Originálny názov: Edge of Tomorrow
Žáner: akčné sci-fi
Minutáž: 113 minút
Krajina: USA
Rok: 2014
Prístupnosť: MP 12
Réžia: Doug Liman
Scenár: Christopher McQuarrie, Jez Butterworth, John-Henry Butterworth, Hiroshi Sakurazaka
Kamera: Dion Beebe
Strih: James Herbert
Hudba: Christophe Beck
Hrajú: Tom Cruise, Emily Blunt, Lara Pulver, Bill Paxton Jeremy Piven, Tony Way, Charlotte Riley, Jonas Armstrong, Madeleine Mantock, Marianne Jean-Baptistet a ďalší
Najnovší film neohrozeného hrdinu Toma Cruisa je pre mňa veľmi rozporuplný. Kvality, ktoré sú chválené na každom kroku, rozhodne má a v kontexte americkej komerčnej tvorby posledných rokov vytŕča v pozitívnom duchu, ale zároveň ma to núti k ešte inej úvahe. Naozaj nám stačí tak málo?
Hlavným hrdinom je major William Cage (Tom Cruise), ktorý slúži v novovytvorených Spojených obranných silách ako propagadista – vytvára náborové kampane. Tie boli potrebné potom, čo z dopadnutého asteroidu začala vyliezať agresívna forma mimozemského života, ktorá si čoskoro podmanila celú kontinentálnu Európu. Veliteľ spojeneckých síl generál Brigham (Brendan Gleeson) chce, aby sa Cage zúčastnil výsadku v Normandii a priblížil tak verejnosti ich veľké víťazstvo. Ten to však odmieta až do takej miery, že ho generál degraduje a pošle na front, ako radového vojaka. Po jednom dni príprav sa ocitá na francúzskej pláži, kde veľmi rýchlo zomiera, ale predsalen sa mu podarí zabiť jedného konkrétneho nepriateľa, vďaka čomu získa schopnosť, či skôr údel vracať sa vždy po smrti v čase na začiatok posledného dňa pred výsadkom.
Režisér Doug Liman (The Bourne Identity, Jumper, Pán a pani Smithovci) a tím scenáristov odviedli naozaj dobrú prácu. Snímka je precízne vystavaná i nakrútená. Napriek nevyhnutnej repetívnosti sa im podarilo každé opakovanie urobiť dostatočne iné na to, aby sa divák nenudil. Potešia aj herecké výkony. Tom Cruise predviedol jeden zo svojich najlepších výkonov možno za posledných desať a viac rokov. Pri postave Emily Blunt, armádneho esa Rity Vrataski, som mal pocit, že scenáristi nemali úplne jasno, čo s ňou chcú urobiť, ale ona samotná sa úlohy zhostila veľmi dobre, i keď imidž neporaziteľnej vojačky sa vytráca akosi rýchlo.
Na hrane zajtrajška však nemá v sebe nič, čo by film posunulo z roviny kvalitného, ale stále pomerne bežného akčného sci-fi. Dej je síce osviežený snahou o humor, ten však vyplýva z komiky niektorých postáv, ako je už spomínaný generál, či veliteľ Cagovej roty a aj samotný Cage v úvode snímky. Čím viac ide do tuhého, tým je pre humor samozrejme menej miesta. Takže nejde o nič nosné a mnoho divákov si to ani nevšimne.
Najhoršie je to, že vo filme nie je ani štipka originality. Všetko sme už videli v iných sci-fi filmoch a často práve v tých veľmi známych. Pospájané prvky spolu fungujú, ale ak ste v žanri doma, budete mať z toho zvláštny pocit. Navyše, tvorcovia stavili všetko na prvý plán. Žiadne témy, myšlienky, či nápady v ňom nenájdete. Je to taká jednohubka, ktorá stavia výlučne na akcii a jednoduchej zábave. Takže je to fajn film na úvod leta.
Doug Liman teda pokračuje v tvorbe filmov, ktoré neurazia a na chvíľu i potešia. Rovnako ako pri jeho predošlích tituloch treba brať, čo ponúka a ďalej nad tým nepremýšlať. Aj v Na hrane zajtrajška by sme našli viacero momentov, ktoré nedávajú práve zmysel a ide pritom o veľmi zásadné body vzhľadom na koncept filmu.
