3:15 zomrieš!

Originálny názov: The Amityville Horror

Žáner: Horor
Minutáž: 90 minút
Krajina: USA
Rok: 2005
Prístupnosť: MP 15

Réžia: Andrew Douglas
Scenár: Scott Kosar
Kamera: Peter Lyons Collister
Hudba: Steve Jablonsky
Hrajú: Ryan Reynolds, Melissa George, Jimmy Bennett, Jesse James, Philip Baker Hall

13. novembra prijala polícia šialený telefonát, ktorý ju zaviedol na Ocean Avenue 112 v Amityville, Long Island. Keď vstúpili do rozľahlého domu, čakala ich šokujúca scéna: mŕtve telá 6-člennej rodiny De Feo. V nasledujúcich dňoch sa Ronald De Feo, Jr. priznal, že zastrelil svojich rodičov a štyroch súrodencov pričom tvrdil, že k vraždám ho naviedli tajné „hlasy“.

Tak asi takýto text môžete nájsť na plagátoch k filmu 3:15 zomrieš. Nad textom je ešte napísané veľkým písmom skutočný príbeh. Znie to zaujímavo poviete si, mohol by to byť horor plný napätia, nevyjasnených skutočností, s nečakaným koncom a dokonca podľa skutočného príbehu. Nadšený oznámite svoj plán navštíviť tento film svojim kamarátom alebo priateľke a poviete im, aby išli s vami. Plný očakávaní sa v kine usadíte a čakáte.

Začína to zaujímavo, flashbacková scéna, pri ktorej dôjde k brutálnej vražde 6 – člennej rodiny. Všade hrmí, prší, ozýva sa tajomný hlas a výstrely. Ste spokojný, film je presne taký, ako ste čakali. Stop. Zhruba okolo štvrtej minúty filmu sa končí všetko, čo by nepripomínalo americký tuctový horor súčasnosti.

Ocitneme sa v roku 1975, čiže rok po brutálnom vyvraždení rodiny. Na plátne sa zjaví rodina Lutzových. Typická americká rodina, ktorá má svoje problémy. Malý Jesse sa nevie vyrovnať so smrťou svojho otca a nedokáže prijať Georga ako otca nového, z čoho je jeho mama Kathy veľmi nešťastná. Ale aj napriek tomuto je rodina veľmi šťastná a vyzerá ako vystrihnutá zo seriálu Krok za Krokom. Jediné čo jej chýba k tomu, aby bola najšťastnejšia rodina na svete, je veľký dom.

Áno je to tak, ste šokovaný, že? Jedného dňa príde Kathy za Georgeom a ukáže mu inzerát, v ktorom sa nádherný dom predáva sa smiešne nízku cenu. Dom je presne taký, po akom túžili obaja celý život. Má to však jeden háčik, práve v tomto dome totiž došlo k šesť násobnej vražde rodiny De Feových. Po tom ako im to opatrne oznámi realitná agentkam George povie vetu, na ktorej som sa musel zasmiať: „Ľudí nevraždia domy, ale ľudia.“

Po Georgovej vete, plnej múdrosti, nasledujú typické scény šťastia nakamerované rodinnou kamerou. Deti sa hrajú na dvore, Gorge a Kathy sa bozkávajú, deti sa opäť hrajú na dvore, George a Kathy sa opäť bozkávajú. Skrátka všetko je tak ako má byť, až do chvíle kým nezapadne slnko.

Samozrejme všetci zaspia v úplnom pokoji, veď čo je neobvyklé na tom, že spíte v dome, kde sa stala šesť násobná brutálna vražda a vaše deti spia v posteliach, v ktorých boli zastrelené deti Defovcov. A potom sa stane to, čo by ste určite nečakali. V dome sa začnú diať podivné veci. George nemôže spávať, pretože má nočné mory, okná sa otvárajú sami, dcéra Chelsea si nájde mŕtvu kamarátku Jodie, no proste všetko je v poriadku.

Rodina sa začne postupne rozvracať a film sa stane už úplne trápnym klišé. George sa budí deň čo deň o 3:15 celý spotený a vystrašený nočnými morami, ktoré sa mu neustále snívajú, nasledujú typické ľakacie scény, všade sa ozývajú záhadné hlasy. Skrátka presne to, čo v každom americkom priemernom horore.

O hereckých výkonoch nie je toho moc, čo povedať. Sú presne také ako pri ostatných hororoch tohto typu. Hlavné postavy sú neustále vystrašené, kričia, utekajú a správajú sa presne tak, ako by ste čakali.

Aby som filmu nekrivdil úplne je v ňom pár scén, pri ktorých som sa zľakol, ale myslím si, že to nie je dôvod prečo na tento film minúť peniaze. Počas celého filmu som sa proste cítil, ako keby som ho už videl najmenej stokrát. Vôbec nič ma neprekvapilo. Dokonca som sa aj párkrát zasmial. Najviac ma rozosmiala scéna s kňazom, ktorý príde na želanie Kathy do ich domu a potom utečie. Keď sa ho Kathy opýta prečo utiekol povie, že ten dom ho desí. Podobných absurdných dialógov je film plný. Hudba vo filme iba dokresľuje atmosféru možno si ju ani nevšimnete, pretože pôsobí skutočne nevýrazne.

Celý film pôsobí ako jedna veľká zlátanina, ako keby chcel režisér povedať čo najviac, ale všetko sa mu rozpadlo. Konečné vysvetlenie celej záhady je úplne trápné a zúfalé. O konečnom šialenstve Georga ani nehovorím. Nevidím dôvod, pre ktorý ísť na 3:15 do kina snáď len kvôli tomu plagátu, ktorý naláka určite veľa nič netušiacich ľudí. Pokiaľ chcete vidieť skutočne dobrý 3:15 to určite nie je. Je to film, ktorý prišiel do našich kín spolu s brakmi Jaskyňa a Temné vody, a tak ako oni ani on nestojí za to, aby ste ho museli vidieť.