Učiteľka

Karlovarský filmový festival je tradičným útočiskom premiér českých a slovenských filmov. Nie je preto prekvapením, že sa Jan Hřebejk rozhodol svoj najnovší film publiku predstaviť práve tam. Podarilo sa mu však nakrútiť dostatočne pútavú a kvalitnú snímku na to, aby mal šancu zvíťaziť v hlavnej kategórii?

Zaručene sa vám v pamäti vynorí obraz pedagóga, ktorého ste počas vašich školských čias z duše nenávideli. Mohli ste mať rôzne dôvody. Zrejme sa vám však nestalo, že ste na konci roka prepadli preto, že váš otec súdružke učiteľke odmietol prepašovať buchty do Ruska.

Tragikomická dráma Učiteľka sa odohráva v časoch tvrdého socializmu. Základná škola, drevené lavice a ona. Na pohľad milá, vždy usmiata, oddaná členka komunistickej strany. Je začiatok nového školského roka a prvá hodina prebieha zvyčajne. Súdružka učiteľka vás vyzve, aby ste sa predstavili a… povedali, kde pracujú vaši rodičia. Zatiaľ nič nezvyčajné. Pani učiteľke je však toľko omieľané slovo korupcia úplne cudzie a vo vydieraní rodičov „svojich“ školských detí je možno ešte lepšia ako v učení ruského jazyka.

Scenárista Petr Jarchovský pri písaní scenára vychádzal zo svojich skutočných spomienok. Film má jednoduché, navzájom prepojené línie, ktoré zobrazujú jednotlivé príbehy detí a rodičov. Tí sú kvôli dobrému prospechu svojich detí nútení poskytovať súdružke menšie či väčšie láskavosti. Nie každý je však ochotný na tento netradičný pedagogický štýl pristúpiť. Na rodičovskom združení preto vzniká konflikt dvoch táborov – učiteľkiných zástancov a odporcov. Výsledok môže mať len dva varianty. Buď učiteľka školu opustí, alebo systém elitárskeho prospechárstva, tak typického pre bývalý režim, znovu zvíťazí.

Hřebejkove komplikácie so zháňaním finančných prostriedkov v Česku využil Slovenský audiovizuálny fond a RTVS. Tá však neposkytla len peniaze. Prakticky celý film bol nakrútený v priestoroch Slovenskej televízie v Mlynskej doline. Budovy pripomínajúce skanzen socializmu boli totiž ideálne. Vznikla v nich trieda, nemocnica a dokonca aj exteriéry letiska.

Hřebejk však zašiel ešte ďalej a do filmu obsadil prevažne slovenských hercov. Zuzana Mauréry bola vhodnou voľbou. Postava učiteľky je v jej podaní uveriteľná. Človeka sa zmocňuje dojem, že čerpá z praktických učiteľských skúseností. Veľmi vhodným krokom bolo aj obsadenie Csongora Kassaia, predstavujúceho frustrovaného otecka odmietajúceho sa podvoliť tlaku učiteľky. Csongymu úlohy civilných chlapíkov bojujúcich s nepriazňou a nespravodlivosťou jednoducho sedia.

Silnou stránkou sú aj výkony detských hercov. Richard Labuda, pochádzajúci zo slávnej hereckej dynastie, už má za sebou niekoľko veľkých úloh, jeho obsadenie bolo preto rozhodnutím na istotu. Ostatné detské postavy sú však rovnako uveriteľné, herci neprehrávajú a počas celého filmu nenastane divákmi často očakávané pochybenie.

Mimoriadnym pozitívom je aj rozhodnutie celého štábu film nepredabovať. Český divák sa preto dočká originálneho zvuku a naši západní susedia si po dlhšom čase v spoločnom filmovom projekte vypočujú dramatickú prevahu slovenčiny. Ako to prijme najmä mladší český divák, ukáže až čas.

Učiteľka je kombináciou dvoch žánrov – drámy a komédie. Pokračuje teda v nasadenom „pelíškovskom štýle“. Občanský průkaz, Pupendo, či Něžné vlny sú len zlomok z filmov zobrazujúcich socialistické krivdy tragikomickým spôsobom, ktoré sa stali pre československý film typickým. Režiséri v oboch krajinách sa ho už roky buď nevedia alebo, vďaka neustále prítomnej horko-sladkej nostalgii obyvateľstva, nechcú vzdať.

Ak to funguje a robí sa to kvalitne, prečo nie? Je však potrebné podotknúť, že niekomu tento neustále rovnaký spôsob zobrazovania „socíku“ nemusí sedieť.

Učiteľka je napriek tomu jednoduchým, herecky výborne obsadeným, príjemným a vtipným filmom. Zároveň vám poskytne možnosť uvedomiť si, akým spôsobom fungovala doba minulá, kvôli ktorej sa nám stále nedarí zbaviť množstva negatívnych aspektov súčasnej spoločnosti.

---