V bratislavskom Istropolise sa 11. až 13. septembra 2009 opäť konal medzinárodný festival Comics Salón (zameraný na comics, japonskú kultúru a hry), ako aj IstroCon (scifi, fantasy a horor). Keďže tieto žánre sa mi celkom páčia, rozhodla som sa festival poctiť svojou návštevou, a to po ročnej prestávke, nakoľko minulý ročník som (nedobrovoľne) vynechala.

Do Istropolisu som sa dostala až v piatok neskôr poobede, obdržala novinársku akreditáciu určenú pre CinemaView.sk a pobrala sa zhodnotiť situáciu. Už na prvý pohľad bolo vidieť vysokú návštevnosť, a to prevažne mladých ľudí, ktorým sú žánre predstavované na festivale najbližšie. Približne každý desiaty človek behal v nejakom zaujímavom kostýme, toto množstvo sa v sobotu ešte zdvojnásobilo kvôli vyhlásenej súťaži o najlepší kostým (Cosplay), ktorá sa tešila obrovskému záujmu všetkých návštevníkov.

Ako prvé som pozdravila kamarátov na stanovišti DDR (Dance Dance Revolution), čo je populárna tanečná hra pochádzajúca z Ázie. Tento rok mali až 4 (rozdielne) stanovištia, všetky obkolesené kopou ľudí (hrajúcich a prizerajúcich sa). Hlavnou atrakciou boli hracie automaty (arkády) PIU, ktorých pár kusov sa nachádza iba v okolitých štátoch v hracích herniach. Na festivale teda mali ľudia príležitosť vyskúšať niečo, kvôli čomu by inak museli cestovať do Viedne alebo Brna. A tu to bolo nielen zadarmo, ale aj s inštruktážou ako na to, nakoľko na prvý pohľad vyzerá hra trocha komplikovane.

Mojím ďalším krokom bola prehliadka celého priestoru, kde sa festival konal dve rozsiahle poschodia. Na každom sa nachádzal kopec rôznych stánkov s hrami, tričkami, hračkami, comicsmi, ako aj stoly, na ktorých sa hrali stolové spoločenské a kartové hry (Carcasssonne, Osadníci z Katanu i najnovšia populárna hra Dobyvatelia vesmíru, ktorú som si aj sama vyskúšala).

Nachádzali sa tu samozrejme aj miestnosti, kde prebiehali prednášky a kinosála hrajúca rad za radom rôzne nové zaujímavé filmy. Kvôli obrovskému záujmu som si pozrela iba závery filmov Twilight a Star Trek, nakoľko dlhšie sa mi na schodoch nechcelo stáť (a filmy som už v kine aj tak videla). Okrem nich sa premietala aj Koralína, či Mesto Ember. V Anime Salóne zas bežali rôzne japonské anime seriály, resp. aj hraný film Death Note na motívy známeho seriálu. Inak veľmi dobrý, odporúčam, videla som ho už dvakrát, hoci nie som veľká fanúšička tohto žánru. Oproti seriálu je film oveľa akčnejší, reálnejší a hrozivejší, a najmä nie je taký rozvláčny.

Z prednášok som si vypočula vo Fantasy Salóne zaujímavé informácie o Twilighte a Harrym Potterovi (pričom Twilight bol prerušovaný demonštráciou ľudí zo skupiny LARP (zážitková hra, interaktívna dráma), ktorí nevedeli pochopiť, čo preboha ľudia na Edwardovi vidia). Neskôr som sa chcela dostať aj na prednášku o erotike v hororoch, malá prednášková sála ale bola pochopiteľne úplne narvaná (nabudúce odporúčam prednášky tohto typu presunúť do najväčšej kinosály :)). Za najzábavnejšiu považujem prednášku “Desať dôvodov, prečo dievčatá chcú hráčov LARPu.” Hráči tejto hry majú evidentne obrovský zmysel pre humor (dokázali ho aj predvedením sexu pomocou rúk).

V sobotu bola pre mňa najzaujímavejšou akciou prezentácia ľudí v kostýmoch zúčastňujúcich sa súťaže Cosplay. Bolo ich zhruba 70, okrem rôznych postáv z anime seriálov sa našli aj “normálnejšie”, ako kapitán Jack Sparrow, Wolverine či Pacman zo známej PC hry. Väčšina kostýmov vyzerala naozaj veľmi reálne a súťažiaci ich prípravou strávili aj celé leto, ako sa sami v self-prezentácii zdôverili. Najmenšiemu záujmu sa dostalo postavám zo seriálu Naruto a Bleach, nakoľko ich tam bolo naozaj neskutočne veľa (a samotné seriály podľa môjho názoru nestoja za veľa).

Zúčastnila som sa ešte prednášky o Stargate Universe, kvíze o Babylone 5 (neskutočne ťažké otázky, nechápem kde na ne tvorca došiel), a pozrela si pár minút z filmu Transformers 2 (ktorý bol znehodnotený slovenským dabingom). Premietali sa aj Anjeli a Démoni a Xmen – Wolverine. V Games salóne si fanúšikovia PC hier mohli vyskúšať najnovšie hry z dielne PS, PS2 a 3, Xbox, Wii. Konali sa aj rôzne turnaje o zaujímavé ceny.

Na ďalšie prednášky ani iné akcie som už nemala po piatku (duševné) sily, takže som už iba vyskúšala novú hru v štýle DDR – iDance na fitness podložkách (ovládanie cez wifi a projekcia na veľké plátno, pričom jednu hru si naraz mohli zahrať až ôsmi hráči) a plná dojmov a zaujímavých zážitkov festival opustila. Akcie a prednášky v nedeľu som vynechala už úplne, hoci festival bol nimi nabitý aj počas tohto posledného dňa (spomeniem aspoň premietanie Watchmenov a nového Terminátora).

Úprimne sa už teším na ďalší ročník, a so mnou určite aj 9000 ľudí, ktorí festival navštívili, čím skoro o tisícku prekonali minuloročný počet.