Fontána

Originálny názov: The Fountain

Žáner: dráma / sci-fi / romantický
Minutáž: 96 minút
Krajina pôvodu: USA
Rok: 2006
Prístupnosť: MP 12

Réžia: Darren Aronofsky
Scenár: Darren Aronofsky
Kamera: Matthew Libatique
Hudba: Clint Mansell
Hrajú: Hugh Jackman, Rachel Weisz, Ellen Burstyn, Cliff Curtis, Mark Margolis, Ethan Suplee, Sean Patrick Thomas, Donna Murphy

Každá doba má svojho kultového režiséra, ktorému Akadémia asi nikdy neudelí Oscara, ktorého filmy si na seba len tak-tak zarobia, ale každý jeho počin je očakávaný medzi nemainstreamovými divákmi, pre ktorých je daný autor malým bohom. Medzi adeptov na kultovosť jednoznačne patrí Darren Aronofsky, ktorý po vysokej škole natočil spolu so svojimi spolužiakmi nezávislý film Pi o jednom šialenom matematikovi a vďaka unikátnemu príbehu a najmä novátorskej vizuálnej stránke film získal na festivale Sundance cenu za réžiu a dostal sa aj do bežnej kinodistribúcie. Nasledoval geniálny protidrogový Requiem za sen, ktorý by mali pustiť každému mladému človeku, čo chce vyskúšať drogy. Navyše, ak nechápete slovo katarzia, práve záver tohto filmu vám ho môže až veľmi konkrétne vysvetliť. A teraz sa u nás konečne začína premietať jeho zatiaľ posledný film, dlho pripravovaná Fontána.

Príbeh Fontány je úplne jednoduchý, ale pritom neuveriteľne komplexný a skrývajúci priestor pre rôzne interpretácie. Narácia filmu je rozdelená na tri príbehové línie, v ktorých sa zakaždým vyskytuje muž a žena. V prvej, historickej časti, sa španielsky conqiustador Tomas snaží nájsť pre svoju kráľovnú Izabelu takzvaný strom života, ktorý by mal zaručiť večný život tomu, kto ho nájde. V druhej časti sa v súčasnej dobe pokúša lekár Tom nájsť liek, ktorým by vyliečil svoju smrteľne chorú manželku Izzy. A do tretice vesmírnym priestorom cestuje ako keby v mydlovej bubline holohlavý cestovateľ Tom, ktorý sa snaží so svojím vesmírnym korábom dostať k svojmu vytúženému cieľu, a to k hmlovine zvanej Xibalba…

Aronofsky svoje dielo poňal ako meditatívno-filozofické zamyslenie nad zmyslom života, najmä vo vzťahu k odvekej túžbe človeka žiť večne. K tomu sa pridáva téma, ktorá je pre každého človeka extrémne bolestivá a to je smrteľná choroba milovanej osoby. Dôležitejší ako samotný príbeh je ale celkový audiovizuálny vnem, ktorý divák do seba vstrebe. Vyžaduje istý stav mysle a na ten Aronofsky pripravuje diváka od prvých minút pomalým rozjazdom, po ktorom film začína gradovať a ku koncu Fontána diváka priam vrazí do sedadla svojím finále. Nie je síce natoľko divoké ako v prípade Requiem za sen (celkovo je táto snímka oveľa komornejšia a intímnejšia než Requiem), ale napriek tomu dokáže vyvolať veľmi silné emócie. Komornosť filmu ale vôbec nie je na škodu, práve naopak, film sa svojím zameraním na vnútro človeka viac približuje divákovi a niečo v ňom zanecháva.

Komornému, meditatívnemu a zároveň mystickému poňatiu bolo podriadené pri výrobe všetko. Aronofského dvorný kameraman Matthew Libattique nasnímal celý film s použitím kamerových filtrov, pri ktorých vynikla najmä zlatá farba, a takisto nezabudol na svoje tradičné kamerové experimenty. Skvelú hudobnú súčasť filmu zložil takisto Aronofského dlhoročný spolupracovník, Clint Mansell, ktorý opäť dokázal, že jeho soundtracky sú malými zázrakmi medzi filmovou hudbou. Hudba podobne ako film postupne graduje, keď spočiatku diváka pripravuje na neskorší zážitok pomalými tempami a sugestívnou rytmikou až k posledným skladbám, ktoré neuveriteľným spôsobom útočia na divákove zmysly a emócie.

V dvoch hlavných hereckých rolách sa divákovi predstavia režisérova partnerka Rachel Weisz ako Izabel a Hugh Jackman ako Tom. Najviac film stojí na výkone Jackmana, ktorý je v podstate celý čas na plátne, našťastie tento austrálsky herec ukázal, že dramatické úlohy s vypätými scénami dokáže zahrať graciózne a úplne realisticky, a že jeho herectvo sa neobmedzuje iba na maskulínneho Wolferina z X-Menov. Jackman sa v poslednej dobe stále viac zameriava práve na vážne úlohy (napríklad aj vo filme Dokonalý trik), čo je len chvályhodné, pretože mu to ide čoraz lepšie. Vo filme sa mihnú vo vedľajších úlohách aj herci z predchádzajúcich Aronofského počinov, konkrétne Mark Margolis a Ellen Burstyn.

Fontána je skrátka ďalší masterpiece z dielne režiséra Aronfského. Film, ktorý má emotívny soundtrack, jedinečnú vizuálnu stránku a perfektný príbeh. Fontána by sa dala asi najlepšie prirovnať k filmovej klasike od Kubricka, 2001: Vesmírna Odysea, pretože podobne dokáže zasiahnuť divákove zmysly a pohladiť dušu. Ak sa vyberiete na Fontánu do kina, pripravte sa na enormnú emocionálnu a audiovizuálnu smršť, ktorú si budete ešte dlho pamätať.