Originálny názov: Penguins of Madagascar

Žáner: animovaná dobrodružná komédia
Minutáž: 92 minút
Krajina: USA
Rok: 2014
Prístupnosť: MP

Réžia: Eric Darnell, Simon J. Smith
Scenár: John Aboud, Michael Colton, Eric Darnell, Tom McGrath, Brandon Sawyer
Hudba: Lorne Balfe

V slovenskom znení: Juraj Predmerský, Martin Vitek, Kamil Kollárik , Laco Konrád, Filip Túma, Gregor Holeška, Henrich Platek , Kristína Turjanová, Ján Tréger, Dušan Szabó a ďalší

Tučniaky z Madagaskaru (Penguins of Madagascar, 2014)Asi desaťročný chlapec, ktorý popri mne vychádzal z kinosály, to zhrnul veľmi dobre. „Skoro ako Madagaskar 4, ale bez tých ostatných.“ Nevidela som síce štvrté pokračovanie Madagaskaru a ani on nie, pretože pôjde do kín až v roku 2018, no som si istá, že jeho pozorovanie bude platné bez ohľadu na to, ktorý diel tejto DreamWorks-ovskej franšízy si do porovnania doplníte.

Toto jednoduché a pritom výstižné konštatovanie malého diváka v sebe skrýva dva poznatky. Po prvé, tvorcom sa pravdepodobne podarilo presne to, čo chceli – a to naklonovať film so všetkými „tvorivými“ postupmi, schémami, stereotypmi a zrejme aj ziskami a spustiť tak ďalší projekt, ktorý bude bezproblémovo plodiť pokračovania. To druhé a omnoho podstatnejšie (pre mňa a pre tých, ktorí sa aspoň trochu obávajú o budúcnosť kultúrnej produkcie pre najmenších) je, že sú deti, ktoré si dokážu všimnúť opakujúce sa schematické vzorce Hollywoodu a ak smiem súdiť podľa tónu hlasu a výrazu tváre tohto chlapca, má to dopad aj na ich hodnotenie filmu. To je, milí čitatelia, v čase čoraz častejšieho cynického zatracovania budúcich generácií veľmi dobrá správa.

Tučniaky

Horšou je, že bol v dave detských hláv skôr výnimkou potvrdzujúcou pravidlo. Filmy pre deti recenzujem často, preto som v kine zažila s deťmi všetkých vekových skupín už kadečo. Krik, beh, hru na preliezky so sedadlami – ale hlavne absolútny nezáujem o plátno, ktorý tradične nastáva medzi desiatou a pätnástou minútou filmu. Tučniaky z Madagaskaru si síce vyslúžili stabilný ruch v sále, no deti sa na filme celý čas smiali a sledovali ho s neskrývaným záujmom. Jedno sa musí tvorcom uznať – každý záber a každú sekundu filmu čímsi vyplnili, odvrátiť zrak od neustáleho pohybu na plátne zvládli naozaj len tie najrozlietanejšie z detí.

Pútať a udržať pozornosť, to sa filmu darilo výborne, škoda len, že s ňou nemali v pláne akokoľvek pracovať. Nemožno tvorcom uprieť, že mali mnoho výborných nápadov, no rozhodli sa za každú cenu vtesnať ich všetky do jedného animáku, a tak sa rozprávanie príbehu stalo doslova vedľajším produktom scenára. Kto vie, možno len režisérska dvojica Eric Darnell a Simon J. Smith dostali do rúk prihrubý scenár a nevedeli si vydupať u producentov žiadne zmeny, alebo presne taká preplnená bola ich vízia filmu. Hovoriť o dynamike je zbytočné, akcia sa od začiatku až do samého konca nezastaví, nevydýchne si, nedá divákovi pokoj.

Tučniaky

To, že sa tučniaky dočkali filmového spracovania nie je prekvapením; to, že sa tvorcovia rozhodli úplne ignorovať paralelne existujúce tri série dobrodružstiev z animovaného seriálu, hovorí o tom, v akej úcte majú svoje vlastné postavičky. Do kín sa štyria špiónski komrádi dostali nielen s fungl novou dejovou líniou, ale s veľkou dávkou klišé a s „kvázi-vtipne“ prevrátenými stereotypmi (pretože jemnocitného medveďa by nikto nečakal). Nezabudli ani na ten najjednoduchší humor, ktorý – pravda – deťom celkom postačí, pretože nikto neočakáva, že toto bude film, ktorý by divákom postupne pri reprízach v telke prirástol k srdcu a na ktorý by ktosi v budúcnosti nostalgicky spomínal. Tvorcom síce neprekáža, že nedokážu s emóciou pracovať dlhšie ako päť sekúnd a vyvrcholenie príbehu sa vlastne stratí v hromade gagov, no malo by to prekážať vám.