Originálny názov: L’illusionniste
Žáner: animovaná dráma, komédia
Minutáž: 80 minút
Krajina: Veľká Británia, Francúzsko
Rok: 2010
Prístupnosť: MP
Réžia: Sylvain Chomet
Scenár: Jacques Tati, Sylvain Chomet
Hudba: Sylvain Chomet
Hrajú: Jean-Claude Donda, Eilidh Rankin a ďalší. a ďalší
Nesúďte podľa animovaného zovňajšku a ani podľa toho, že film je prístupný pre všetky vekové kategórie. To iba Sylvain Chomet, režisér tejto komornej snímky, nepotrebuje násilie, nahotu alebo drsný jazyk na to, aby vyrozprával drámu. Iluzionista sa popravde zaobíde takmer bez dialógov, dej je vyrozprávaný v malých náznakoch, gestách a pohyboch. Hovorené slovo nahrádza dojímavá hudba, ktorú zložil sám Chomet. Film je vďaka tomu jednoduchý a odzbrojujúco silný.
Už prvé momenty filmu Vás naplnia sentimentom a ak sa ním necháte unášať, dlho na seba nenechá čakať ani hrejivé teplo sálajúce z celého príbehu. Príbeh v prvom rade rozpráva o otcovskom vzťahu iluzionistu Taticheffa k mladunkej vidiečanke, ktorá úprimne verí jeho kúzlam. V druhej línii sa dráma dotýka zmeny doby – posunu od mĺkvej rozvážnosti k ukričanej prvoplánovosti.
Na konci šesťdesiatych rokov sa zábavný priemysel mení. Kúzelníkov, klaunov a rôznych artistov vytláča rock’n roll s davmi roztúžených fanúšičok. Iluzionista sa stále hrdo stavia pred svoje publikum, no so svojim vystúpením sa ocitá na konci večerného programu, v lacných divadlách a napokon až na vzdialenom škótskom ostrove. Tu, v kruhu prostých ľudí, konečne po dlhom čase počuje nadšený potlesk. Jeho vystúpenie učaruje čašníčke Alice, ktorá sa rozhodne sprevádzať ho na ceste do Edinburgu. Alice si neuvedomuje cenu nových topánok či kabátu, ktoré jej kúzelník „pričaruje“ namiesto jej ošumelého oblečenia, a tak si pýta stále viac. Tatisheff robí všetko preto, aby potešil mladé dievča, no siaha tak na samé dno svojich možností. Iba fotografia malého dievčatka, ktorú nosí všade so sebou, nám dovoľuje tušiť, prečo to robí.
Dej svojimi nuansami ukradomky vyvoláva úsmev. Na plátne vidíme satiru – karikatúry umenia a životného štýlu – i milo rozpačitého iluzionistu a zlovestného zajaca, ktorý pri každej príležitosti protestuje proti svojmu osudu kúzelníckej pomôcky. Oproti Taticheffovej dobrosrdečnosti veľmi trpko vyznieva jeho ťažký život na periférii. Alicina naivná (detská) slepota voči realite vyznieva až neférovo. Dráma ticho buble pod pokrievkou a dej plynie pozvoľna. Nikdy nevyústi do priamej potýčky, ale k dojemnému predurčenému koncu, ktorý vo vás zanechá zvláštny smútok.
Edinburg aj napriek sychravému počasiu hýri farbami a pestrými postavičkami. Chometov jedinečný štýl animácie a kreslenia dodáva filmu neopísateľnú atmosféru. Animovaná snímka je plná krásnych prirovnaní a metafor. Iluzionista je vyrozprávaný veľmi čistým filmovým jazykom a ladne sa vyhýba rušivým elementom. Film napokon pôsobí ako meditácia alebo snenie, ktoré aj keď pominie, zanechá vo vás stopu, ktorú neviete presne popísať.
Iluzionista vznikol podľa scenára legendárneho francúzskeho režiséra, scenáristu a herca Jacqua Tatiho. Ten skrze neho napísal vyznanie a zároveň aj ospravedlnenie jednej zo svojich dcér. Či už to bola dcéra Sophie, ktorú zanedbával popri vyťažujúcej práci, alebo druhá dcéra Helga Marie-Jean, s ktorou stratil kontakt, keď bola maličká, film Ilusionista sa svojou srdečnou úprimnosťou dotkne aj vás.
