Rio 2

Petra K. Adamková
Petra K. Adamková
Recenzia

Rio 2 (The Railway Man, 2014)Žáner: animovaná dobrodružná komédia
Minutáž: 101 minút
Krajina: USA
Rok: 2014
Prístupnosť: MP

Réžia: Carlos Saldanha
Scenár: Don Rhymer, Carlos Saldanha
Strih Harry Hitner
Hudba: John Powell

Hrajú (v slovenskom znení): Michal Klučka, Danica Jurčová, Peter Marcin, Kamil Mikulčík, Roman Pomajbo, Marián Miezga, Daniela Mackovičová, Ivan Gogál, Ján Gallovič, Marek Suchitra a ďalší

Ak by som mala vysvetliť negatívne recenzie v zahraničných médiách, asi by som si tipla, že Rio 2 patrí medzi to malé percento animákov, ktorým dabing trochu pomôže. Skrotí ten pretlak slangu a vtípkov do takej miery, že napokon rýchle tempo, ktorým tvorcovia navodzujú dojem plnosti (dúfajúc, že ide o synonymum plnohodnotnosti), klesne na takú akurátnu a prijateľnú úroveň. Paradoxne, relaxujúco pôsobia aj spevácke vsuvky – ak sa vám totiž nechce vnímať vysoké tóny či jednoducho nerozumiete slovenskému rapu, nič sa nestane, ak jednoducho prestanete počúvať a na chvíľu „vypnete“. Nič dôležité vám zaiste neunikne.

Rio 2 nepatrí medzi tie najoslavovanejšie filmy, no nedajú sa uprieť dve veci. Po prvé, južanská atmosféra so sebou nesie ohromný pozitívny náboj (týmto vynikala už filmová jednotka). Užívanie si života plnými dúškami – to je niečo, čo deti učiť netreba a čo môže prehovárať skôr k rodičom. Tanec, rytmická hudba a zábava na piesčitých plážach však nevyhnutne vyznievajú ako nereálny ideál, no pripomenúť si sem tam, že život nie je len o povinnostiach, veru, nie je na škodu. Po druhé, ide o jeden z mála animákov, ktoré sa – možno aj vďaka dabingu – nesnažia skrývať kadečo v kontexte či medzi riadkami. Neviem, ako je na tom pôvodné znenie, ale sedieť v kine na detskom filme a nezúfať nad popkultúrnymi odkazmi, ktoré deti nemajú šancu pochopiť, či nad sexuálnymi narážkami je fakt osviežujúce.

Rio 2 (2014)

Ďalej treba oceniť, že scenáristi zvládli skĺbiť tri viac-menej samostatné dejové línie do funkčného celku. V prvej z nich, tej hlavnej, sa Blue snaží objaviť svoje prirodzené Ja a zapadnúť medzi ostatných papagájov svojho druhu; v druhej sa lesom dosť nešikovne potĺkajú naši ľudskí známi z prvého filmu, aby zachránili prales a v tretej sa biely melodramatický papagáj citujúci Shakespeara a hitovku každej oldies party (I Will Survive od Glorie Gaynor) ženie za krvavou pomstou. Vlastne zabúdam na štvrtú líniu. V tej sa známe vtáky „z ulíc“ Ria de Janeira snažia v Amazónii usporiadať ten najokázalejší karneval a vďaka ich konkurzom – ktoré mnohí konšpiračne uvažujúci podozrievajú z jediného cieľa a to vychovať novú generáciu divákov talentových šou – sa vám na plátne predstaví aj pestré (a celkom zábavné) defilé pralesných zvierat. Iste, filmársky ide o lacný trik, no našťastie to s ním nepreháňajú.

Aby som sa teda vrátila k pôvodnej myšlienke, vzhľadom na „rozvetvenosť línii“ je celistvosť príbehu vlastne zaujímavým prekvapením. Vedľajšie postavičky totiž nie sú len príležitostným a samoúčelným rozptýlením deja (ako nap. veveričiak Scrat z Doby ľadovej), ale pomerne prirodzenou súčasťou príbehu. Zaiste, Rio 2 má povedomú zápletku a mnohé momenty sa vám budú zdať známe či typické – to sú oprávnené výčitky. Nezabudnime však, že deti toho nemajú napozeraného tak veľa, ako dospelí a odniesť si z filmu beztak môžu mnoho dobrého. Rio 2 má celkom aktuálne ekologické (kácanie pralesov) a spoločenské posolstvo (neopodstatnené predsudky).

Rio 2 (2014)

Chodím na veľa detských filmových predstavení a musím povedať, že väčšinou bývajú deti neposedné. Vtedy hľadám problém, buď v nevhodnom spracovaní, rozptyľujúcich vedľajších líniách, či v absurdnej snahe uspokojiť i prísediaceho rodičia – čo koniec koncov vyústi v dieťa, ktoré si „nevedno prečo“ v kine hľadá inú zábavu. Riu 2 sa dá vyčítať kadečo, ale v konečnom dôsledku – súdiac podľa nebývalého pokoja v sále – tento film deti zaujal a aj si udržal ich pozornosť do samého konca.

Hľadiac na túto hlavnú cieľovú skupinu, ide o nenáročný animák s pozitívnym posolstvom. Film, ktorý sa nasilu netlačí do multigeneračnej zábavy je skôr výnimkou a už toto samotné ho posúva do nadpriemeru. (Áno, takto hlboko klesli kritériá v žánri detských filmov.) Nemôžeme predsa vždy čakať Pixarovskú či Disneyovskú kvalitu.