Kľúč

Tento horor búra hneď niekoľko zabehnutých stereotypov, ktoré sa vo filmovom žánri stihli za posledných pár rokov usadiť. Skupinku teenagerov v zabudnutom lese dokumentujúcu svoj začiatok konca na kameru v ňom budete ťažko hľadať. Dokonca vás nikto neoboznamuje s faktom, že vie, čo ste robili minulé leto a ani sa tu nejak prehnane nevrieska. Možno to bude tým, že Kľúč nie je úplne čistokrvný horor, na aký sme zvyknutí.

Začína, ako vždy, nevinne. Mladej opatrovaľke Caroline (Kate Hudson) umrel jej obľúbený pacient, a tak sa rozhodne zmeniť miesto. Z mesta sa presťahuje na vidiek k starému manželskému páru, aby sa starala o Bena, ktorého prednedávnom skolila porážka. Postupom času sa dozvedá informácie o predchádzajúcich obyvateľoch domu, o podivnej atmosfére v ňom a prazvláštnych zvykoch Benovej manželky. Naozaj bola Benova porážka len záležitosťou jeho veku a zdravia? Je v skutočnosti len bezvládnym deduškom, ktorý netuší, čo sa okolo neho deje? Ako s tým súvisí záhadná miestnosť v dome, do ktorej sa zjavne nemal nik cudzí dostať? Prečo v nej pani domáca skrýva všetky zrkadlá a vyhýba sa pohľadu do nich? To všetko sú otázky, ktoré Caroline nedajú spávať a snaží sa na ne nájsť racionálne odpovede. Čím dlhšie však žije v spoločnosti tejto podivnej dvojice, tým viac si uvedomuje, že žiadne racionálne odpovede nie sú.

Kľúč osciluje medzi niečím hororovým a mysterióznym zároveň. A osciluje pekelne dlho. Vtiahne vás síce do svojho sveta, ale je to skôr kvôli jeho dĺžke, ako zbraňami, ktorými na vás útočí. Všetko sa až na malé výnimky odohráva vo veľkom starom dome a jeho najbližšom okolí. V dome, v ktorom všetko vŕzga, šuchoce a vy máte pocit, že osudy jeho obyvateľov sledujete z jednej z jeho nespočetných miestností. Film sa zaoberá duchárskou tematikou, prevteľovaním a woodoo učením, ktoré hlása, že pokiaľ mu neuveríte, nemôžete mu podľahnúť. Caroline je pred ním teda prvú hodinku na plátne bezpečne chránená. A vlastne aj my diváci, pretože film nás nestavia do polohy vševediacich a len vďaka jej postave sa dozvedáme fakty. A ani v jeho druhej polovici ešte stále nevieme všetko – rozuzlenie nás čaká až v úplne posledných minútach.

Postava Caroline mi bola veľmi sympatická – je mladá, sebestačná, samostatná, nie je naivná a je schopná konať na vlastnú päsť. Preto sa ani raz počas filmu nechytíte za hlavu a nespýtate sa sami seba, prečo jej to tak pomaly dopína a prečo na niečo tak očividné ešte doposiaľ neprišla. Jej samostatnosť je však de facto z núdze cnosť, keďže nemá nikoho, kto by jej skutočne veril – dej je obmedzený na minimum postáv. Bena za jej rovnocenného filmového partnera považovať nemôžme – jeho jedinou úlohou je bezvládne ležať na posteli a hádzať na ňu nevinné psie pohľady, ktoré sa jej snažia povedať, že niečo nie je v poriadku. Druhú hlavnú postavu teda reprezentuje jeho žena, pri ktorej neviete, čo je vlastne zač. Gena Rowlands, ktorá ju stvárnila, svoju úlohu zvládla – bude vám protivná od samého začiatku.

Atmosféru príbehu zvládli jeho tvorcovia skutočne na výbornú. Prostredie domu si okolo seba vytvára jedinečné fluidum, dve hlavné (v podstate aj jediné) ženské postavy dodávajú filmu na plastickosti. Film s takou tematikou mohol skončiť ako gýčové lacnými efektmi prepchaté dačo, ale našťastie vzniklo atmosferické niečo (aj keď to niečo vás veľmi nepostraší).

---