Clint Eastwood

V 50. rokoch minulého storočia obiehal castingy béčkových filmov, v 60. rokoch sa stal hviezdou spaghetti-westernov a v 70. rokoch vymenil kolty za Magnum v populárnej sérii akčných filmov o Drsnom Harrym, aby sa na staré kolená stal uznávaným režisérom s dvoma Oscarmi.

Cesta to však nebola vôbec jednoduchá. Clint sa narodil 31. mája 1930 v San Franciscu, ale detstvo strávil cestovaním po celých Spojených štátoch, keďže jeho otec bol kníhkupcom. Po skončení strednej školy skúšal rôzne povolania, bol drevorubačom, kuričom aj pumpárom. Vojenskú službu si odkrútil ako učiteľ plávania v kalifornskom Fort Corde a potom sa dal na štúdium obchodnej administratívy na Los Angeles City College. Od polovice 50. rokov sa začal ukazovať aj pred kamerou, no išlo len o malé úlohy v druhoradých westernoch a hororoch. Popri tom si privyrábal ako telesný strážca.

Prvý väčší úspech zaznamenal vo westernovom seriáli Rawhide (1959), no naozaj slávnym sa stal až o päť rokov neskôr, keď ho taliansky režisér Sergio Leone obsadil do hlavnej úlohy westernu Pre hrsť dolárov. Po roku nasledovali ďalšie dve pokračovania tejto dnes už kultovej voľnej trilógie – Pre niekoľko dolárov navyše a Dobrý, zlý a škaredý. Úloha mlčanlivého osamelého pomstiteľa mu sedela ako uliata a podobný typ postáv stelesňoval vo väčšine svojich filmov, či už išlo o westerny, alebo kriminálky. Po sérii westernov si chcel vyskúšať aj iný žáner a tak si zahral v známych vojenských filmoch Kam orly nelietajú (1968) a Kellyho hrdinovia (1970). V roku 1971 sa zrodila asi jeho najznámejšia filmová postava – sanfranciský policajt Harry Callahan, nemilosrdne trestajúci každú neprávosť a porušenie zákona, ktorého stelesnil v piatich filmoch – Drsný Harry (1971), Magnum Force (1973), The Enforcer (1976), Náhly úder (1983) a The Dead Pool (1988).

V roku 1969 založil produkčnú spoločnosť Malpaso a od roku 1971 sa začal venovať aj réžii. Jeho prvým filmom bol thriller Zahraj mi „Misty“ a v ročných až dvojročných intervaloch nasledovali ďalšie. Aj v tejto novej profesii sa zameriaval hlavne na žánre, ktoré prevládali v jeho hereckej filmografii. Spočiatku však išlo len o kvalitou priemerné filmy, z čoho mierne vybočujú len westerny Tulák z horských plání (1973) a Psanec Josey Wales (1976). U kritiky zabodoval až životopisným filmom Bird (1988) o legendárnom jazzovom saxofonistovi Charliem Parkerovi, čím vzdal Eastwood poctu štýlu hudby, ktorú má rád.

Clint Eastwood by sa dal prirovnať k dobrému vínu, tiež postupne dozrieva a čím je starší, tým je lepší. Vavríny za svoju režisérsku prácu začal zbierať až po šesťdesiatke, v roku 1992, keď sa pokúsil vzkriesiť westernový žáner. Nezmieriteľní sa nielenže stali najlepším filmom roka, ale aj Clint si odniesol Oscara za réžiu. Nasledovala dráma Dokonalý svet o zločincovi na úteku (Kevin Costner), ktorý sa napraví vďaka unesenému chlapcovi. To už Eastwood začínal radikálne meniť žánre a začal sa zameriavať na iné hodnoty, ktoré majú jeho filmy prinášať. Preto nebolo až takým prekvapením, keď v roku 1995 vznikla pod jeho taktovkou romantická dráma Madisonské mosty o starnúcom fotografovi, ktorý na svojej ceste zablúdi k žene, ktorej manžel aj s deťmi na určitý čas odcestoval a s ktorou prežije krátku romancu.

Na nejaký čas sa potom vytratil zo zoznamu kandidátov na rôzne filmové ocenenia, keď nakrútil pár „ľahších“ filmov s kriminálnou zápletkou. Z podobného súdka je síce aj Tajomná rieka (2003), no je podstatne vydarenejšia a navyše podporená skvelými hereckými výkonmi (Tim Robbins, Sean Penn). Eastwood bol za ňu nominovaný na Oscara, ktorého sa mu síce nepodarilo získať, no vynahradil si to o rok neskôr, vďaka filmu Million Dollar Baby (2004), za ktorý bol navyše prvý krát nominovaný aj za herecký výkon. Dráma mladej ženy, ktorá je odhodlaná stať sa najlepšou boxerkou na svete bola natoľko strhujúca, že si odniesla 4 Oscary, vrátane hlavnej ceny za najlepší film roka. Minulý rok sa Clint podujal na náročnú úlohu – nakrútiť dva filmy z čias 2. svetovej vojny, z ktorých jeden by bol natočený z pohľadu Američanov – Zástavy našich otcov a druhý z pohľadu Japoncov – Listy z Iwo Jima, za ktorý získal ďalšiu nomináciu na Oscara.

Aj napriek tomu, že mu už ťahá na osemdesiatku, je Clint Eastwood stále v plnej sile a v tej najlepšej režisérskej forme, takže nám svojimi filmami ešte určite pripraví nejeden vydarený filmový zážitok. Veď sa len stačí pozrieť na jeho matku, ktorá je na svoj vek ešte veľmi čulá, takže keď je Clint po nej, pokojne môže točiť aj ďalších dvadsať rokov a ja si úprimne želám, aby tomu tak bolo.