Originálny názov: Calvary
Žáner: dráma
Minutáž: 101 minút
Krajina: Írsko / Veľká Británia
Rok: 2014
Réžia: John Michael McDonagh
Scenár: John Michael McDonagh
Kamera: Larry Smith
Strih: Chris Gill
Hudba: Patrick Cassidy
Hrajú: Brendan Gleeson, Chris O’Dowd, Kelly Reilly, Aidan Gillen, Dylan Moran, M. Emmet Walsh, Domhnall Gleeson, Gary Lydon, Orla O’Rourke, Marie-Josée Croze, Isaach De Bankolé, David Wilmot, Pat Shortt a ďalší
Otec James (Brendan Gleeson), katolícky kňaz v malej írskej dedinke, kde pozná každý každého, si pri spovedi vypočuje „priznanie“ jednej zo svojich ovečiek – „Prvýkrát som ochutnal semeno, keď som mal sedem rokov.“ Lakonická odpoveď otca Jamesa – „Skutočne iskrivá úvodná veta“ môže byť odozvou nielen na slová človeka za mriežkou, ale aj zhodnotenie prvej repliky celého filmu. Ironický nádych ale rýchlo zmizne s ďalšími slovami neznámeho, ktorý oznámi, že kvôli tomu, že bol v detstve znásilňovaný kňazom, zabije otca Jamesa. Pretože len ak zabije nevinného a dobrého kňaza, šokuje a vyvolá rozruch, takže jeho čin bude mať nejaký zmysel.
Hoci by mohol divák nadobudnúť pocit, že po tomto úvode pôjde o svojskú detektívku, v ktorej sa nebude hľadať, „kto to urobil“, ale „kto to urobí“, film sa uberie úplne iným smerom. Ako otec James ozrejmí v rozhovore s biskupom, vie, kto sa mu vyhráža smrťou (hoci divákovi neostáva nič iné, ako hádať).V kresťanskom náboženstve je silne zakotvená idea krížovej cesty, ktorá sa skladá zo zastavení ilustrujúcich Ježišovu cestu na Kalváriu, kde má byť ukrižovaný. Prvé zastavenie hovorí o Ježišovom odsúdení na smrť, ktorú podstúpi za hriechy iných. Otec James v mrazivej úvodnej scéne dostáva sedem dní na usporiadanie svojich záležitosti. Potom zomrie – za hriech iného.
V malebnom prostredí írskeho pobrežia režisér a scenárista John Michael McDonagh, starší brat slávnejšieho Martina McDonagha, rozvíja príbeh zaoberajúci sa otázkami viery a odpustenia, upadajúceho vplyvu katolíckej cirkvi, ale aj malomestskej, resp. dedinskej morálky. McDonagh tu vytvoril postavu, ktorá je skrz-naskrz kladná, hoci ako film plynie, zisťujeme, že otec James má bohatú, dramatickú minulosť – mal problémy s alkoholom, zomrela mu manželka a jeho jedinej dcére sa rúca jeden vzťah za druhým, pričom koniec posledného viedol až k pokusu o samovraždu. To všetko robí jeho postavu živšou a uveriteľnejšou, najmä v kontraste s kňazským kolegom, otcom Learym (David Wilmot), ktorý má len jednu chybu – „chýba mu charakter“, a to je to najhoršie, čo môže otec James o niekom povedať.
Svoj film McDonagh zaplnil rôznymi postavami – ateistický lekár (Aidan Gillen), vulgárny mäsiar (Chris O’Dowd), jeho promiskuitná žena (Orla O’Rourke), jej milenec, africký prisťahovalec (Issach de Bankolé), citovo nevyrovnaný mladík (Killian Scott), majiteľ baru (Pat Shortt), zhýralý inšpektor (Gary Lydon), prostitút (Owen Sharpe) a cynický, znudený milionár (Dylan Moran). Počas týždňa, ktorý otec James dostal od svojho budúceho vraha, máme možnosť spoznať všetky tieto postavy, ich vzťahy k hlavnej postave, ale aj medzi sebou. Ich vzájomné väzby môžu byť všelijaké, ale vždy je to otec James, ktorý je vnímaný ako cudzinec – určitým spôsobom autorita, ale autorita bez moci niečo zmeniť. Dá sa povedať, že jeho jediným a najlepším priateľom je pes a, samozrejme, jeho dcéra, ktorá už ale žije svoj vlastný život a u otca sa zastaví len na návšteve. Spomínané postavy tiež prezentujú stereotypné nazeranie na dnešnú cirkev (samozrejme, mnohokrát oprávnené) – sexuálne škandály, chamtivosť, neschopnosť ľuďom reálne pomôcť.
Kľúčovým motívom, rezonujúcim už od prvej scény, je schopnosť odpúšťať. Vrah otca Jamesa touto schopnosťou nedisponoval, čo vedie k tragickému koncu. V jednom z najdôležitejších rozhovorov vo filme hovorí otec James svojej dcére Fione (Kelly Reilly) o tom, že sa priveľa hovorí o hriechoch a málo o cnostiach. A po jej otázke konkretizuje: „Myslím, že odpustenie je veľmi podceňované.“ Záverečná scéna dáva tušiť, že jeho slová sa neminuli účinkom.
Ako ubiehajú dni, atmosféra v dedine pomaly hustne a vzťahy medzi otcom Jamesom a jeho farníkmi sú čoraz napätejšie. Sledujeme snahu hlavného hrdinu aktívne sa zapájať do života jemu zverených duší, ktorá sa ale poväčšine stretáva s nezáujmom, ak nie priam s nenávisťou. Veľkú výpovednú hodnotu má scéna, v ktorej otec James sprevádza malé dievča na jej ceste na pláž. Z ničoho nič sa prirúti jej otec na aute a nahnevane berie dcéru preč z kňazovho dosahu, zanechajúc otca Jamesa v bolestnom úžase. Okrem toho sa ale musí vyrovnať aj s omnoho hmatateľnejšími prejavmi svojej neobľúbenosti (alebo skôr toho, čo reprezentuje). Vypálenie kostola alebo zavraždenie psa bez odhalenia vinníka evokujú pocit akéhosi kolektívneho zla, vzdialene pripomínajúceho to v Hanekeho Bielej stuhe. Ani tu nepoznáme páchateľa, ktorým môže byť ktokoľvek, skrývajúc sa za relatívnu anonymitu poskytovanú pevne zviazaným spoločenstvom malého mestečka alebo vidieckej usadlosti.
Hoci sa žánrovo jedná o takmer čistú drámu, McDonagh je dostatočne inteligentný na to, aby ťažké témy odľahčil humorom, hoci poväčšine čiernym. Tomu výrazne napomáha aj obsadenie hercov, ktorí sú v komediálnom žánri ako doma (Chris O’Dowd, Dylan Moran), poprípade cynická postava Aidana Gillena, ktorý sa medzinárodne preslávil v televíznom seriáli Hra o tróny. Najväčším esom v režisérovom rukáve je nepochybne Brendon Gleeson, ktorého výkon dáva Kalvárii ďalší rozmer. Je to už ich druhá spolupráca, nadväzujúca na snímku The Guard (2011). Charizmatický Gleeson, zjavom pripomínajúc biblického proroka, dokonale korešponduje so svojou postavou a robí z celého filmu takmer one-man show.
Kalvária je film, ktorý sa zaoberá veľkými témami, ale nebojí sa ani každodenného života. Možno práve to je na škodu, pretože divák môže mať pocit určitej nekonzistentnosti autorovej výpovede, ktorá sa rozbieha viacerými smermi, zameriavajúc sa na postavenie a osamelosť kňaza (alebo dobrého človeka všeobecne) v dnešnej spoločnosti, kritiku írskej spoločnosti a cirkvi, ale aj na otázky viery a medziľudských vzťahov. Plusmi sú inteligentný scenár, výborné herecké výkony, podmanivá kamera a posolstvo, ktoré v konečnom dôsledku nie je viazané na žiadne náboženstvo ani ideológiu.
