Originálny názov: Rise of the Planet of the Apes

Žáner:akčná sci-fi dráma
Minutáž: 105 minút
Krajina: USA
Rok: 2011
Prístupnosť: MP 12

Réžia: Rupert Wyatt
Scenár: Rick Jaffa, Amanda Silver
Kamera: Andrew Lesnie
Hudba: Patrick Doyle
Hrajú: Tom Felton, James Franco, Andy Serkis, Freida Pinto, Brian Cox, John Lithgow, Tyler Labine, David Hewlett, Sonja Bennett, Chelah Horsdal a ďalší

Zrodenie planéty opíc (Rise of the Planet of the Apes, 2011)Tak trochu nešťastne zvolený slovenský distribučný názov vystihuje letný blockbuster Ruperta Wyatta, nie príliš známeho anglického režiséra, len spolovice. Diváci, ktorí sa tešia na Zrodenie planéty opíc, sa budú musieť zmieriť s faktom, že sa naši živočíšni príbuzní počas vyše deväťdesiatich minút gradujúcej akcie dočkajú len „splodenia“ planéty opíc, aj to s prižmúrením oboch očí. Na jednej strane naivnosť a choromyseľnosť ľudí, na druhej strane kvalitné prevedenie počítačových opíc.

Schaffnerovo legendárne sci-fi dobrodružstvo sa ťažko prekonáva, čo vie aj Tim Burton, ktorý svojim remakom (tu prikladám veľký ?) fanúšikov opičej planéty sklamal, hoci nakrútil štandardne dobrý film. Zrodenie planéty opíc pláva v iných vodách. Tvári sa ako prequel, ktorý vysvetlí, čo sa na planéte opíc mohlo stať pred príchodom Charltona Hestona a spol., pričom sa nezabúda poďakovať tvorcom pôvodnej Planéty opíc trefnými odkazmi (špinavé paprče, kôň a pod.).

Vývoj deja je lineárny ako sa na správny komerčný hit patrí, žiadne ostré zákruty, len dlhé rovinky. Príbeh sa točí okolo vedca Willa (James Franco), ktorý si z rôznych dôvodov domov prinesie opicu, aby ju skryl pred „zlou“ firmou, v ktorej sám pracuje. Will samozrejme netuší, že šimpanz Cézar je geneticky „infikovaný“ pokusným liekom, ktorý z neho postupne vytvára nadmerne inteligentnú opicu. S Cézarom je síce zábava, ale časom ho začínajú trápiť existenčné a filozofické problémy ako sú domov a ostatné opice. No a kto náhodou nevie, tak s filozofujúcou opicou je to ťažké.

Zrodenie planéty opíc Zrodenie planéty opíc

Lineárnosť príbehu je doplnená stereotypnou sentimentálnou vatou rôzneho druhu, ktorá trochu znižuje dojem z filmu ako celku. Will prekonáva všetky prekážky v mene svojho chorého otca (John Lithgow) trpiaceho Alzheimerom a stretáva sa s mladou inteligentnou dievčinou, ktorá ho v pravý čas podrží. Mimochodom, na jej meno okamžite zabudnete, pretože je sama o sebe poriadnou vatou, ale uši ani oči z nej určite nebolia.

Vzťahy medzi postavami sú len jemne naznačené, miestami priam „odfláknuté“. Životy postáv sa v scenári reflektujú jednoduchými, ale sem-tam i rozvitými vetami. Dôraz sa kladie, samozrejme, na Cézara. Ten je pre film dôležitý, ten sa vie dramaticky pozerať, ten, keď treba, si vie porobiť poriadok, len on sa dokáže vzoprieť nespravodlivosti.

Zrodenie planéty opíc Zrodenie planéty opíc

To, že sa tvorcovia zamerali na opičie postavy, je logické, veď nás najviac zaujíma ako sa povstanie stalo v ponímaní opíc, keďže tie ho vytvorili. Je však trochu na škodu, že všetko ľudské je oblečené v zápornom šate. Ľudská chamtivosť (Ten liek treba vyvinúť a skúšať na ľuďoch čím skôr!), týranie zvierat (Ako funguje elektrina?), bezohľadnosť (Tu máš, ty špinavá opica, žer!), chválenkárstvo ( A máme tu opice, to je naša ZOO!) – to sú rysy, ktoré nútia diváka byť paradoxne na strane budúcich otrokárov ľudí. Jediným ostrovčekom ľudského dobra je dobrák Will, jeho frajerka a polo-bláznivý „skoro“ svokor.

Aj preto Zrodenie planéty opíc zbehne rýchlo. Uteká do cieľa svižne, je zábavné, pohladí fanúšikov pôvodnej série (mimochodom, fanúšikovia Assasin’s Creed zažijú silné „deja vu“), v závere konečne akčne nadchne, ale skončí priskoro. Kto očakáva veľkolepý akčný ošiaľ, zostane sklamaný. Hoci je Wyattov letný hit stereotypný, hoci sa často bije s logikou, funguje presvedčivo ako efektná, ale miestami ľahkovážna jednohubka. Odkazuje na dobu, v ktorej žijeme, na naše možné konce. Tie myšlienky by sa však nabudúce mali obliecť do katastrofickejšieho a chladnejšieho pokračovania…každopádne, Cézar je už doma.