý je prerušovanými desivými, ba priam až perverzne potlačovanými chúťkami hlavných hrdinov. Znásilňovanie, sexuálny akt medzi otcom a dcérou, sado- masochistické sklony, toto všetko tu nájdeme. Tí šťastnejší našli napríklad v tráve ucho, ale o tom vám nebudem bližšie hovoriť. Kyle MacLachlan, mimochodom hlavný predstaviteľ v Lynchovej predchádzajúcej dune si zahral aj v tomto filme. je výborný a spoločne s Dennisom Hopperom a Isabellou Rosselllini tvoria komorné trio. U každého z nich nájdeme nejakú úchylku či zlozvyk, pri prekrývaní týchto postáv to hraničí s perverznosťou. Opäť skryté tajnosti z Lynchovho života, dokonale si ich však dokáže pospájať asi len on sám. Niektorí ľudia sa zhodujú v názore, že mesto Lumberton, kde sa odohráva celý film naznačuje presne to mesto, kde Lynch vyrastal. Ak Lynch dáva do filmu prvky svojej mladosti aj na iných miestach, musíme povedať, že to nebolo až také bezproblémové detstvo. Každopádne tento film mu dodal silu točiť ďalej.

Wild at Heart (1990)
Divokosť v srdci. Takto pomenoval svoj ďalší, úspešný snímok. Ústredným dejom je útek mileneckej dvojice pred nahnevanou matkou partnerky. Túto dvojicu excelentne zvládli a zahrali Laura Dernová a Nicolas Cage. Hlavne u Cagea to znamenalo výrazný vzostup jeho kariéry. Film mal úspech na festivale v Cannes, a tak si Lynch konečne odviezol výrazné ocenenie. Ako sám neskôr povedal, tento film bol presne taký aký ho chcel mať. Neznámi herci, nenáročnosť na kasu a prakticky žiadna výraznejšia zápletka. U mňa zatiaľ najslabší Lynchov film, aj keď stále nadpriemerný.

Twin Peaks – Fire walk with me (1992)
Najväčšiu slávu dodnes prežíva práve s mestečkom Twin Peaks. Aj keď som v názve použil znenie celovečerného filmu na motívy seriálu, povedzme si niečo ešte o úplnom začiatku tejto série. Niekedy koncom 80-tych rokov v Lynchovi vznikla myšlienka natočiť seriál. Zrejme ani on netušil, že to bude nakoniec takýto kult. Nespočetné ocenenia, ďakovné listy, ľudia hádajúci sa o tom ako to vlastne bolo atď. Podaril sa mu obrovský úspech, celý svet si ho zamiloval a dodnes ho práve kvôli Twin Peaks miluje. Vynikajúca zápletka, tajomné náznaky, svižný dej a hlavne tá temnota. Nakoniec vzniklo až 30 dielov, nie všetky režíroval Lynch, on sa už sústredil na celovečernú podobu. Prostredie opäť pripomínajúce jeho bydlisko z detstva, lesy, ktoré v sebe nesú nejedno tajomstvo, kriminálna zápletka, tajomné miznutia a neskutočne horúca téma incestu. Mnoho tajuplných odkazov, ktoré sa prakticky nedajú rozlúštiť. Divák je nútený tápať, premýšľať a väčšinou na nič nepríde. Keď však áno, je to strašidelné. Lynch tu znova a znova poukazuje na tú vyššie spomínanú – druhú stránku veci. Tie návštevy s otcom v lese neboli zrejme úplne čisté.

Lost highway (1997)
Stratená diaľnica. Päť rokov po Twin Peaks prišiel pán režisér zase s niečím novým. Tentoraz to je strach z niečoho, čo je v nás. Príbeh o našom druhom ja, tom horšom ja, príbeh o temnote, ktorá nás každý deň obklopuje. Darmo sa budete snažiť pochopiť, úplne to nejde, avšak z časti sa dá z toho vyvodiť záver. Schizofrénia, démonickosť, podvedomé psychopatické správanie. Jeden z najneprekuknuteľných Lynchových filmov. Výborná atmosféra Noirového filmu, tmavosť, ležérne tempo a nelogické situácie. Premena identity, zmena v diabla, genialita režisérovej predstavivosti. Úchvatný zážitok. A aby som nezabudol, vynikajúci Bill Pullman a Robert Blake!

The Straight story (1999)
Úžasný oddychový film. Takto ho môžem na úvod pomenovať. To, čo dokáže premeniť na plátno je niečo nádherné. Dokázal nám, že aj v jeho živote hrá obrovskú úlohu láska. Jednoduchý príbeh starčeka Alvina, ktorý sa dozvedá od svojej dcéry, že jeho brat dostal mŕtvicu. Alvinova láska sa prejaví aj napriek desaťročnej odlúčenosti a nezastaví ho ani jeho chudoba. Naštartuje svoj záhradný traktor a rýchlosťou 5km za hodinu sa dá na dlhú 600km jazdu celým štátom. To, čo zažíva počas jazdy sú rôzne spletité situácie, dojímavé scény, hlavne keď ide o pomoc aj medzi neznámymi ľuďmi. Skvelý finiš a dojatie so šťastím. Nie je to ten Lynch, ktorého poznáme z iných filmov. Tu je to jeden romantický snílek, dobrák so srdcom na tom správnom mieste.

Mulholland drive (2001)
Návrat k starým dobrým temným časom. Neuveriteľné. Vyšpikovaná atmosféra a aj napriek strachu pred tým, či nám ešte niečo dokáže na túto tému povedať, musíme s uznaním prikývnuť. Dokáže. Jeho doposiaľ posledný celovečerný film srší neuveriteľnou kvalitou. Scenár bol napísaný skoro nereálne a len to najbystrejšie oko si na prvý krát všetko uvedomí. Skvelá zápletka, dej pripomínajúci z malej časti pokračovanie Lost higway, ale len v tom dobrom samozrejme. Film vytvára dojem strachu z toho, že nenaplníme svoje predstavy a túžby, film je o hnusote každodeného života, je to proste film, ktorý si treba pozrieť viackrát a najlepšie keď už máte niečo odžité. Veľa odkazov, ktoré len tak ľahko do seba nezapadajú. Ťažko môžem viac priblížiť. Čo sa týka technickej stránky, zvukovej stránky, nie je čo vytýkať.

Rabbits (2002)
Lynch. Opäť jeho parketa. Rodinka zajacov a ich činnosti. Jedna izba, depresívne sitácie, zvláštnosti, pocit skľúčenosti. 50 minút dobrej Lynčoviny.

Inland empire (2006)
Konečne po dlhých piatich rokoch uvidíme Davida pri celovečernom snímku. Všetci sa tešíme na to, čo nám opäť vyvedie a čo nové sa dozvieme – nepochopíme, nedozvieme – nepochopíme. Laura Dernová už pilne pracuje a stavím sa, že Lynch jej podobne ako pri natáčaní Divokosti v srdci pri tridsiatom opakovaní scény hovorí, aby to zahrala trošku inak, zvláštne a nepochopiteľne. Tak, tak. Mnohí herci nikdy nezabudnú na štýl, akým sa Lynch počas nakrúcania prezentuje. Jeho miláčik Harry Dean Stanton by nám o tom mohol rozprávať.

V skratke som vám chcel priblížiť život Davida Lyncha z inej strany. Zo strany človeka, ktorý mu alebo lepšie povedané chce chápať. Či súhlasíte alebo nie, je to špičkový filmár, ktorý sa nenarodí každý rok, má svoje obrovské kvality, talent, odvahu, odhad, chuť a hlavne cit. Cit narábať s divákom tak, že sa k nemu s radosťou opäť raz vrátime. Nech už prežil čokoľvek, nech už vie toho naozaj dosť o svojej stránke ID (super ego – ego – ID), nechajme ho pracovať. Možno raz nám jeho filmy povedia ešte viac ako teraz. Dámy a páni, toto je pán majster David Lynch.