David FincherKaždý režisér, ktorý dokáže svojim filmom vtlačiť určitú špecifickú pečať a jeho filmy sa tak dajú bez problémov oddeliť od celkového mainstreamu, je v Hollywoodu nie až tak bežnou záležitosťou. Ak navyše dokáže udržať štandard svojich filmov dlhodobejšie, stáva sa čoskoro kultovým režisérom. Jedným z nich je aj David Fincher, pri ktorom máte záruku, že sa pod slabý film asi nikdy nepodpíše.

David Andrew Leo Fincher sa narodil 28. augusta 1962 v Denveri, ale jeho rodičia sa presťahovali do Kalifornie keď mal dva roky, kde jedným z jeho susedov bol aj George Lucas. Malý David bol už od mala fascinovaný filmom a v ôsmich rokoch začal po zhliadnutí filmu Butch Cassidy and the Sundance Kid nakrúcať na svoju Super 8 kameru prvé amatérske filmy. V tejto činnosti pokračoval aj keď sa v teenagerskom veku presťahoval do Oregonu.

David Fincher nikdy nechodil na filmovú školu a ako sám hovorí ani ju nepotreboval, pretože všetko podstatné, čo potrebuje pre filmovú réžiu sa naučil v praxi. V podstate celý život pracoval v okolí kamery. Začínal ako technická výpomoc v malom štúdiu odkiaľ potom prešiel do štúdia Industrial Light & Magic, čiže medzi tvorcov špeciálnych efektov filmov Georga Lucasa, ktorého vraj o túto prácu Fincher osobne požiadal. Čoskoro sa však prejavila kreativita mladého Davida a prešiel k režírovaniu reklám. Slávu si vyrobil vytvorením reklamy pre Americkú asociáciu proti rakovine, v ktorej fajčil plod v tele matky. Vďaka tejto reklame sa dostal do veľkého reklamného biznisu. Postupne vytvoril reklamy napríklad aj pre Converse, Nike, Pepsi, Sony alebo Levi’s.

David FincherNásledne sa presunul k inému biznisu, ktorý ho zlákal – k režírovaniu hudobných videoklipov. Pridal sa k úspešnej spoločnosti Propaganda Films a vďaka tejto agentúre a aj vďaka svojej reputácií zo sveta reklám sa dostal k nakrúcaniu videoklipov pre tie najväčšie hviezdy. Mnohokrát aj s obrovským rozpočtom. Fincher nakrúcal videoklipy takmer 5 rokov, počas ktorých pracoval napríklad aj pre Madonnu, Stinga, The Rolling Stones, Michaela Jacksona, Aerosmith či Georgea Michaela a jeho výtvory získali mnoho ocenení.

V roku 1992 prešiel Fincher na ďalšiu etapu svojej kariéry, ktorej sa našťastie drží až doteraz. Presedlal totiž už na čistokrvné celovečerné filmy. Prvou jeho snímkou bol scifi Votrelec³ (Alien 3), ktorého výroba predstavovala pre samotného Finchera obrovské trápenie, pretože producenti mu až príliš aktívne a imperatívne zasahovali do samotnej réžie. Film bol teda dokončený bez jeho účasti, a tak aj vyzerá konečný produkt, ktorý všeobecne nezaujal. Fincher bol taký znechutený touto skúsenosťou, že sa na tri roky vrátil späť k videoklipom.

David FincherPrišiel rok 1995 a Fincher zrežíroval svoj prvý a asi aj najznámejší kultový film Sedem (Se7en). Pochmúrny drsný thriller, v ktorom takmer stále prší, so zlým koncom (štúdio ho schválilo až na základe intervencie hercov) a úžasnými hereckými výkonmi Kevina Spaceyho, Brada Pitta a Morgana Freemana. To všetko stačilo a vznikol jeden z najlepších filmov všetkých čias, ktorý bol aj veľkým kasovým trhákom a Finchera vystrelil medzi svetových režisérov. O dva roky neskôr prišiel s ďalším temným trilerom Hra (The Game) v hlavných úlohách s Michalom Douglasom a Seanom Pennom, ktorý síce nezaznamenal rovnaký úspech ako Sedem, ale určite sa zaň nemusí Fincher hanbiť.

Klub bitkárov (Fight Club) z roku 1999 predstavuje jeho ďalší úspešný film, ktorému sa však z počiatku komerčne veľmi nedarilo. Príbeh o insomniakovi, ktorý si otvorí kluby, kam sa chodia muži do krvy biť, v spojitosti so silnou líniou anarchizmu a šialenosti sa ukázal byť silná káva pre mnohé povahy. Čoskoro film nadobudol kultový status (plným právom zaslúžený) a s ním aj skvelé predajné výsledky. O tri roky prišiel Fincher do kín s trocha jednoduchším filmom a to rovnako trilerom Úkryt (Panic Room). V tomto filme sa skrýva pred lupičmi Jodie Foster (obľúbenkyňa Finchera, ktorú chcel obsadiť už do svojich skorších filmov) v tajnej miestnosti vo svojom dome. Priamočary film sa vyznačuje mimoriadne kvalitným spracovaním a skvelou atmosférou.

David FincherPäť rokov si dal David Fincher pauzu a v roku 2007 prišiel s ďalším trilerom. Zodiac zožal enormný úspech u kritikov, ale prepadol u divákov, najmä tých amerických. Film je nakrútený na základe skutočného príbehu o masovom vrahovi operujúcom v okolí San Francisca na prelome 60. a 70. rokov, ktorý nikdy nebol chytený. Tento film bol v rámci kinematografie Finchera zvláštny aj tým, že bol takmer celý nakrútený digitálne. Ďalším filmom bol prvýkrát nie triler – Podivný prípad Benjamina Button (The Curious Case of Benjamin Button) rozprávajúci životný príbeh človeka starnúceho spätne, teda mladnúceho. Film získal mnoho ocenení (aj napríklad 13 nominácií na Oscara, z ktorých tri „technické“ boli aj premenené na ocenenia) a predstavoval ďalšiu kvalitnú spoluprácu Finchera s Bradom Pittom. Ale v kontexte predchádzajúcej tvorby režiséra išlo o až príliš uhladený film, priam pre Oscara účelné nakrútený, ktorý má navyše asi až príliš dlhú minutáž.

Ďalšie tri „technické“ Oscary získal zatiaľ posledný Fincherov film Sociálna sieť (The Social Network). Príbeh pojednávajúci o právnych sporoch okolo momentálnemu fenoménu Facebook zaujal kritikov aj divákov. Medziiným vo filme bol aj vynikajúci soundtrack od Trenta Reznora (Nine Inch Nailes).

Momentálne Fincher dokončuje americkú adaptáciu prvého dielu švédskej trilógie Millenium Muži, ktorí nenávidia ženy, ktorého trailer dáva tušiť, že to bude poriadne temný film. Fincher navyše pri ňom dostal voľné ruky a nemusel sa ani obmedzovať z dôvodu vekového ratingu a teda ako sám vyhlásil, bude to znova jeho klasický temný thriller. Následne sa jeho meno spomína pri viacerých projektoch, napríklad aj pri zvažovanej adaptácií klasického románu Julesa Verna 20 000 stôp pod vodou. Snáď jeho budúce projekty budú rovnako kvalitné ako všetky jeho filmy doposiaľ a možno nás ešte niečím aj prekvapí.