Originálny názov: Dr. Seuss‘ The Lorax

Žáner: animovaný, rodinný, fantazíjny
Minutáž: 94 minút
Krajina: USA
Rok: 2012
Prístupnosť: MP

Réžia: Chris Renaud, Kyle Balda
Scenár: Ken Daurio, Cinco Paul, Dr. Seuss
Hudba: John Powell
Hrajú (v českom znení): Tomáš Juřička, Otakar Brousek, Miriam Kantorková, Dominika Hašková, Michal Holán a ďalší.

Lorax (Dr. Seuss' The Lorax, 2012)Rozprávkar Dr. Seuss, rodným menom Theodor Seuss Geisel, u nás možno nie je tak známy a ikonický ako v rodnej Amerike, no niekoľko z jeho diel už určite poznáte. Vari najpodarenejšou modernou adaptáciou jeho kníh je film Horton (Horton Hears a Who!, 2008) no spomeňte si napríklad na Jima Carreyho v zelenej maske Grincha (How the Grinch Stole Christmas, 2000). Na jeho (finančný) úspech o tri roky na to ašpirovala nadviazať ďalšia hraná komédia v hlavnej úlohe s ďalším komikom, Mikom Mayersom – ale z Kocúra v klobúku (The Cat in the Hat) sa vykľul prepadák.

Dr. Seuss, hoci sám zostal bezdetný, napísal dovedna až 46 kníh pre deti, ktoré spravidla aj sám ilustroval. Preto nie je prekvapením, že filmová mašinéria siahla aj po jeho početných dielach. Väčšina z nich je však napísaná vo veršoch, čo im na jednej strane prepožičiava unikátny ráz, no na druhej strane veľmi sťažuje adaptovanie. Všetky filmy podľa predlohy Dr. Seussa majú preto veľa spoločného – všetkým do jedného kritici vytýkajú, že nedokázali preniesť na plátno skvostné a vynaliezavé postavičky a spisovateľovo rozprávačské majstrovstvo. V rukách Hollywoodu sa tieto častokrát sociálne a politicky angažované rozprávky s unikátnym posolstvom menia na nekonzistentnú a bezcharakternú zlátaninu.

Lorax (Dr. Seuss' The Lorax, 2012) Lorax (Dr. Seuss' The Lorax, 2012)

A taký je, žiaľ, aj osud malého oranžového chlpatého a fúzatého Loraxa, ochrancu lesa. Pre filmové plátno príbeh adaptovala scenáristická dvojica Ken Daurio a Cinco Paul, ktorí stáli i za posledným počítačovo generovaným Hortonom. Ten svetu dokázal, že animácia znáša vizuálne bohatý materiál Dr. Seussa lepšie ako hraný film, a tak sa zdalo, že novému projektu inšpirovanému jeho rozprávkami nestálo nič v ceste. Keby si len pôvodný príbeh nevyžiadal tak veľa zásahov, aby potešil „náročného“ detského diváka dnešnej doby.

Pôvodný príbeh má jednoduchý rámec – chlapec navštívi tajuplného Jednoráza, aby mu rozpovedal, prečo sa svet zmenil na pochmúrne a nehostinné miesto. To by ale na hodinu a pol nevystačilo, a tak chlapec dostal meno Ted a vlastný príbeh v pastelovo dekorovanom umelohmotnom mestečku. Okrem toho dostal do vienka ešte: po prvé, motiváciu menom Audrey, ktorá najviac na svete túži vidieť skutočný strom, pretože jednoduchá zvedavosť už ako dôvod nestačí; po druhé, mierne pochabú, ale prešibanú babičku, pretože vtipné babky-kaskadérky sa zjavne v animákoch osvedčili; po tretie, diabolsky vynaliezavého kapitalistu O’Hareho, ktorý pri prvej príležitosti neprezieravo vyklopí svoj nie veľmi rafinovaný zlodušský plán na obohatenie, pretože dnešné deti potrebujú zlo stelesnené v jedinej osobe a nechápali by, že skazená je celá spoločnosť – spoločnosť je teda iba beztvará a bezmyšlienková masa, ktorú spasí iba americký hrdina s nefalšovanou americkou odvahou, ktorú práve v sebe objavil a rozhodol sa ju použiť pre dobro sveta.

Lorax (Dr. Seuss' The Lorax, 2012) Lorax (Dr. Seuss' The Lorax, 2012)

Scenáristické novinky so sebou priniesli značné dramaturgické trhliny hraničiace až s bludmi. Lorax sa snaží o modernosť tam, kde to netreba a zaspáva dobu, keď by sa nám žiadalo niečo originálne. Namiesto nenapodobiteľnosti a rázovitosti, ktorú mohli čerpať z veršovanej predlohy, ponúka len plejádu excentricity, ktorá si hojne vypomáha popkultúrnymi odkazmi, obohratými slapstickovými fórmi a naozaj otrasnou knižnicou komediálnych zvukov. Vrcholom nevkusu však je, keď spievajúce zlaté rybky začnú hmkať titulnú pieseň z Mission Impossible.

Apropo, hudobné čísla. Tie rámcujú príbeh a sem tam nevhodne prerušia i jadro rozprávania. Lenže slabo napísané texty neprinášajú žiadnu pridanú hodnotu a hneď v samom úvode prezrádzajú pointu rozprávky. Ako už môže dopadnúť film, ktorý sa začína veľkým muzikálovým číslom, v ktorom samotní obyvatelia pohodlného mestečka s úsmevom spievajú gospelovo maniakálnu pieseň o zvrátenom systéme, v ktorom žijú? Tvorcovia akoby sa čoraz viac spoliehali na lenivé mozočky detičiek, ktorým treba všetko povedať priamo a najlepšie aj niekoľkokrát. A priestor medzi úvodnými a koncovými titulkami stačí vyplniť farebnou vatičkou, chutnými zvieratkami a nešikovnými patáliami hrdinov.

Lorax (Dr. Seuss' The Lorax, 2012) Lorax (Dr. Seuss' The Lorax, 2012)

Lorax má, napriek razeniu tento recenzie, aj svoje skvelé, ba až brilantné miesta – a to vtedy, keď sa približuje k jednoduchosti a úprimnosti predlohy. Avšak pričasto skĺzava do frustrujúcej a nikam nevedúcej snahy zapáčiť sa masovému publiku dúfajúc, že ho uspokojí vysokou kadenciou vnemov a divák nebude pátrať po origináli. O Loraxovi teda v plnej miere platí, že menej by bolo stokrát viac. Aby som nadviazala na výbornú myšlienku Dr. Seussa, ak Vám nebude záležať na tom, čo deti sledujú, nebude na tom záležať ani filmárom.