HitchcockAlfred Hitchcock. Jedno z najznámejších mien filmovej histórie, ktoré nikto len tak ľahko nevymaže z kinematografie, pretože Hitch (tak znela jeho prezývka) ovplyvnil svojou dlhoročnou tvorbou množstvo ďalších tvorcov a viaceré filmy tohto režiséra sú stále považované za vrcholné diela celej histórie filmu. Hitchcock počas šiestich dekád svojej tvorivej kariéry nakrútil veľké množstvo filmov (celkovo až 57 celovečerných filmov) a jeho filmová tvorba je priam ukážkovým príkladom toho, ako sa postupne zlepšovalo filmové umenie. Prvé jeho filmy boli nakrútené ešte v ére nemého filmu a cez prvé zvukové filmy sa jeho tvorba presúvala postupne až k farebným filmom, ktoré sa čoraz viac zlepšovali po technickej stránke. Hitchcock je jednoducho ikonou filmového priemyslu za čo vďačí najmä svojmu talentu a poctivej práci.

Život

Alfred Joseph Hitchcock sa narodil 13.8.1899 v Leytonstone (Londýn) ako najmladšie dieťa Williama (obchodoval so zeleninou) a Emmy Jane. Svoje detstvo často opisoval ako osamelé a kontrolované. Svojej matke musel pri posteli referovať ako strávil deň a čo robil. Ak urobil niečo zlé, tak tam musel niekoľko hodín stáť. Raz ho dokonca jeho otec poslal na policajnú stanicu s lístkom, aby ho zavreli na desať minút do cely za zlé správanie. To sa aj naozaj stalo a bolo to kvôli zasnúbeniu, ktoré otec vopred neschválil. Od tej doby mal strach z polície, dokonca si neurobil ani vodičák. Jeho rodičia boli katolíci, a tak malého Alfreda poslali do jezuitskej školy. Keď mal 14 rokov jeho otec nečakane zomrel. Alfred opustil jezuitskú školu a preto, že sa chcel stať inžinierom začal navštevovať odbornú školu, na ktorej študoval mechaniku, elektrotechniku, akustiku a navigáciu. Hneď po ukončení štúdia začal pracovať ako úradník v telegrafnej spoločnosti Henley, pričom chodil na prednášky na univerzite a učil sa kresliť. Svoj príjem si vylepšoval aj ako karikaturista v niekoľkých časopisoch.

Hitchcock

Keď však v Londýne otvorila svoju filiálku americká filmová spoločnosť Paramount (Famous Players-Lasky) začal sa uchádzať o zamestnanie a v tomto priemysle už zostal do konca svojho života. Prešiel mnohými profesiami. Najprv pracoval ako výtvarník filmových medzititulkov, potom ako maliar kulís, scenárista a asistent režiséra Grahama Cuttsa. Niekoľko mesiacov strávil v Mníchove a Berlíne. Vďaka tomu mal bavorsky podfarbenú nemčinu a pochopil tu, že kulisám treba pri nakrúcaní priznať vysoké dramaturgické zaradenie. Takisto mal na neho silný vplyv nemecký filmový priemysel tej doby (expresionizmus), pretože v 20-tych rokoch v Nemecku rapídne napredovali možnosti filmovej architektúry a réžie (Murnau, Fritz Lang) a práve nemecká kinematografia bola ťahúňom filmovej tvorby tej doby.

V polovici 20-tych rokoch už začína pomaly nakrúcať samostatne filmy. 2.12.1926 si zobral za manželku Almu Revilleovú (narodila sa o jeden deň neskôr ako on), ktorá bola scenáristka a jeho asistentka počas celej jeho kariéry. Spolu mali jednu dcéru Patriciu (1928), ktorá si občas zahrala v nejakom jeho filme. V roku 1939 odchádza do Ameriky pracovať nielen kvôli vojne, ale aj preto, že ho lákala technika, ateliéry a spôsob práce. Určite neodchádzal kvôli americkému spôsobu života. Bol známy svojím typickým anglickým humorom, ktorý si zachoval aj po odchode z Anglicka. V roku 1956 požiadal o americké občianstvo. Od roku 1940 až do roku 1972 žil s rodinou v Scotts Valley, California. Prišiel rok 1979 a niekoľko dní po udelení ceny za celoživotnú tvorbu zavrel svoju kanceláriu, prepustil personál a stiahol sa domov. V roku 1980 mu Anglická kráľovná udelila titul Sir a on potom stoicky čakal na svoju smrť, ktorá prišla o štyri mesiace neskôr. Zomrel 29.4.1980 v Bel-Air, Los Angels na zlyhanie obličiek. Dokonca prežil svoju manželku aj dcéru. Jeho telo bolo spopolnené a rozptýlené ponad Tichý oceán.

Ešte nejaké zaujímavosti z jeho života. Nemal rád žĺtok vo vajíčku, hoci ho nikdy neochutnal. Ako dôvod podal to, že sa mu nepáči jeho vzhľad. Keď bola jeho žena tehotná nedokázal sa na ňu pozerať. Vždy sa obliekal formálne a nebol veľmi spoločensky založený. Keď nenakrúcal, tak voľný čas trávil doma s manželkou. Stále mal problémy so svojou váhou. Veľa diétoval, najviac vážil v 30-tych rokoch a to skoro 140 kilogramov.

Hitchcock

Tvorba

Prvým skutočným filmom Alfreda Hitchcocka bola Záhrada rozkoše (Pleasure Garden) z roku 1925, aj keď je pravda, že Hitchcock už pred tým pracoval na dvoch filmoch (No. 13 z roku 1922 sa stratil a v Always Tell Your Wife z roku 1923 nie je jeho meno uvedené medzi tvorcami). Už Záhrada rozkoše naznačila smer, akým sa bude Hitchcock v budúcnosti uberať, keďže išlo o kriminálnu drámu. Ďalší jeho film Skalný orol (The Mountain Eagle, 1927) sa nanešťastie stratil. V tomto roku realizoval dokonca ešte ďalšie tri filmy, z ktorých za niečo stojí len krimi Príšerný hosť, v ktorom Hitchcock prvý krát ukázal svoje majstrovstvo v budovaní atmosféry napätia a film sa stal hitom vo Veľkej Británii (výrazne tomu napomohlo aj to, že Hitchcock si najal novinára, aby o ňom a jeho filme poriadne písal). Následne nakrútil ešte štyri nemé filmy (Easy Virtue, The Farmer’s Wife, Champagne a The Manxman), až napokon v roku 1929 nakrútil svoj prvý zvukový film.

Tým filmom (aj keď nie úplne zvukovým) bola Jej spoveď (Blackmail) z roku 1929 a dokonca to bol úplne prvý zvukový film vo Veľkej Británii. Tento film bol jeho ďalším úspechom, ale po ňom nakrútil viacero slabších filmov. To sa zmenilo, až keď sa dal dokopy s producentom Michaelom Balconom. Vtedy nastalo obdobie jeho kvalitnejších filmov, medzi ktoré patria Muž, ktorý vedel príliš mnoho (1934), 39 krokov (1935), Sabotáž (1936), Mladý a neskúsený (1937) a Zmiznutie starej dámy (1938). Na týchto filmoch výborne vidieť ako Hitchcock postupne cibrí svoje režisérske metódy, keďže výrazne nevybočoval (v prípade týchto filmov) zo svojho tradičného žánrového zaradenia, keď nakrúcal zásadne len kriminálne prípady vo forme thrilleru, občas so žánrovým presahom k mysterióznym filmom alebo k romantickým zápletkám. V Británii nakrútil ešte jeden film Jamaica Inn (1939) a potom sa nechal presvedčiť známym producentom Davidom O. Selznickom, aby ako populárny britský režisér začal nakrúcať filmy v Hollywoode.

HitchcockHneď prvá ich spolupráca zaznamenala veľký úspech v zámorí, keď film Mrtvá a živá (Rebecca, 1940) v hlavnej úlohe so Sirom Laurencom Olivierom bol ocenený Oscarom za Najlepší film roka, aj keď je pravda, že Selznick na Hitchcocka vo veľkej miere dozeral a preto Alfred nemohol naplno využiť svoje schopnosti pri nakrúcaní. Tento úspech mu však otvoril dvere vo veľkých štúdiách a jeho ďalšie filmy dosahovali postupne čoraz vyššiu kvalitu. Nasledovali filmy ako Zahraničný dopisovateľ (Foreign Correspondent, 1940), Sabotér (1942) a najmä Ani tieň podozrenia (Shadow of a Doubt, 1943), ktorým Hitchcock zabŕdol do žánru Noir filmu, aj keď už niektoré jeho predchádzajúce filmy smerovali k tomuto žánru (Hitchcock považoval tento film za najlepší zo všetkých, čo urobil).

V roku 1944 nakrútil okrem netradičného filmu Záchranný čln (celý film sa odohráva v jednom člne) aj dva krátke filmy pre francúzske ministerstvo propagandy pod názvami Aventure Malgache a Bon Voyage. Počas Druhej svetovej vojny stihol ešte nakrútiť veľmi zaujímavý film Rozdvojená duša (Spellbound), v ktorom hlavné úlohy stvárnili vtedajšie obrovské hviezdy Ingrid Bergman a Gregory Peck. Hitchcock nakrútil tento film so surrealistickým umelcom Salvadorom Dalím, ktorý mu pomáhal s výrobou jednej scény filmu, v ktorej má filmová postava prazvláštny sen. Hitchcock sa pri výrobe poriadne pohádala so Selznickom a navyše tento film ani nepovažoval za dobrý. Napriek tomu bola Rozdvojená duša nominovaná na viacerých Oscarov a získala jeden za hudbu.

Prvým povojnovým filmom Hitcha bol Povestný muž (Notorious, 1946), v ktorom zažiarili herci Cary Grant a Ingrid Bergman. Pre Hitchcocka to bol prvý film nakrútený v USA bez dohľadu Selznicka, čiže konečne bol Alfred absolútnym pánom výroby filmu. Povestný muž zaznamenal v USA obrovský úspech a toto ešte viac utvrdilo Hitchcocka v názore, že jeho vízia réžie je správna a divácky úspešná. Po tomto úspechu bol ešte prinútený Selznickom k nakrúteniu súdnej drámy Prípad Paradineová (The Paradine Case, 1947) s Gregorym Peckom, ale po tomto filme už mal voľné ruky vo výbere svojho ďalšieho projektu. Voľba padla na sfilmovanie skutočnej udalosti z roku 1920. Film dostal názov Povraz (The Rope, 1948) a Hitchcock v ňom naplno rozvinul svoje režijné majstrovstvo, keď zdanlivo jednoduchý príbeh odohrávajúci sa v jednom byte majstrovsky vygradoval pomocou extrémne dlhých záberov (až desaťminútové) a ich skvelej montáže. Tento film bol zaujímavý aj tým, že šlo o prvú spoluprácu Hitchcocka s hercom Jamesom Stewartom, s ktorým potom spolupracoval na výrobe viacerých skvelých filmov. Bol to aj prvý farebný film režiséra.

Hitchcock

Po Povraze nakrútil Hitchcock dva filmy, ktoré boli financované z jeho zdrojov a takisto aj z britských peňazí, čiže na istý čas sa vrátil späť do svojej vlasti. Prvým filmom z tejto dvojice bol pre Hitcha netradičný príbeh z devätnásteho storočia odohrávajúci sa v Austrálii s názvom Pod obratníkom Kozoroha (Under Capricorn, 1949) a dráma z divadelného prostredia Hrôza na javisku / Tréma (Stage Fright, 1950) s Marlene Dietrich v hlavnej úlohe. Po tomto britskom „výlete“ sa režisér vrátil späť do USA, kde nakrútil ďalší film zo žánru Film Noir, Cudzinci vo vlaku (Strangers on a Train, 1951). Opäť v ňom použil vynikajúce dlhé zábery a zaujímavo riešené scény. Napríklad úvodná scéna, v ktorej vidieť len nohy dvoch hrdinov, povie divákovi o postavách oveľa viac ako klasická expozícia v hocijakom inom filme. Cudzinci vo vlaku boli jeho prvým filmom pre štúdio Warner Brothers, s ktorým podpísal veľmi výhodnú zmluvu. Najmä preňho, pretože na základe tejto zmluvy mal takmer absolútnu voľnosť pri tvorbe filmu. Po tomto filme si dal na dva roky pauzu a potom nakrútil kriminálny príbeh v hlavnej úlohe s kňazom Spovedám sa (I Confess, 1953).

V rokoch 1954 a 1955 nakrútil Hitch rovno tri filmy s vtedy mimoriadne populárnou herečkou Grace Kelly (ktorá sa neskôr stala manželkou monackého kniežaťa Rainera). Prvým filmom bola Vražda na objednávku (Dial M for Murder, 1954), krimi thriller odohrávajúci sa prakticky celý čas v jednej izbe v Londýne (Hitchcock sa vyžíval vo filmoch odohrávajúcich sa na malom priestranstve). Druhý film z tohto roka Okno do dvora (Rear Window, 1954) sa stal jedným z jeho najlepšie hodnotených a ospevovaných filmov. Profesionálny fotograf (James Stewart) kvôli zlomenej nohe musí byť celý deň doma, a preto zo svojho okna sleduje dianie v bytovke oproti. Jedného dňa tam uvidí niečo, čo z diaľky vyzerá ako vražda. Pošle svoju priateľku (Grace Kelly), aby to išla zaňho prešetriť. Tento veľmi inteligentne vystavaný a zrežírovaný príbeh je aj po rokoch rovnako ohromujúci ako v dobe vzniku. Tretím filmom s Grace Kelly za sebou je odpočinkový romantický thriller s komediálnymi prvkami Chyťte zlodeja (To Catch a Thief, 1955), ktorý sa odohráva na francúzskej riviére a partnerom Grace je tu Cary Grant.

Po sérii filmov s Grace Kelly urobil Hitchcock dva netradičné projekty. Najprv nakrútil na svoju filmovú tvorbu veľmi zvláštny film, čiernu komédiu Problémy s Harrym (The Trouble with Harry,1955) a následne remake svojho filmu z roku 1934 Muž, ktorý vedel príliš mnoho (The Man Who Knew Too Much, 1956). Do remaku obsadil svojho obľubenca James Stewart a rozhodol sa urobiť tento film omnoho kvalitnejšie ako originál. Snaha sa mu viditeľne podarila, keďže film bol preňho ďalším úspechom a titulná pieseň z filmu Que Sera, Sera dostala Oscara a stala sa medzinárodným hitom (iste ste ju už niekedy počuli). Ešte v ten istý rok nakrútil Hitchcock film so svojou tradičnou témou muža na úteku. Film sa volá Nepravý muž (The Wrong Man, 1956) a tento klasický krimi film bol jedinou spoluprácou Alfreda s miláčikom amerického publika Henrym Fondom.

Hitchcock

Po týchto filmoch si dal opäť dva roky prestávku a potom nakrútil za sebou štyri filmy, ktoré sú považované za vrchol jeho tvorby a neustále fascinujú kritikov a divákov. Prvým je Vertigo z roku 1958 a hlavnú úlohu si zahral opäť James Stewart, ktorému robila spoločnosť herečka Kim Novak. Vertigo je veľmi zaujímavý mysteriózny thriller, ktorý má množstvo rovín interpretácie. Divák sám nevie, čo mu má veriť. Mysterióznemu príbehu je podriadená aj réžia. Hitchcock vo filme vyskúšal viacero netradičných efektov, čo je možno príčinou toho, že film diváci nechápali a kasovo prepadol. Ďalším jeho filmom bola rok na to veľká farebná a veľkolepá jazda Na sever severozápadnou dráhou (North by Northwest, 1959), kde Cary Grant ako muž na úteku zažíva typicky americké dobrodružstvá a film obsahuje dve geniálne scény, jednu s preletom lietadla nad poľom a druhú scénu zápasu na Mt. Rushmore. Jednoducho filmová klasika.

V roku 1960 nakrútil Alfred Hitchcock film, vďaka ktorému sa jeho meno bude navždy spájať s hororom, aj keď jedine tento jeho film sa dá považovať za čistý horor. Jedná sa o najznámejší Hitchcockov film Psycho (1960), ktorý sa nedá prirovnať k žiadnemu inému filmu kvôli dopadu na diváka a najmä vďaka skvelému záverečnému monológu Anthonyho Perkinsa. Povinný film pre každého správneho filmového fanúšika. Hitch si dal znova tri roky pauzu, aby sa mohol venovať televíznym seriálom a potom nakrútil snímku Vtáci (The Birds, 1963), v ktorej podobne ako v Psychu vybudoval skvelú atmosféru strachu a napätie aj vďaka soundtracku od Bernarda Herrmanna, ktorý napísal ten známy nervy drásajúci doprovod k Psychu. Film Vtáci nebol až natoľko kvalitný ako Psycho, ale vďaka drahej výprave a väčšej reálnosti sa film dočkal väčšieho úspechu ako Psycho a viacerí kritici tvrdia, že Vtáci boli posledným dobrým filmom Alfreda Hitchcocka.

Po Vtákoch nakrútil Hitchcock film Marnie (1964), v ktorom do hlavnej úlohy obsadil prvého Jamesa Bonda Seana Conneryho. Tento film nebol ani veľmi skvelý, ani hrozný, ale skôr taký nadpriemerný thriller. Po Marnie nasledoval rovnako kvalitná dráma zo špionážneho prostredia Roztrhnutá opona (Torn Curtain, 1966) a podobne zameraný film Topaz (1969), v ktorom sa Hitch zaoberal témou karibskej krízy. V roku 1972 sa vrátil Hitchock na chvíľu do Londýna, kde nakrútil zaujímavý film Zbesilosť (Frenzy, 1972), ktorý sa dá prirovnať k jeho vrcholným dielam. Posledným filmom majstra Alfreda bola komédia s thrilerovou zápletkou Rodinné spiknutie (Family Plot, 1976), ktorá sa ale nedočkala veľkého úspechu.

Hitchcock

Réžia

Hitchcockov štýl nakrúcania vychádzal najmä z toho, že objektom jeho režisérskeho záujmu boli najmä filmy s krimi zápletkou vo forme thrilleru s občasnými žánrovými presahmi, ktoré ale neboli natoľko výrazne, aby zmenili žáner filmu. Hitchcock v podstate nakrúcal iba filmy o zločinoch, ktorý tvorili prakticky vždy zápletku jeho diel. Hrdina v jeho filmoch je väčšinou muž, ktorý bol krivo obvinený a drvivá väčšina týchto hrdinov je na úteku pred spravodlivosťou najmä vo forme polície. Títo hrdinovia sú často úplne bežní ľudia, ktorí nevybočujú z radu, ale keď sú postavení pred obvinenie, okamžite zmenia svoje chovanie. Keď už je hrdinom naozajstný zločinec, tak ho Hitchcock zobrazuje spôsobom, že mu divák začne čoraz viac fandiť, aj keď podvedome vie, že nekoná správne.

Hitch bol pri nakrúcaní filmu obrovským puntičkárom. Najprv si scenár dlho vyberal, aby si následne do najmenších podrobností premyslel scény filmu a potom si nakreslil storyboardy ku každej scéne. Podobne dôkladný bol aj pri nakrúcaní. Mal rád všetko pod svojou kontrolou. Preto mal problémy práve s producentom Selznickom, ktorý chcel pri nakrúcaní presadzovať svoju víziu filmu (čo je bežným zvykom producentov aj v dnešnom Hollywoode). Vďaka tejto vlastnosti sú v podstate všetky jeho filmy, ktoré mohol slobodne nakrúcať veľmi kvalitné. Rovnako herci boli často z jeho puntičkárskeho prístupu mierne vedľa, keďže Hitchcock sa snažil, aby nehrali ako v divadle (čiže zbytočne výrazne, priam až afektovane), ale aby sa snažili správať čo najrealistickejšie. Viacerí herci tieto snahy vítali, a preto sa stali Hitchockovými obľúbencami (napríklad spomínaný James Stewart). Ohľadom hercov sa ešte traduje, že Hitchcock bol zaťažený na blondínky, preto ich aj častejšie obsadzoval do svojich filmov, najmä do úloh femme fatale. Táto informácia je pravdivá, pretože Hitchcock naozaj obľuboval blondínky a rád ich obsadzoval do filmových úloh (najmä Grace Kelly), je ale zase pravdou aj to, že v jeho filmoch hrala často aj napríklad Ingrid Bergman, ktorá blondínou rozhodne nebola. Hitchcock to zdôvodňoval tým, že blondíny podľa neho pôsobia na diváka tajomnejšie a zaujímavejšie.

Hitchcock

Vo svojich filmoch Alfred Hitchcock často používal opakované filmové motívy, ktoré sú niečím ako trademarkom jeho tvorby. Zvyčajné smerovanie príbehu a typických hrdinov som už spomínal. Okrem toho často v jeho filmoch vystupovali autoritatívne postavy matky (napríklad vo filme Psycho), keďže Hitchcock mal práve takéto spomienky na svoju matku. Takisto často v jeho filmoch hrdinovia cestujú vlakom, pijú brandy alebo pozorujú iné postavy. Osobitou kapitolou sú sexuálne narážky, ktoré Hitchcock vkladal do svojich filmov veľmi umne tak, aby pri tom bola zachovaná istá úroveň filmu. Takisto často zmieňovaným prvkom jeho tvorby sú takzvané cameo úlohy. Hitchcock si ako režisér takmer v každom svojom filme zahral maličkú úlohu. Z počiatku svojej kariéry to robil kvôli nedostatku hercov, ale ako jeho hviezda stúpala začal robiť cameo výstupy kvôli poverčivosti. Postupne vynachádzal čoraz sofistikovanejšie metódy svojich cameo. Napríklad vo filme Záchranný čln sa musela jeho podobizeň objaviť v novinách, pretože celý film sa odohrával v jednom člne a tak sa nemohol inak Hitchcock do záberu doplniť. Väčšinou však jeho cameo výstupy boli založené na mimovoľnom objavení sa v zábere, keď napríklad hlavná postava vrazila do chodca Hitchcocka, alebo vo filme Vražda na objednávku sa Hitchcock objavil na fotke z internátu.

Alfred Hitchcock je naozaj jedným z najväčších filmových režisérov všetkých čias a právom sa zvykne nazývať rôznymi titulmi ako Majster Hrôzy a podobne. Vôbec pritom nevadí, že nikdy nezískal Oscara za réžiu a že viacerí kritici vyčítajú jeho filmom nízkosť témy. Svojimi filmami stále fascinuje filmových nadšencov a asi aj dlho bude, pretože kvalita jeho filmov sa vekom vôbec nezmenila.