HopkinsMusím hneď na začiatku priznať, že Sir Anthony Hopkins (Philip A. Hopkins) si po prvýkrát z plného hrdla zakričal rovno na silvestrovskú noc 1937. Od svojich 17 rokov začal študovať na Cardiff College of Music and Drama. Dvojročné štúdium zakončil úspešným absolvovaním a pobral sa na dvojročnú povinnú vojenskú službu, po návrate ktorej sa v roku 1963 pustil do štúdia na renomovanej Kráľovskej akadémií dramatických umení, známej aj pod skratkou RADA. K herectvu sa dostal, ako ináč, cez divadlo, v ktorom žal mimoriadne úspechy. Svoj divadelný debut si odohral v roku 1964, keď sa objavil v Shakespearovej inscenácií Július César v Royal Court Theatre v Londýne. V rokoch 1966 – 1973 bol členom londýnskeho National Theatre.

Svoju prvú významnú filmovú úlohu si strihol v roku 1968, keď sa objavil po boku takých hviezd ako Peter O´Toole a Katherine Hepburn vo filmovej adaptácií divadelnej hry – Lev v zime (Lion in winter). Za svoju vedľajšiu úlohu bol Anthony nominovaný na cenu britskej akadémie BAFTA a definitívne tak prekročil svoj tieň divadelných úspechov.

70. roky mu priniesli okrem menších problémov s alkoholom (v roku 1975 dokonca upadol do bezvedomia), ktoré vyriešil do dnes trvajúcou abstinenciou, úspech najmä dva filmy, do ktorých ho po spolupráci na Mladom Winstonovi (Young Winston – 1972) obsadil režisér Richard Attenborough. V hviezdami nabitej vojnovej dráme Príliš vzdialený most (A Bridge Too Far -1977) si zahral malú úlohu po boku hereckých osobností ako James Caan, Robert Redford, G. Hackman S. Connery a Michael Caine. O rok na to prišiel výborný thriller Kúzlo (Magic – 1978). Úloha kúzelníka Corkyho, ktorý slávi úspechy s bábkou zvanou Fat, ktorá jedného dňa ožije a chce svoj podiel na úspechu, mala za výsledok nomináciu nielen na BAFTU, ale po prvý krát aj na atraktívnejší Zlatý glóbus.

HopkinsRok 1980 priniesol nečakane komerčný úspech pre dnes už kultového Slonieho muža (The Elephant Man) z dielne Davida Lyncha. Tento čierno-biely drsný a autentický, no za to ľudský a dojemný film o Johnovi Merrickovi, ktorý mal silnú deformáciu tela a hlavu slonej podoby ponúkol Anthonymu Hopkinsovi vedľajšiu, no veľmi významnú rolu chirurga Fredericka Trevesa. Ten spomínané stelesnené nešťastie objaví medzi atrakciami, ujme sa ho a pomôže mu nájsť cestu zo zatratenia až k nájdeniu vlastnej osobnosti a spoločenského zaradenia a uznania.

Prvá polovica 80. rokov mu priniesla plodné roky v televízií, kde si za svoj výkon vo vojnovej dráme o Hitlerovi – Bunker (1981) odniesol sošku Emmy a úloha Quasimoda v Zvonárovi od matky Božej (1982) mu vyniesla nomináciu na už spomínanú sošku. Dobrodružným remakom strhujúcej klasiky – Bounty (1984) na seba opäť výraznejšie upozornil úlohou striktného a čestného kapitána lode a bol jednoznačne najlepším aspektom na ináč priemernom diele.

Pár menej významnejších úloh (Láska cez 3000 míľ -1987, Hodiny zúfalstva – 1990) mierne ubrzdilo jeho potencionálny príchod do prvej hereckej ligy, no netrvalo už dlho a prišiel veľký „boom“, prevrat, zlom – jednoducho rok 1991, kedy Anthony v svojich 53 rokoch stelesnil svoju životnú úlohu – Dr. Hannibala Lectora – jednu z najkultovejších, najcharizmatickejších a najdesivejších filmových postáv v dejinách filmu. Film Jonathana Demma Mlčanie jahniat (The Silence of the Lambs) znamenal absolútny filmový Olymp.

Film získal 5 Oscarov v tzv. „kráľovských“ kategóriách, čím sa stal dodnes iba tretím filmom, ktorý sa môže týmto ojedinelým kúskom pýšiť. Mlčanie jahniat zasadlo na samotné prvenstvo vo svojom žánri a už dobrých pár rokov nosí tento mrazivý psycho-thriller prívlastok kultový. Nech je už najväčšou devízou tohoto filmu scenár, réžia či herecké výkony, každý mi dá za pravdu, že na brilantný výkon Anthonyho Hopkinsa alias psychopatického, no veľmi inteligentného a vnímavého psychiatra doktora Lectora, ktorý svojich pacientov pojedal a skončil medzi najväčšími kriminálnymi osobnosťami v stráženej Baltimorskej väznici, nikto, kto film videl, nikdy nezabudne. Fascinujúce monológy s psychologickým a filozofickým podtextom, prenikavý hlboký pohľad, mrazivý hlas a konverzačné prestrelky s mladou agentkou FBI – Clarice Starlingovou (taktiež skvelá oscarová Jodie Foster), pri ktorých mi behali zimomriavky po tele, oči ovládol strach, hrôza a obdiv zároveň, povýšili meno Anthony Hopkins na meno svetového formátu.

HopkinsHopkins sa tak behom sekundy ocitol v tej najvyššej hereckej lige a svojím výkonom sa zapísal neblednúcim písmom do knihy najlepších výkonov v histórií kinematografie. Za svoju nesmrteľnú úlohu bez okolkov zinkasoval svojho prvého a zatiaľ aj posledného Oscara. Z výkonu zišla aj tretia nominácia na cenu BAFTY, ktorá už nemohla a ani nezostala nepremenená. Na margo toho, výkon Anthonyho Hopkinsa bol úplne najkratší spomedzi výkonov všetkých hercov, ktorí kedy získali Oscara za najlepšieho herca v hlavnej úlohe (celkovo vo filme vystupoval iba cca 30minút). Čiže o to fascinovanejšie, že rodák z Walesu dokázal, ako sami vidíte na minimálnom priestore vystrúhať úplne maximum.

Dosť bolo ale ovácií a pompéznosti nad rolou Dr. Hannibala Lectora. Po diváckom aj oscarovom megaúspechu v roku 1993 prišlo milé prekvapenie zo strany anglickej kráľovnej, ktorá ho povýšila na Sira. V roku 1992 ho obsadil F. F. Coppola do veľmi vydareného hororu – Dracula, no ušla sa mu iba menšia vedľajšia úloha profesora Abrahama Van Helsinga. Podobná situácia sa opakovala aj v prípade jeho obľúbeného režiséra R. Attenborougha, ktorý si ho povolal do úspešnej a kvalitnej biografie najlepšieho komika všetkých čias – Chaplin (1992).

O rok neskôr prišla konečne solídnejšia ponuka – úloha dlhoročného spoľahlivého sluhu v silnej romantickej dráme Súmrak dňa (The Remains of Day –1993), ktorá mu vyniesla druhú nomináciu na Oscara (získal tiež nominácie na Zlatý glóbus aj BAFTU) a možnosť zahrať si herecký koncert s Emmou Thompson bok po boku. V ten istý rok si ešte opäť zahral na vážnu, dramaticko-romantickú nôtu, keď si znova pod vedením režiséra Richarda Attenborougha strihol postavu autora sedem dielnej Narnie – C.S. Lewisa vo filme Krajina tieňov (Shadowlands).

HopkinsV rodinnej dráme Legenda o vášni (Legends of the Fall –1994) stvárnil ďalšiu vážnu, no tentoraz viac autoritatívnejšiu postavu striktného otca a plukovníka v jednej osobe . Tretia nominácia na Oscara za hlavnú úlohu prišla so životopisnou drámou Nixon (1995), kde stvárnil samotného prezidenta Spojených štátov. Keďže mu úloha prezidenta sadla výborne, Steven Spielberg sa rozhodol, že ho vo svojej silnej a pútavej dráme Amistad (1997) obsadí do úlohy exprezidenta Johna Q. Adamsa. Jeho výkon opäť nezostal nepovšimnutý a na jeho konto sa pridala ďalšia nominácia na Oscara, no tentoraz za výkon vo vedľajšej úlohe.

Po jeho úspešných prezidentských kreáciách sa dal Anthony na trochu komerčnejšiu, hollywoodsku sféru, keď prijal jednu z hlavných postáv dobrodružného blockbustera Zorro : Tajomná tvár (1998), v ktorom jeho postava prenechala svoje remeslo mladšiemu nástupcovi (Antonio Banderas). Pred Zorrom sme ho však ešte mohli vidieť, ako v drsnej a chladnej aljašskej prírode bojuje o holý život v dobrodružnej akčnej jazde – Na ostrie noža (The Edge –1997). Spoluprácu s B. Pittom, ktorú načal Legendou o vášni si zopakoval vo veľmi peknom a ambicióznom filme Zoznámte sa, Joe Black (1998), v ktorom si po jeho postavu – mediálneho magnáta Williama Parrisha príde samotná Smrť stelesnená Bradom Pittom a uzavrie s ním dohodu, že ak ju priučí niečo o živote a ľuďoch, tak oddiali jeho odchod do večných lovíšť.

Začiatkom nové tisícročia prišlo na rad veľmi očakávané pokračovanie kultového Mlčania jahniat – Hannibal (2001) a možnosť veľkého comebacku jeho najvýznamnejšej úlohy. Jodie Foster, ktorá svoju účasť prisľúbila iba pod podmienkou prepísania scenára podľa jej predstáv, sa so štábom nakoniec nedohodla, a tak sa jej úlohy ujala, bohužiaľ, nevýrazná Julianne Moore. Scenár a réžia Ridleyho Scotta ledva siahali svojmu predchodcovi po členky a tak výkon charizmatického A. Hopkinsa bol asi s hudbou jediným fascinujúcim elementom filmu.

Veľkým hollywoodskym manažérom veľké Hannibalove sklamanie nedávalo spávať a tak sa rozhodli, že príbeh legendárneho Dr. Hannibala Lectora oživia aj po tretí krát. Červený drak (Red Dragon – 2002) bol síce filmom tretím, no po chronologickej stránke prvým, lebo dej sa odohrával ešte pred Mlčaním jahniat. Film zobrazoval, ako sa kanibal Hannibal dostal za mreže a ako pomáha agentovi FBI Willovi Grahamovi (Edward Northon)v dolapaní nebezpečného vraha, no táto štruktúra nám už bola dobre známa z roku 1991. Film kvalitatívne výrazne predčil Hannibala a usadil sa na strednej priečke celej trilógie. Hopkins opäť podal svoj štandardný výkon, no na úspech tejto postavy sa mu po oscarovej stránke už nadviazať nepodarilo.

HopkinsOd vtedy však na jeho filmové majstrovské umenie, na ktoré sme boli zvyknutí padá akosi prach. Od roku 2002 sa objavil v nie príliš úspešných filmoch – v akčnom thrilleri Česká spojka (Bad Company –2002), komornej dráme Ľudská škvrna (The Human Stain –2003), v kontroverznom historickom veľkofilme Olivera Stone-a Alexander Veľký (Alexander –2004) alebo v na herecké výkony kvalitnom Dôkaze (Proof –2005), kde stvárnil stárnuceho chorého otca a bývalého profesora matematiky.

Najbližšie ho v našich kinách uvidíme už v októbri a to vo filme V zajatí rýchlosti, kde stvárni cieľavedomého Novozélanďana, ktorý strávil vyše 40 rokov upravovaním svojej vzácnej motorky Indián, aby si s ňou splnil životný sen a prekonal svetový rekord. Dúfajme teda, že tento rešpektovaný Brit predsa len opráši svoje majstrovské herecké vlohy a umenie, čo budeme môcť zistiť už vo filme Papa, kde stelesní veľmi vďačnú úlohu, pri ktorej by mohol plne znovu dokázať svoj nepochybný talent – rolu Ernesta Hemingwaya. Film, ktorý bude zachytávať posledné chvíle svetoznámeho držiteľa Nobelovej ceny bude mať pod palcom Roger Donaldson, režisér, s ktorým Anthony už spolupracoval na Bounty a nedávno taktiež na spomínanej dobrodružnej dráme V zajatí rýchlosti.

Hopkins donedávna býval so svojou manželkou Jenni v centre Londýna, no po dlhých rokoch sa rozviedli a on sa presťahoval do Hollywoodu, na miesto kde ho dostali jeho divadelné a televízne úspechy. Vo svojom voľnom čase rád relaxuje a ráno dokonca chodieva behávať do parku. Škoda-preškoda, že je bezdetný, lebo povedzme si pravdu – na jeho rovnako talentovaného potomka by sme si určite sťažovali..

Sir Anthony Hopkins sa stal kultovou a neodmysliteľnou osobnosťou filmových dejín. Určite má na tom majoritnú zásluhu jeho legendárny Dr. Hannibal Lector a mám taký pocit, že svoje najlepšie herecké roky už má dávno za sebou. Jeho postavy sú v drvivej väčšine postavy vážneho charakteru, s dobrým spoločenským postavením, rešpektom a autoritou. A čo my vieme, možno to Anthony ani veľmi nehrá, možno je jeho osobnosť sama o sebe taká fascinujúca a príťažlivá.