BBC nakrútila pre svoj americký kanál štvordielnu minisériu Fleming k 50. výročiu vzniku Jamesa Bonda. Zaoberá sa jeho stvoriteľom, Ianom Flemingom a to konkrétnou tou časťou jeho života, ktorá mala vplyv na kreovanie postavy agenta jeho veličenstva a podnietila vznik týchto špionážnych a dobrodružných románov.
Ian Fleming bol predtým, ako sa stal úspešným spisovateľom, bohatým dedičom. Neúspechy aj snaha vymaniť sa z rodinného zovretia, ale i nespochybniteľný talent a priam neschopnosť rešpektovať autority ho počas Druhej svetovej vojny doviedli do rozviedky kráľovského námorníctva. Bol tak jeden z tých mužov, ktorí mali vplyv na formovanie moderných tajných služieb.
Fleming má všetky kvality, na ktoré sme si v prípade britských diel už zvykli – výborný scenár, výpravu a kvalitné herecké výkony. Sem tam i štipku britského humoru a nájdete tu navyše množstvo odkazov na staré Bondovky, vrátane príjemného soundtracku. Hlavnú, titulnú postavu stvárnil Dominic Cooper (Vojvodkyňa, Kapitán Amerika), ktorý by asi Jamesa Bonda hrať nemohol, ale na postavu Iana Fleminga sa hodil výborne.
Čo je však škoda je práve to, že ide len o štvordielnu sériu. Pocit, že námet toho ukrýval viac, je totiž príliš silný. Chýba aj výraznejšie vyvrcholenie deja. Možno sa však aj Ian Fleming potenciálu svojej služby v rozviedke dotkol len zľahka, veď v nej ani nepobudol dlho. To bude daň za skutočný príbeh. Koncept je ale rovnako jasný. Miniséria pomerne podrobne objasňuje, ako sa James Bond zrodil. Dej sa teda zameriava na tie momenty Flemingovho života, ktoré s tým súvisia.
Ian Fleming je mladý, drzý, bohatý sukničkách, ktorý rád pije. Túži aj po dobrodružstve, a tak ho zláka práca v námorníctve. Dostáva sa síce za stôl v centrále rozviedky, ale pracuje priamo pre jej šéfa. Za úlohu dostáva zreformovať systém práce a jeho neortodoxné nápady nenachádzajú často pochopenie. Mnohé si však presadí a dostavujú sa aj prvé cenné úspechy. Je napríklad tvorcom špeciálnych výzvedných kománd a jeho radám načúvali aj Američania pri vzniku CIA.
James Bond je tak postavený priamo na predobraze svojho stvoriteľa a jeho nenaplnených túžob a plánov v tajnej službe. Je zároveň zhmotnením Flemingovej predstavy o tajnom agentovi, spôsobu jeho práce a prostriedkov, ktorými dosahuje svoje ciele.
Fleming nie je pre každého, ale je to viac ako len šanca dozvedieť sa viac o veľkom kultúrnom a hlavne filmovom fenoméne, ktorým James Bond je. O samotnom Ianovi Flemingovi sa toho v konečnom dôsledku až tak veľa nedozvieme. Podtitul série, The Man Who Would Be Bond, teda neklamal. Miniséria ja takou malou televíznou Bondovkou s atmosférou a ľahkosťou starších filmov.
