Transcendencia

Scenárista Jack Paglen a režisér Wally Pfister sa vo svojej prvotine pustili do témy, ktorá mala svoje pevné miesto v ére klasickej sci-fi literatúry. Často sa jej vo svojich kratších prácach venoval napríklad poľský spisovateľ Stanislaw Lem. Nedávno podobný námet zo súčasnosti priniesol v podobe románu Robert Harris a aj jeho práca by sa mala dočkať sfilmovania.

Manželia Will (Johnny Depp) a Evelyn Casterovci (Rebecca Hall) sú poprední svetoví odborníci na umelú inteligenciu. V laboratóriu pracujú spolu so svojim najlepší priateľom Maxom Watersom (Paul Bettany), ktorý sa snaží z ich výskumu odvodiť medicínske technológie. Ich pýchou je umelá inteligencia PINN bežiaca na kvantovom superpočítači. Po jednej z verejných prezentácii výskumu je Will postrelený členom radikálnej skupiny RIFT, ktorá sa snaží zastaviť vývoj umelej inteligencie. Tú považuje za najväčšiu hrozbu pre ľudstvo. Simultánne sa odohrajú útoky na všetky popredné výskumné tímy a výskum Casterovcov je tak jediný, ktorý ostal nedotknutý. Avšak guľka, ktorá zasiahla Willa, bola potiahnutá polóniom, a on tak do niekoľkých týždňov zomrie na chorobu z ožiarenia. Evelyn sa ho rozhodne za každú cenu zachrániť.

Keby Paglen napísal Transcendenciu ako poviedku, vyhol by sa množstvu kritiky, ktorej film čelí. Verím, že práve fanúšikovia literárnej sci-fi budú snímku vedieť oceniť.

Tí ostatní už asi menej, ako dokazujú aj početné negatívne reakcie. Netreba sa však nechať odradiť, Transcendencia v sebe ukrýva niečo, prečo sa ho oplatí pozrieť. Ťažko to pomenovať, ale v rozpore s tvrdeniami o pokuse vytvoriť moderné sci-fi mi film silne pripomína atmosférou, štýlom, či spôsobom rozprávania príbehu poviedky zo 60. rokov.

Príbeh Transcendencie je aj obdobne komorný a podobne vystavaný. Pod mnohé nedostatky sa podpísala neskúsenosť tvorcov, čo prinieslo naozaj zbytočné prešľapy. Mnohé si počas pozerania neuvedomíte, ale tento film potrebuje diváka, ktorý je ochotný o ňom aspoň trochu uvažovať, vďaka čomu si uvedomíte aj tie mínusy. Mnohé sú však len v rovine scenáristických skratiek, a tak nie sú až tak podstatné. Na myšlienkach vo filme nič nemenia, ani neznižujú ich hodnotu.

V klasických príbehoch o umelej inteligencii, ktorá získa neobmedzenú moc, si zväčša rýchlo sám stvoriteľ alebo niekto z jeho okolia uvedomí, že riziko je príliš veľké a treba konať. Stane sa to aj tu, i keď silný záver filmu hovorí skôr o tom, že to všetko mohlo byť inak. Transcendencia je tak hlavne príbehom o nepochopení – toho, čo robí človeka človekom; toho, ako nám technológia môže a i nemusí byť nápomocná. Je aj o tom, ako nevieme nájsť rovnováhu.

Obstojí to aj ako film, nie len ako filozofická úvaha. Príjemne prekvapili viacerí herci, najmä Paul Bettany, Cilian Murphy a Rebecca Hall. Jej postava Willovej manželky a vedkyne má na plátne zrejme najviac priestoru a nie je to náhoda. Je v skutočnosti motorom všetkého, aj keď si to sama vždy neuvedomuje. Je to ona, ktorá chce Willa digitalizovať a sú to jej životné plány, ktoré Will už ako umelá inteligencia plní. Nanešťastie nie vždy práve najlepším spôsobom.

Johnny Depp napriek zdanlivo hlavnej postave tu teda nemal až takú veľkú rolu. Zväčša je prítomný len hlasom. Celkovo mu však táto civilnejšia postava dobre sadla a bolo príjemné vidieť ho po čase v inej ako opileckej, či extravagantnej polohe.

Silnou stránkou filmu je podľa očakávaní kamera. Režisér Wally Pfiser ju síce zveril kolegom, ale jeho vplyv sa nezaprel. Ide totiž o skúseného hlavného kameramana, ktorý napríklad získal Oscara za Inception. Možno práve to a producentský dohľad Christophera Nolana spôsobilo u publika zbytočne veľké očakávania.

Transcendencia rozhodne je dobrý film. Ak vás niečo v týchto riadkoch zaujalo, skúste to s ním.

---