Darren AronofskyPo uvedení niekoľkých filmových počinov mladých režisérov sa zvykne k ich menu pridávať prídavok o tom, že daný tvorca je novodobým pokračovateľom iného kultového režiséra. Tak sa zvykne hovoriť, že napríklad M. Night Shyamalan je moderným Hitchcockom, alebo že posledný film Fontána režiséra Darrena Aronofskeho by sa dal porovnať s Kubrickovou prácou na filme 2001: Vesmírna oddysea. Kto je tento Američan netradičného mena, ktorému sa dočkalo takéhoto ocenia a takisto aj istej kultovosti, keď stihol natočiť zatiaľ len tri filmy?

Darren Aronofsky sa narodil v známej štvrti New Yorku, v Brooklyne, 12. februára 1969 do rodiny so židovskými koreňmi. Jeho rodičia, obaja stredoškolskí učitelia, ho odmalička podporovali v rozvíjaní jeho umeleckého nadania, ale takisto ho nechali aj hodiny a hodiny sa pozerať na televízor, čo zanechalo na ňom nepatrné následky v nadšení pre filmové umenie. Počas strednej školy sa centrum jeho záujmu stali grafitti a po dokončení strednej sa vybral na polroka len tak do sveta stopom, keď prešiel Európu, Blízky východ a takisto aj Guatemalu. Po takto zaujímavo strávených šiestich mesiacoch ho prijali na prestížny Harvard, kde začal študovať vcelku rôznorodé smery ako sú antropológia, hraný film a animácia.

V roku 1991 ukončil Harvard študentským filmom Supermarket Sweep, ktorý dostal viacero ocenení a pri výrobe ktorého začala jeho dlhoročná spolupráca s hercom Seanom Gullettom a s kameramanom Matthewom Libatiquom, ktorý je kameramanom všetkých jeho filmov. Po skončení Harvardu ešte pokračoval v štúdiu v Americkom Filmovom Inštitúte, kde natočil film Protozoa so známou herečkou Lucy Liu, pri výrobe ktorého si ešte viac vycibril svoj umelecký štýl spolu so spomínaným kameramanom Libatiquom.

Darren Aronofsky

Po dokončení Protozoa sa Aronofsky začal pripravovať na ďalší projekt, ktorý dokončil až v roku 1998, pretože s jeho výrobou mal najmä finančné problémy. Jedná sa o film Pi, ktorý rozpráva príbeh trochu švihnutého matematika Maxa Cohena, ktorý sa snaží pomocou svojej milovanej matematiky vynájsť vzorec, ktorým by sa dali vypočítať ceny akcií na burze. Keďže celý svet Cohena je svetom čísel a pre iných ľudí vyzerá byť Max úplným bláznom, film je natočený formou sugestívneho čiernobieleho zobrazenia v ktorom sa často využívajú rôzne kamerové triky, ako napríklad takzvaná SnorriCam, čiže spôsob snímania filmu pomocou kamery pripevnenej na tele herca. K výrobe filmu sa viaže historka, že Aronofsky nebol schopný získať plánovaný rozpočet (60 000$) a tak začal pýtať svojich známych, aby mu požičali 100$, Týmto spôsobom zohnal potrebné peniaze, film sa dokončil a s obrovským úspechom sa premietal na festivale Sundance, kde získal cenu za réžiu a dostal sa dokonca aj do normálnej kino distribúcii. Následne Aronofsky mohol vrátiť požičane peniaze spolu s 50 dolárovým ziskom.

Po úspechu Pi sa začal pripravovať Aronofsky na ďalší film, istý čas sa pohrával dokonca aj s myšlienkou natočiť ďalšieho Batmana. Aronfského obľúbená kniha je dielo spisovateľa Huberta Selbyho Jr. Posledná odbočka na Brooklyn a raz ho kamarát presvedčil, aby si prečítal aj ďalšiu jeho knihu, Requiem for a Dream, čo aj Aronfský urobil a okamžite po dočítaní sa rozhodol knihu sfilmovať a začal so Selbym písať scenár. Príbeh Requiem za sen sa odohráva v New Yorku, kde traja mladí ľudia sa čoraz viac dostávajú do drogovej závislosti, ktorá úplne pohlcuje ich život a mení charaktery. Film je enormne depresívnym mementom o svete drog a dopadom na diváka sa nedá ani k niečomu inému prirovnať. Aronofsky spolu s kameramanom použil vo filme viacero vizuálnych vychytávok, medzi ktorými je najviac viditeľná takzvaná hip-hopová montáž, keď pri nejakej činnosti postavy (napríklad pri požití drogy) nasleduje spleť záberov s extrémne rýchlym strihom, ktorý presne pasuje do hudby. Strihov je napríklad v Requiem dva krát viac ako v bežnom filme. Dôležitou súčasťou filmu je aj depresívny soundtrack, v ktorom skaldateľ Clint Mansell spojil zvuk sláčikov s elektronickou hudbou. Requiem za sen bol s obrovským úspechom premietaný na festivale v Cannes, kde si vyslúžil 13-minútový standing ovation a herečka Ellen Burstyn bola neskôr nominovaná na Oscara za vedľajší ženský herecký výkon.

Darren Aronofsky

Keď Aronofsky v roku 1999 videl prvý krát film Martrix, rozhodol sa, že aj on urobí sci-fi film, ale nie taký, ktorý bude postavený na akcii, ale skôr taký, v ktorom pôjde o hlbší význam. Začal písať scenár pod pracovným názvom The Last Man (neskôr ho premenoval na The Fountain) a do projektu sa zapojil aj Brad Pitt, ktorý sa stal producentom filmu a spolu s Cate Blanchett mal hrať jednu z hlavných postáv. Film dostal 70 miliónový rozpočet, ale tesne pred začiatkom sa Aronofsky s Pittom pohádali, pretože Brad Pitt chcel urobiť isté zmeny v scenári, čo sa ale Darrenovi nepáčilo. A tak sa film na čas uložil k ľadu a až v roku 2005 sa začalo znovu natáčanie Fontány s polovičným rozpočtom a s Hughom Jackamanom miesto Pitta. Úlohu Cate Blanchett dostala režisérova partnerka Rachel Weisz. Zaujímavé je, že filmu asi prospelo zmenšenie rozpočtu, pretože takto vznikol aspoň nádherný komorný príbeh s prvkami sci-fi, ktorý je jedným z najlepších filmov posledných rokov. Viac o filme si môžete prečítať v recenzii tu a o takisto vynikajúcom soundtracku tu.

V súvislosti s ďalšími projektmi Darrena Aronofskeho sa spomínajú viaceré alternatívy. Najpravdepodobnejšou verziou je tá, že jeho ďalším filmom bude snímok Black Swan, ktorý sám režisér charakterizoval ako psychologický thriller. Takisto by mal byť Aronofsky režisérom filmu The Fighter o bostonskom boxerovi. V tomto filme by mali účinkovať Matt Damon a Mark Wahlberg. Čo sa týka osobného života režiséra, tak od roku 2004 žije s herečkou Rachel Weisz, s ktorou sa už stihol zasnúbiť, a v máji 2006 sa im narodil syn Henry Chance.