Originálny názov: Sherlock Holmes: A Game of Shadows

Žáner:akčný, dobrodružný, krimi
Minutáž: 146 minút
Krajina: USA
Rok: 2011
Prístupnosť: MP 12

Réžia: Guy Ritchie
Scenár: Michele Mulroney, Kieran Mulroney
Kamera: Philippe Rousselot
Hudba: Hans Zimmer
Hrajú: Robert Downey Jr., Rachel McAdams, Noomi Rapace, Jude Law, Jared Harris, Stephen Fry, Kelly Reilly, Eddie Marsan, Geraldine James a ďalší

Sherlock Holmes 2: Hra tieňov (Sherlock Holmes: A Game of Shadows, 2011)Prvý Sherlock Holmes Guya Ritchieho do kín dofrčal na samom konci roka 2009. Získal si nás napínavým dobrodružným príbehom a najmä skvelou a neustále sa doťahujúcou ústrednou dvojicou detektíva Holmesa a doktora Watsona, medzi ktorými nechýbal ani skvelý anglický humor. Bolo to síce hlavne o nich dvoch a niekomu sa aj zdalo, že samotné vyšetrovanie bolo až v druhom pláne, ale malo to spád a až na drobné hluché miesta tomu nebolo, čo vytknúť.

Guy Richie tak dokázal konečne nájsť recept na úspech a podarilo sa mu vo filme financovanom Američanmi a Nemcami zachovať britské kúzlo. Veľmi očakávané pokračovanie nepochopiteľne nestavia na tom, čo tak geniálne fungovalo a namiesto toho pridáva na iných, možno efektnejších miestach. Azda snaha získať viac divákov. Nie že by to bolo treba.

V prvom filme bol hlavný budúci súper Sherlocka Holmesa (Robert Downey Jr.) spomenutý. Pracovala pre neho Irene Adlerová (Rachel McAdams), ktorá sa v jeho službách objavuje aj v úvode Hry tieňov. Tým geniálnym zločincom je známy a do istej miery i populárny profesor James Moriarty (Jared Harris). Je nekompromisný, krutý a svojim intelektom sa Holmesovi minimálne vyrovná. Rozohráva sa teda zaujímavá šachová partia. Príbeh končí viacmenej tam, kde skončil prvý. Doktor Watson (Jude Law) sa minule zasnúbil a teraz ho čaká svadba. Sherlock ako jeho svedok mal pripraviť rozlúčku so slobodou, ale posledné mesiace bol absolútne zažratý do riešenia udalostí, ktoré pripisuje Moriartymu. A na nočnom výjadze po baroch sa dostávajú do prvých problémov. O čo Moriartymu v jeho veľkom pláne vlastne ide sa dozvedajú (a my s nimi) postupne, ale celé to stojí na vode.

Sherlock Holmes 2: Hra tieňov (Sherlock Holmes: A Game of Shadows, 2011) Sherlock Holmes 2: Hra tieňov (Sherlock Holmes: A Game of Shadows, 2011)

A to je jeden z hlavných nedostatkov filmu. Scenár neprináša zaujímavý príbeh, neprináša v podstate vôbec nič. Tím scenáristov bol vymenený a ako sme upozorňovali nová autorská dvojica Michele a Kieran Mulroneyovci sa stala kameňom úrazu celého projektu. Sú to ľudia prakticky bez skúseností so scenáristikou. Nerozumiem tomu, prečo boli vybraní na takúto veľkú úlohu. Okrem toho, že príbeh a zápletka sú nezaujímavé a lacné, filmu sa nedarí držať tempo, je neprehľadný a chýba mu humor, ktorý poháňal vzťah Holmes – Watson. Humor tu síce nejaký je, ale je na oveľa nižšej úrovni, ako tomu bolo v pôvodnom filme.

To, čo chýba filmu po scenáristickej stránke, nahradil Guy Richie akciou a efektnými scénami. To, čo fungovalo v prvom filme, nachádzame aj tu. Akčných scén, súbojov a bojov je tu však akosi priveľa. Pokým niektoré majú aj nejaký (aspoň v náznaku) nápad, väčšina je len o vizuálnych efektoch, spomaľovačkách, lietajúcich gulkách a tak podobne. V dobrom kine, na veľkom plátne to môže vyzerať super (ja som bol v zlom s malým plátnom), ale obsahovú prázdnotu to nemôže vynahradiť.

Sherlock Holmes 2: Hra tieňov (Sherlock Holmes: A Game of Shadows, 2011) Sherlock Holmes 2: Hra tieňov (Sherlock Holmes: A Game of Shadows, 2011)

V hereckom obsadení je najväčším prekvapením ostrieľaný herec Jared Harris (Takí normálni zabijaci, Fringe) v úlohe profesora Moriartyho. Predviedol veľmi uveriteľný výkon a jeho zloduch č. 1 je skvelý. Robert Downey Jr. a Jude Law neboli horší ako pôvodne, ale scenár im už nedal také možnosti. Úplne nevyužité ostali Rachel McAdams a najmä Noomi Rapace. Hlavne v prípade vychádzajúcej švédskej hviezdy mi príde jej obsadenie úplne zbytočné. Na jej úlohu Cigánky stačil aj o niekoľko úrovní horší herec.

Aj v závere sa ešte musím vrátiť k scenáru. U Sherlocka Holmesa to bolo vždy tak, že prípad vyriešil na základe mnohých detailov, ktoré nám odkryl vždy až v závere. Tu však na tomto princípe funguje takmer všetko jeho vlastné konanie. Spätne nám objasňuje ako, čo urobil a podobne. Zašlo to tak ďaleko, že to nepôsobí nijako inak ako barličky scenáristov, aby udržali dejovú líniu ako tak pokope. Je to však vo výsledku veľmi otravné, máločo z toho je v predchádzajúcom deji akokoľvek naznačené. Vyťahovať tromfy z rukáva dokáže každý.